bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Veľká súťaž s DIVOČINOU!

Vychutnajte si skutočný príbeh Divočina – v knihe, aj na stránkach knihy. Hrajte o pršiplášť a čelovku, ktoré sa vám v divočine určite zídu:-) + lístky do kina na film s Reese Witherspoonovou, ktorú dokonca nominovali na tohtoročného Oscara. Žiaľ, sošku sa jej nepodarilo získať, no film s jej hereckým umením stojí za pozretie. Tak poďte hrať – pridáme aj knihu, podľa ktorej nakrútili film. Práve vyšla v 2.vydaní s filmovou obálkou.

kniha DivočinaDivočina.
Jedinečné dobrodružstvo 26-ročnej Cheryl, ktorá padala do priepasti života a tak sa rozhodla prejsť vysokohorský chodník Pacific Crest Trail od Mohavskej púšte cez celú Kaliforniu a Oregon až do štátu Washington. Úplne sama, celých 1770 kilometrov, pričom o turistike nevedela absolútne nič.

Cheryl sa dostala do zlomového bodu života. Nič jej nevychádzalo, opustil ju otec, potom jej zomrela vo veku iba 45 rokov mama. Rodina sa rozpadla, skúsila drogy, začala si hľadať milencov a časté nevery jej zničili manželstvo. Vtedy si uvedomila, že musí niečo urobiť, že jej život nemôže takto pokračovať ďalej. A tak dospela k rozhodnutiu, ktoré ju zachránilo pred katastrofou. Rozhodla sa prejsť divočinou, aby si prečistila hlavu a pozbierala sa. Netušila však, aká ťažká skúška ju čaká.

kniha divočina bux.skPutovala pešo s batohom takým ťažkým, že jej do krvi oškrel chrbát. Prišla takmer o všetky nechty na nohách, časť cesty prešla iba v jednej topánke… Nevyhla sa stretnutiu so štrkáčmi či s medveďmi, prekonávala úmorné horúčavy, rekordný sneh, no vnímala aj krásu a osamelosť svojej túry.

Divočina je napínavé rozprávanie okorenené humorom o ceste, ktorá mladú ženu takmer dohnala do šialenstva, aby ju napokon posilnila a zocelila. Náročné putovanie naprieč divočinou ju zachránilo pred katastrofou a postavilo ju na nohy. Ukázala odvahu, ktorú jej môžeme mnohí iba závidieť.

Príbeh Cheryl presviedča, že aj po mnohých pádoch a životných traumách sa môže každý z nás opäť postaviť na vlastné nohy a viesť spokojný a šťastný život.

kniha Divočina

★★★HRAJTE o super ceny★★★

Stačí odpovedať na našu otázku a ste v hre o ceny od vydavateľstva Ikar a Barracuda Movie.

Čo alebo kto dokáže dodať silu vám? Ako sa viete nabudiť, aby ste prekonali prekážky, ktoré stoja pred vami. Čím sa povzbudzujete, keď ste na pokraji síl, no chcete pokračovať?

Píšte dolu pod článok a v piatok vyberieme troch výhercov, ktorým pošleme:
1. Špeciálny pršiplášť do divočiny + 2 lístky do kina na film Divočina (premiéra filmu je 5.marca 2015)
2. Užitočnú čelovku do divočiny + 2 lístky do kina na film Divočina
3. Knihu Divočina + 2 lístky na film Divočina

Tešíme sa na naše slová plné odhodlania, povzbudení, sily a energie.

