Úvodná stránka › Akcie › Knižný liek na Alzheimera (17.6.2010)

Knižný liek na Alzheimera (17.6.2010)

Krst knihy Budovateľské 50.roky

Svojimi knihami chce spájať generácie. „Možno pomôžu mladým otvoriť oči a starším pripomenú dávnejšiu i menej dávnu minulosť,“ tvrdí autor, ktorému nechýba zmysel pre recesiu, humor a schopnosť vystreliť si aj sám zo seba. Juraj Šebo krstil v poradí tretiu knihu Budovateľské 50.roky v atmosfére týchto rokov: budovateľské piesne, pionierske šatky, dobový mikrofón, fotografie Stalina i Gottwalda.

Nechýbal ani predsednícky stôl potiahnutý červeným obrusom, starý magnetofón, rokenrolová hudba Elvisa Presleyho, budovateľské heslá po stenách a dobové občerstvenie: ruské vajcia, obložené chlebíčky, krémeše, jahodové koktejly. O krst v bratislavskom Pube U Zeleného Stromu bol obrovský záujem, všetci sa dnu ani nezmestili a tak vo vedľajšej miestnosti museli zostať aj známe tváre ako Janko Lehotský, Rasťo Piško, Peter Malovič či Gustáv Murín.

Knihu pošibaním červeným karafiátom pokrstili spisovatelia Oľga Feldeková a Tomáš Janovic. „Kniha mi pripomenula veľa príhod z môjho detstva,“ usmieva sa kmotra O.Feldeková a T.Janovic dodáva síce stručne, no majstrovsky ako sa na aforistu patrí: „Juraj Šebo nie je farmaceut, ale podaril sa mu veľký farmaceutický objav. Dal nám liek na Alzheimera. Jeho knihy nám vracajú pamäť a čo je dôležité, robia to so šarmom, s humorom a s nadhľadom.” Podľa riaditeľky vydavateľstva Ikar Valerie Malíkovej to boli roky, ktoré sa snažili spútať ľudí, ale zároveň v nich budili obrovskú invenciu, improvizáciu a schopnosť snažiť sa vymaniť z tohto spútania.

Juraj Šebo začal písať o dekádach našich dejín až vo veku 64 rokov. Prvotina Zlaté 60. roky mala mimoriadny úspech a hoci sa na spisovateľstvo necítil, rozhodol sa pokračovať. Nasledovali Normálne 70.roky a novinka Budovateľské 50.roky. Jeho knihy nemajú ambíciu byť historickým dokumentom, ale skôr pohľadom obyčajného človeka na dobu, ktorú prežíval a snažil sa ju prežiť čo najlepšie. Už teraz sa chystá na obdobie 80.rokov, ktorých sa trošku obáva. Ako tvrdí, prežil ich trošku inak – v pracovnom procese, staral sa o rodinu, žil fádnejším a jednotvárnejším životom.