kniha divočina súťaž bux.sk

Milan Buno, 24.2.2015

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Komentáre

(24. februára 2015 v 19:05)
že je oveľa viac ľudí čo nemajú toľko ako ja a peto sa nikdy netreba vzdávať
(24. februára 2015 v 19:06)
Nakopnem sa tak, že odídem na prechádzku do lesa,tam prídem na iné myšlienky, prídem domov, urobím si bylinkovi čajik a prečítam si niečo z rozčítanej knihy...a život ide ďalej...:)
(24. februára 2015 v 19:07)
Možno to bude znieť ako klišé ale pre mňa sú jediným štartérom moje deti. Aj keď často už nevládzem, ony sú ten motivátor, ktorý ma ženie vpred a keby som aj padala dole nosom, pre ich úsmev sa mi vždy oplatí vstať, ísť ďalej, vyhrať nové boje, prekonať ďalšie prekážky,,,,
(24. februára 2015 v 19:08)
Mna povzbudzuje moj priatel...rada chodim na turistiku a stale si hovorim ze toto zvladnem a dostanem sa na vrcholy hor...a mala som taky super zazitok ze som sla na Rysy myslela som ze umrem taka som bola unavena a to som este nebola ani na tej chate a isiel jeden turista popri mne dole s usmevom a hovori mi ze neboj sa uz len troska na chatu a potom sa zasmial a potom este asi tak hodinu na vrchol no ja som skoro odpadla na chatu do bolo este dost a vdaka super ciernemu cajiku som vysla aj na ten vrchol stalo to zato
(24. februára 2015 v 19:08)
Zaujimava otazka a lahka odpoved. Najviac ma dokaze povzbudit samozrejme vysledok mojej prace a snahy, ale aj hlupe vety typu: "To nedokazes!" Vtedy ma to este viac nabudi a davam do prace vsetku svoju silu. Nakoniec mam skvely pocit z dosiahnuteho uspechu. :)
(24. februára 2015 v 19:08)
Silu mi vždy vie dodať rodina a ich povzbudivé slová. A samozrejme hudba. Tá správna pieseň ma vie vždy odpútať od problémov a pozerať na všetko s optimizmom. :)
(24. februára 2015 v 19:09)
Silu mi dodáva manžel, ktorý ma vždy povzbudí a aj sama si musím povedat, že to dokážem.Treba si verit a skôr sa da všetko dokázat a prekonat.
(24. februára 2015 v 19:10)
Silu mi dodáva rodina a priatelia, ktorí vedia povzbudiť. Filmy a hlavne knihy pri ktorých je svet oveľa zvládnutejší.
(24. februára 2015 v 19:11)
Na všetky tri otázky je odpoveď: viera.
(24. februára 2015 v 19:13)
Niekedy uz mam aj take stavy,ze bybsom rada niekam utiekla :) nevladzem,som unavena z toho ako kazdy den rozmyslat nad starostami ktore ako keby sadali iba na mna,ale pozriem sa na synceka ktoreho vychovavam sama a mame to tazke ale ked mi da pusinku tak aspon je ten den krajsi a poviem si musim ist dalej ved co by bolo z mojim drobcom keby som to vzdala :)
(24. februára 2015 v 19:16)
Silu mi dodáva dieťa, ktoré aj ked nevládzem ma dokáže postaviť sa a zaťať zuby a prekonať neprekonateľné.
(24. februára 2015 v 19:16)
Možno to bude znieť čudne, ale môj pes. Stačí sa mi na neho pozrieť a všetko je hneď krajšie a ľahšie. Nepotrebujem ani žiadne slová. Len toho môjho chlpáča. :) Pred štátnicami som mala veľmi ťažké obdobie a vďaka nemu bolo oveľa príjemnejšie a znesiteľnejšie.
(24. februára 2015 v 19:16)
Mňa najviac dokáže povzbudiť moja rodina alebo môj verný psík, ktorí ma svojou láskou a pochopením posúvajú vpred. Keď som však sama a potrebujem nakopnúť a dodať silu, siahnem po knihe, ktorá mi vie vždy vyčariť úsmev alebo mi stačí prečítať tie správny stránky a hneď je všetko lepšie..
(24. februára 2015 v 19:16)
Ludia co stoja pri mne, hovorím si, ze vzdy bude lepsie
(24. februára 2015 v 19:16)
táto pieseň: Katrina & The Waves - Walking On Sunshine ... keď som v koncoch toto mi dodá energiu a optimizmus .. :D
(24. februára 2015 v 19:17)
Mne v takých prípadoch vleje silu moja mama a priateľ, doteraz sa to vždy podarilo. Poviem si, som zdravá, mám čo jesť, koľkí ľudia sú na tom horšie a dokážu neskutočné veci a na nič sa nevyhovárajú
(24. februára 2015 v 19:17)
Silu mi dodáva rodina či priatelia. A hlavne musím veriť sama sebe, potom sa všetko dá.
(24. februára 2015 v 19:20)
Moja rodina,ktorá je pre mňa náboženstvom
(24. februára 2015 v 19:22)
Vždy mi silu dodáva moja mamka, ktorá si prešla tiež ťažkými a hrboľatými cestami. Prekážky však musím prekonávať sama, ako každý človek, nabudiť ma vie môj najlepší kamarát, som vďačná, že mi ho Pán Boh poslal do cesty :) Spolu prekonávame aj niekedy neprekonateľné. Keďže veľmi rada čítam, chcem sa presunúť do iného sveta a knihy mi dajú silu ísť ďalej. Niekedy mi postačí aj obyčajný povzbudzujúci citát.
(24. februára 2015 v 19:22)
Silu mi dodáva každé nové ráno, keď vstanem a môžem sa tešiť na nový deň, na to čo príde, čo ešte zažijem...Nabudiť ma dokážu životné situácie druhých ľudí, ktorí sú na tom horšie a idú ďalej bojujú, vtedy si poviem, že neľutuj sa a zaber,nič ti nieje, to čo riešiš sú len hlúposti.
(24. februára 2015 v 19:24)
Silu mi dodáva rodina a priatelia, ale hlavne viera a samozrejme aj hudba a motivačné knihy.
(24. februára 2015 v 19:25)
Silu a odvahu mi dodáva môj priateľ a samozrejme aj moji rodičia, ktorí sú pre mňa všetkým. Stále si pomyslím, že nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.
(24. februára 2015 v 19:26)
Silu mi davaju moje deti. Vzdy, ked potrebujem nieco tazke zvladnut, tak relaxujem predtym pri knihe alebo dobrej hudbe. Silu mi dodava uz 30 rokov aj moj manzel, ktory ma vzdy podrzi. Milujem jeho aj moje decka :)
(24. februára 2015 v 19:27)
Boh a Moja rodina
(24. februára 2015 v 19:28)
Mne dodáva silu každý úsmev, povzbudivý pohľad či pekné slovo. Vrtiaci chvost môjho hafana, keď prídem domov. Rodina a priatelia. Knihy a filmy s pekným koncom.
(24. februára 2015 v 19:29)
Keď už fakt nevládzem, tak si poviem, že sa predsa nebudem teraz vzdávať keď už som na ceste a niečo som pre danú vec spravila. Takže hlavnou motiváciou je očakávaný úspech a vydraté výsledky. a nabudiť ma vie hlavne hudba s pozitívnym textom..občas aj nejaký ten rap.
(24. februára 2015 v 19:31)
Silu do života mi dodáva viera v Boha, moja rodina, môj malý syn, pri ktorom sa nedá povedať: nedá sa :)
(24. februára 2015 v 19:31)
moje dieťa je môj životabudič
(24. februára 2015 v 19:31)
Silu mi dodáva moja túžba splniť si svoje sny. Vždy, keď som na pokraji síl, pripomínam si, prečo to všetko robím a čo ma čaká na konci cesty.
(24. februára 2015 v 19:32)
Mne celkom pomáha, keď si pripomeniem prvotné rozhodnutie, to čo ma motivovalo...vlastne, vždy je to taký pohľad do svojho vnútra, hľadanie vlastných zdrojov, a nie niečoho, čo je mimo mňa. no vždy mi pomôže, ak sa môžem zo svojich pocitov niekomu vyrozprávať
(24. februára 2015 v 19:32)
Všetko na svete ma povzbudzuje k tomu, aby som vytrvalo kráčala k cieľu.Od východu Slnka,riadkov mojich obľúbených kníh, kvapiek dažďa lesknúcich sa v slnečných lúčoch, nočnej oblohy posiatej hviezdami až po ľudí, pre ktorých má toto všetko zmysel. Úsmevy priateľov podnecujú moje vlastné odhodlanie rovnako, ako vietor znovu prebúdza tlejúce uhlíky. To je dôvod, pre ktorý vstávam každý deň.
(24. februára 2015 v 19:33)
Mne silu a energiu dodava moj 14 mesacny syncek, aj ked som uz vecer unavena vzdy si poviem mame za sebou krasny den,vela veci sa naucime snazim sa mu venovat na plno a kedze je to dieta vnimave a ja len podnecujem to co je v nom.To je najvacsia odmena zdrave krasne dieta a samozrejme manzel a rodina bez tej by to neslo.Ked ma clovek zdravie aj jeho blizki prekazky neexistuju vsetko ostastne sa da zvladnut.Je to len v nas vzdy vsetko ide ked sa chce.
(24. februára 2015 v 19:35)
V takom stave je najlepšie sa o tom podeliť či už s kamarátkou,mamou alebo niekym,komu dôverujem.Vtedy túžime po povzbudivých slovách,objatí a dobrej rade.Niekedy sa mi stačí len dobre vyspať a vložiť sa do božích rúk.
(24. februára 2015 v 19:36)
Keďže som človek, ktorý si neverí a podceňuje sa, mojím najväčším poháňačom vpred je priateľ. Navonok sa snažím pôsobiť, že mám všetko pod kontrolou a pri tom pociťujem obrovský strach a potláčam paniku. To čo ma nakopne a motivuje je nielen myšlienka na dosiahnutie cieľa ale všetka energia, úsilie a čas, ktorý som vynaložila pre dosiahnutie cieľa. Pri zajačích úmysloch sa snažím samú seba presvedčiť, že ak ne ide o život, ne ide o nič, a že radšej budem ľutovať to, čo som spravila ako to, čo som nespravila. Takže pod vplyvom sebazaprenie a „osobného poháňača“ sa vždy aspoň pokúsim prekonať prekážky. Najdôležitejšie je prekonať strach a prekonať hranice seba samého.
(24. februára 2015 v 19:42)
Vždy sa snažím nejako vyprokovať, vyhecovať spomienkami na krásne chvíle, ktoré by som neprežila, ak by som do svojej práce nevložila 100 % energiu. Veľkú silu mi vedia nahnať myšlienky, v ktorých seba porovnávam s inými. Človeka to dokáže neskutočne popohnať vpred, až siahať na úplne dno síl. No a v poslednej dobe som si začala čítať rôzne mottá a heslá, ktoré ma posúvajú v živote ďalej. :) Zároveň sa však stále držím jedného starého dobrého: Nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie. :) A to mi dokáže dodať obrovskúúúú silu, pretože v tej chvíli viem, že nemám čo stratiť. :))
(24. februára 2015 v 19:47)
Prečítam si nejakú knihu, pustím si pozitívnu pesničku alebo sa jednoducho vyplačem :) Existujú predsa aj horšie veci :)
(24. februára 2015 v 19:48)
Najviac mi pomáha a povzbudzuje moja najobľúbenejšia hudba, moji najbližší a tiež si ráda čítam motivačné citáty na inetrnete :) tiež ma nakopne vpred snaha dosiahnuť svoj cieľ a myšlienka na to, koľko som už toho zvládla a prekonala, takže teraz to už nemôžem vzdať :)
(24. februára 2015 v 19:49)
Ja sa viem nabudit pozitivnym myslenim, že všetko dokažem a hlavne si to uvedomi v hlave, že treba prekažky prekonat,lebo len tie nas v živote posunu dalej na inu uroven. Určite netreba plakat niekde v kute,ale mysliet pozitivne a dodavat si odvahu je to najdoležitješie na prekonanie prekazok.
(24. februára 2015 v 19:50)
Na pokraji síl som bola ked sa mi narodila dcérka pretože slovo spánok jej nič nehovorilo a ja som vďaka nej vyzerala ako chodiaca mŕtvola a bodku tomu dal môj muž ked prišiel raz domov po práci a povedal mi že vyzerám horšie ako po 3dnovom pôrode : ) co každú ženu takýto kompliment poteší. Spánok je síce stále pre mna tabu aj po 9 mesiacoch ale ale tá radosť ked sa to malé čudo usmeje alebo urobí niečo co je pre ňu nové je na nezaplatenie a spánok na dôchodku dúfam doženiem :)
(24. februára 2015 v 19:54)
Odkedy mojmu synovi diagnostikovali autizmus, tak sa pozorujem, ze si viac vazim kazdy jeho malilinky pokrok. Je uzasne vidiet, ako aj maly cloviecik bojuje, hoci to ide tazsie, nez detickam inym. Milujem ho nadovsetko a verim, ze raz budete o nom pocut :) Jeho usmev nabudi a doda tolko energie ako nic a nikto na svete.
(24. februára 2015 v 19:54)
Mňa najviac povzbudzuje, keď môže počuť alebo byť s osobou ktorú veľmi ľúbim :)a to je môj partner, to ma hneď nakopne vpred, a prekonám akúkoľvek prekážku, ktorá stojí predo mnou v živote :) .
(24. februára 2015 v 19:58)
Mňa najviac "nakopne" ak ma niekto podceňuje .... podľa mňa najlepšia motivácia k činom je ak niekto povie že to nedokážem - v tedy mám pocit, že sa vo mne zapne alarm a idem na 110 %
(24. februára 2015 v 20:01)
Pomaha mi vedomie, ze vsetko zle sa raz pominie a bude lepsie, samozrejme najlepsie ma upokoji moja mama
(24. februára 2015 v 20:02)
Mne silu dokazu dodat moje kamosky, ktore ma vzdy povzbudzuju a pripominaju mi, ked je to so mnou uz fakt zle ;), ze treba pozerat na svet pozitivne, mysliet pozitivne a drzia ma nad hladinou,vzdy si ma vypocuju... som im za to vdacna... dalej je to moja rodina a priatel... momentalne ma bavi aj motivacna literatura a "nakopava" ma v pred aj spoznavanie novych veci a miest :)
(24. februára 2015 v 20:06)
Pro překonání překážek potřebuji pořádně povzbudit, převážně od přítele, protože mě zná nejvíce. On mě dokáže podpořit a podržet i v té nejtěžší situaci, ví jak mi poradit a ví c o mě dokáže vyhecovat. Nejvíce zabýrá, když mi začne vyprávět o tom, co bude v budoucnu až všechny překážky překonáme a budeme konečně spolu bydlet apod.
(24. februára 2015 v 20:12)
urcite vyborne citanie, aj obal knihy je velmi pekny
(24. februára 2015 v 20:15)
uzasna sutaz pre mna edine co dokaze dobyt je priroda divocina a knihu som uz citala davnejsie a teraz film super tesim sa urcite pojdem do kina a aj kniha potesi :)
(24. februára 2015 v 20:19)
Skvelá kniha ,dostala som ju na narodeniny od mojich detí :o))rada by som si pozrela aj film veru :o))
(24. februára 2015 v 20:20)
silu mi dodáva moja rodina a viera
(24. februára 2015 v 20:21)
Silu mi dava moja rodina a moj skvely priatel. V case mojej choroby stali pri mne celych 8 mesiacov a boli mi oporou. Chodili za mnou denno denne a ani raz ma nenechali samu, aj ked vedeli, ze navstevu celu prespim. No ked boli pri mne, moj spanok bol kludny. Ich pritomnost mi pomaha prekobat vsetky prekazky. A hlavne, uz ked som bola ako tak ok, priatel sa postaral o to, aby som znova nabrala kondicku a dostala sa do hor, kde sa pri turach dokazeme odreagovat a ujst trosku z uponahlaneho sveta. Takze ked som na pokraji sil, staci povedat, balime batohy a utekame do hor a samozrejme, po ceste v aute nemoze chybat dobra kniha ;-)
(24. februára 2015 v 20:22)
najvacsiu silu mi dokaze dodat moja rodina, oni a ich spokojnost a stastie su pre mna najsilnejsou motivaciou takmer v kazdej situacii
(24. februára 2015 v 20:29)
Silu si dobíjam väčšinou koncom týždňa, stačí mi prechádzka do prírody s rodinou, psíkom, šálka voňavej kávy, vyložené nohy, plamienok sviečky, či dobrá kniha...maličkosti, ale veľmi potrebné pre život
(24. februára 2015 v 20:31)
Pre mňa najväčším povzbudením, keď si uvedomím a v mojom vnútri precítim vďačnosť za všetko čo mám, čo sa mi udialo či už dobré alebo aj horšie... tento pocit vďačnosti mi okamžite vyčarí úsmev na tvári a dodá energiu a samozrejme častokrát ma povzbudí aj počúvanie hudby a hlavne slov.
(24. februára 2015 v 20:35)
Sám život mi dodáva silu žiť ho ďalej veď nie je nič pútavejšie ako nechať sa viesť a užívať si všetky ups and down.
(24. februára 2015 v 20:41)
Pomyslením na to, že ak si človek myslí, že už viac nedokáže, je presne v polovici cesty, ktorú dokáže prejsť :)
(24. februára 2015 v 20:45)
Ja som si zvykla na takú malú fintu, ale veľmi mi to pomáha. Každý týždeň si vytýčim niečo malé, na čo sa môžem tešiť a viem, že je to už blízko (objednanie knihy, posedenie s kamarátmi, romantický večer s partnerom, výlet s kolegyňami, príchod výplaty, ...). Vďaka tomu som si aj uvedomila, že je veľa vecí, na ktoré sa oplatí tešiť :) Samozrejme najväčšou oporou mi je moja rodina, na ktorú sa môžem v akejkoľvek chvíli spoľahnúť (nie každý má také šťastie). Mám aj jednu vášeň, ktorou je cvičenie. Každý, aj ten najsmutnejší deň sa neviem dočkať na tú záplavu endorfínov, pot, ktorý mi steká po tvári a nekonečnú energiu našej cvičiteľky, ktorú nám prostredníctvom cvičenia odovzdáva :) A v neposlednom rade, si vždy rada čistím hlavu pri každovečernom čítaní. Vtedy svet okolo mňa uniká a ja sa dostávam do rôznych príbehov a zdieľam životy s ich postavami.
(24. februára 2015 v 20:47)
najväčšiu silu mne dodáva určite moja rodina a hlavne mala neterka, ale aj dobrá kniha. vždy ked mam pred sebou nejakú skusku alebo ťažke obdobie snazím sa čitať kniny. najväčšim povzbudenim je radosť, šťastie a spokojnosť najbližšich.
(24. februára 2015 v 20:49)
To, čo mi dodáva silu každý deň by som zhrnula asi do 4 bodov. Prvým bodom je zelený alebo čierny sypaný čaj, ktorý pijem každé ráno, bez tohto rituálu by som bola pramálo nakupnutá na výzvy daného dňa. Druhým bodom je jóga, ktorú aktívne cvičím už 2 roky a momentálne od 1.1.2015 ju cvičím každý boží deň. Číslom tri je kombinácia kniha+hudba. Sú to dve veci, bez ktorých by som nedokázala ani len pokojne spať či cestovať do školy. A ako posledné- to najdôležitejšie- dobrí ľudia okolo mňa. :) Ľudia nás najviac vedie vyčerpať, ale i dobiť. Tak by sme sa mali obkopovať len tou druhou skupinou.
(24. februára 2015 v 20:53)
Každý malý úspech je pre mňa povzbudením pokračovať v tom čo chcem dosiahnuť. Silu na prekonanie prekážok mi dodávajú aj moji rodičia, sestra, kamaráti, ktorí ma vždy povzbudia alebo potom tí, ktorí ma podceňujú - tým mám chuť ukázať že to dokážem a nevzdám sa pri prvej príležitosti :D potom sú to aj moji psí kamaráti, s ktorými sa venujem športovej kynológií, tam musím mať pevné nervy ako z ocele a nevzdať to, lebo potom to stojí za to, keď sa pozriete na tú šťastnú nemú tvár, ktorá vás neskutočne miluje a aj napriek všetkému sa snaží splniť to čo vám vidí na očiach :)zaručene ma upokoja aj prechádzky do prírody, ktoré sú pre mňa aj príjemným relaxom, keď chcem ujsť od tejto rýchlej doby, tam ako keby sa čas zastavil :D
(24. februára 2015 v 20:55)
silu bojovať mi dodáva moja dcérka
(24. februára 2015 v 20:55)
Mne strašne pomáhajú moje deti a manžel. Deti mi dávajú energiu a manžel milé slovo a povzbudenie..
(24. februára 2015 v 20:57)
Moja rodina mi dava silu a urobim pre nu vsetko na svete.Vzdy si vravim Co ta nezabilo,to ta posilni.
(24. februára 2015 v 20:59)
...pozitívne myslenie, pevná vôľa, optimizmus a prítomnosť tých, ktorí ma majú radi a na ktorých mi záleží.
(24. februára 2015 v 21:01)
nezobrazuje mi sutaznu otazku !!! ale z komentarov usudzujem ze sa pytate co mi dodava silu, energiu - moj pes, moja rodina, moj priatel, niekedy staci pekne pocasie ked sa idem prejst a zasvieti mi rano na tvar slnko :) priroda vseobecne na mna posobi velmi silno a emotivne a vie pomoct v tazkych chvilach :)
(24. februára 2015 v 21:13)
Ked tak nad tym rozmyslam, este som asi ani nezazila situaciu, ze by som bola na pokraji sil. Som clovek, jtory sa dokaxe povzniest nad vela veci. Ale na take bezne prekazky v zivote mi davaju silu manzel a moja dcerka :-)
(24. februára 2015 v 21:16)
sny a túžba premeniť ich na skutočnosť...
(24. februára 2015 v 21:23)
Samozrejme každý na vašu otázku odpovie,že mu pomáha rodina,lebo to je základ šťastia...Ale šťastie si každý tvorí sám rôznymi maličkosťami..mám rada aj samotu,neviem pochopiť ľudí,ktorí keď sú dlhšie doma,povedia,že sa nudia...čo je nuda???bola som dva roky doma zo zdravotných dôvodov,môj čas vyplňovalo čítanie,drobné práce,občas nákupy,venovala som čas chorej mame...treba si vážiť čas,ktorý môžeme venovať deťom,rodine,ale aj sebe...čo ma vie povzbudiť?pocit,že je mne a mojím blízkym dobre...a v mojom prípade to nie vždy je jednoduché..
(24. februára 2015 v 21:32)
vždy je to moj syn a rodina
(24. februára 2015 v 21:38)
Nastastie som este musela riešiť situaciu, kedy by som bola na pokraji síl (a dufam ze ju tak skoro ani nezazijem), ale ked je toho na mna vela, tak staci pohlad na moju 2-ročnú dcerku a hneď je vsetko lepsie :)
(24. februára 2015 v 21:45)
najväčšiu silu mi dáva moja dcéra :)Ale veľa čerpám aj z kníh ako Tajomstvo, Sila, Cesta,..Zamerala som sa na motivačnú literatúru a môj život je teraz rozprávka ;)
(24. februára 2015 v 21:51)
Tak zatiaľ som asi nebola V hraničnej situácii..A neviem ako by som sa zachovala alebo koho pomoc hľadala..no keď mi je ťažko rada si prečítam knihu buď ma povzbudí A dodá silu alebo mi ukáže že sú aj horšie veci zážitky situácie. Ale niekedy mi úplne stačia povzbudivé slová manžela...alebo jeho optimistické nadnesenie A uľahčenie situácie. To všetko má vie pekne navnadit A posunúť sa novou silou do ďalšieho dňa. Som potom nasytena príbehmi iných ľudí Z kníh,no tiež aj nestrannym nadhľadom od môjho manžela. Takže asi takto.
(24. februára 2015 v 22:09)
Láskou...v seba, v človeka samotného, v dobro, v silu zdolávať prekážky, plniť si sny a túžby...láskou v silu prežiť čo najúžastnejší život ♥
(24. februára 2015 v 23:20)
Najväčšiu silu mi dodávajú vnúčatá - keď vidím ich rozžiarené očká, urobila by som čokoľvek. Apráve oni ma poháňajú dopredu, v dobrom i zlom
(24. februára 2015 v 23:24)
aj ked som uz na pokraji a myslim si, ze dalej to uz nezvladnem...pozriem na svojho synceka a viem, ze musim. jednoducho musim...kvoli nemu...on je moja sila, moja motivacia, moje povzbudenie.
(24. februára 2015 v 23:27)
Každý problém, ktorý sa mi "postaví" do cesty sa snažím vyriešiť - silu beriem medzi svojimi najbližšími, nabudiť ma vedia tí najmladší - vnúčatá. Však pre ne sa oplatí žiť - byť im vzorom, naučiť ich niečo z toho, čo sme mi počas života už zvládli - viera v krajšiu budúcnosť - to je ono, prečo sa vžady oplatí žiť
(24. februára 2015 v 23:29)
mne vždy dodá silu pohlad na moje dve dcéry, vždy aj ked mi bolo najhoršie som sa pozrela a ne a to mi dodalo chut a predovšetkým silu ist dalej, prekonat prekážky, aby sa mali aj v budúcnosti o koho opriet, kedže ich vychovávam sama, na a samozrejme zvedavost čo nám život prinesie zajtra, pozajtra.....
(24. februára 2015 v 23:50)
Mne dodáva silu moja viera, keďže som si zažila už niekoľko hraničných a beznádejných situácií a potom je to samozrejme moja rodina, priatelia a hory :)
(24. februára 2015 v 23:52)
-mňa teraz najviac drží nad vodou a dodáva mi silu vedomie,že čakám narodenie prvého vnučaťa.Tužim byť sučasťou vychovi,aj ked moje zdravie je chatrné.
(25. februára 2015 v 2:43)
Viera mi veľmi pomáha.
(25. februára 2015 v 6:27)
Silu si dodávajú moje dve deti, niekedy je ťažko a človek stráca chuť pustiť sa do čohokoľvek, sily ho opúšťajú ale vtom príde niečo čo ma znova poteší a povzbudí
(25. februára 2015 v 7:09)
Silu čerpám hlavne z prírody. Zo slnka, stromov, kvetov.. Vo chvíľach, keď je "všetkého" odrazu nejako priveľa ma vpred poháňa predovšetkým viera v to, že nič netrvá večne a po každej búrke vyjde slnko. Aj keď to občas chvíľu trvá ;-)
(25. februára 2015 v 7:36)
Je toho veľa. Ale hlavne je to viera v Boha, silu mi dodáva aj moja rodina a všetko pekné čo je okolo nás, len si to treba všímať.
(25. februára 2015 v 7:37)
Myslienka na blizkych a pri fyzickej unave a nutnosti chodit pomaha aj pivo :)
(25. februára 2015 v 8:25)
Podľa siutácie, v ktorej sa nachádzam sa držím hesiel: "Po každej búrke zas vyjde slnko" :) a "Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie."
(25. februára 2015 v 8:55)
najväčšiu silu mi vždy dá moja dcérka, tie jej očká, úsmev, objatie. Najväčší poklad na svete :)
(25. februára 2015 v 9:17)
Mne silu dodáva moja rodina, hlavne sestrička :) Je to taký môj krpček, ktorý keď sa usmeje, je hneď svet krajší :)
(25. februára 2015 v 9:27)
Závisí od toho v akej kritickej situácii sa nachádzam. Buď sú to moji najbližší, ktorí sú mi oporou,alebo deti ktoré učím v škole. Pri nich zabudnem na každú starosť čo ma trápi. A tiež sa držím hesla: "všetko zlé je na niečo dobré".
(25. februára 2015 v 9:37)
To, čo ma poháňa dopredu je viera v Boha. Už veľakrát som bola v situácií, kedy som si myslela, že to nezvládnem, ale brala som všetko ako životnú skúšku, a tak som dôverovala Bohu. A ak sa mi niečo nepodarilo, samozrejme tie prvé pocity sú hrozné, plné sklamania, ale s odstupom času sa na to všetko zlé pozerám tak, že to bolo na niečo dobré a malo to tak byť :) Tiež mi veľkú silu dáva pomyslenie na moju maminu, ktorú neskutočne ľúbim a snažím sa robiť všetko preto, aby bola šťastná, pretože viem, že keď sa trápim ja, trápi sa aj ona a to nechcem.
(25. februára 2015 v 9:56)
"Čo ti dodáva silu?" Ak sa nad tým čo i len trošku zamyslím, napáda ma nespočetne veľa dôvodov, kvôli ktorým sa oplatí ráno vstať z postele. Ale moja odpoveď je jednoduchá...úsmev. Nie je pre mňa nič krajšie, ak sa na mňa niekto usmeje. To je to, z čoho čerpám energiu, keď mi je ťažko. Raz som si povedala, že ak na ulici uvidím niekoho bez úsmevu, darujem mu ten svôj :). A verte či nie, naozaj to funguje.
(25. februára 2015 v 10:12)
Ĺudia čo stoja pri mne, hovorím si, že vždy všetko prejde a bude lepšie... :)
(25. februára 2015 v 10:13)
Najviac mi pomáha a povzbudzuje moja najobľúbenejšia hudba, moji najbližší a tiež si ráda čítam motivačné citáty na inetrnete :) tiež ma nakopne vpred snaha dosiahnuť svoj cieľ a myšlienka na to, koľko som už toho zvládla a prekonala, takže teraz to už nemôžem vzdať :)
(25. februára 2015 v 10:26)
Tak mňa vedia vždy nabudiť moje deti. Vedia ma správne nakopnúť a aj zo zaťatými zubami zdolávať všetko čo mi život prinesie. Veľmi ma dokáže povzbudiť aj manžel, ktorý vždy stojí pri mne a všemožne mi vo všetkom pomáha.
(25. februára 2015 v 10:31)
Mojím strachom sú uzatvorené stiesnené priestory a strach z výšok. Oba tieto strachy som už raz prekonala a to vďaka môjmu priateľovi, ktorý mi podal ruku a povedal, že budeme spolu a spolu to prekonáme. A prekonali sme.
(25. februára 2015 v 10:33)
vzdy mi napadnu vsetcia ti ludia ktori su na tom omnoho horsie, vsetky tie smutne zivotne osudy a neistoty. vtedy si poviem ze oproti tomu som na tom ja velmi dobre. a to su tie chvile ked sa pozriem na seba, usmejem sa a poviem si aby som sa pozbierala a nevymyslala. mam rada zivot, a nechcem prist ani o jednu sekundu z nej. potrebujem vidiet a citit tych zopar najblizsich ktori mi davaju chut zit a robit ich stastnych
(25. februára 2015 v 10:53)
Moji priatelia a blízki...a takisto životné príbehy iných ľudí (nielen knižní hrdinovia), keď vidím s čím všetkým sa musia vyrovnať, koľko ľudí musí bojovať oveľa ťažšie bitky ako ja...to ma núti ísť ďalej a nevzdať to.
(25. februára 2015 v 10:54)
Možno to bude zniesť zvláštne ale nabudiť sa dokážem jedine sama. Keď niečo chcem dosiahnuť tak sa snažím a robím všetko preto aby som to dosiahla lebo to chcem ja a nie nikto iný
(25. februára 2015 v 10:59)
silu stále ísť vpred mi dodáva moja rodina, vďaka ktorej viem čo je to súdržnosť a láska. Nikdy ma nesklamali a podporovali ma vždy vo všetkom :)
(25. februára 2015 v 11:01)
Velmi prijemna otazka a snad poskytnem este prijemnsie odpovede ;) urcite je to partnerka,ktora stoji pri mne v dobrych aj v tych horsich chvilach.Snazim sa jej nasluchat a dat na jej rady, aj ked som castokrat tvrdohlavy a jesitny :)) takisto su to moji rodicia, ktori ma vzdy dokazali povzbudit, ked som sa citil na dne a dali mi silu bojovat dalej. Ked potrebujem vycistit hlavu od negativnych myslienok,vtedy obujem bezecke tenisky a hor sa do prirody poriadne to vybehat.Takisto raz tyzdenne navstivim skupinove cvicenie Body Pump, kde sa dokazeme timovo vyburcovat a privodit si endorfiny do krvneho obehu. A ked hladam inspiraciu ako si poradit so zivotnou situaciou a som na cestach bez partnerky a rodicov, tak uz nejeden raz som nasiel zivotnu radu v knizke! napr. od Matkina :)
(25. februára 2015 v 11:26)
Mne dodáva sila viera. Viera, že všetky prekážky prekonám...
(25. februára 2015 v 11:46)
V ťažkých chvíľach si poviem, nikdy nie je tak zle aby nemohlo byť horšie, a silu mi dodáva moja rodina, manžel, syn, rodičia, priatelia... stačí, že som s nimi, pre nich urobím čokoľvek a myslím čokoľvek... to ma ženie dopredu
(25. februára 2015 v 12:33)
pomáha mi viera, ale aj buchnutie dverí a idem sa vyvetrať von, prejdem sa a prídem na iné myšlienky
(25. februára 2015 v 12:47)
silu mi dáva rodina a deti a hlavne knihy z ktorých čerpám a zistujem kolko ludia zvládnu a dokážu ked velmi chcu alebo musia.
(25. februára 2015 v 13:25)
Mne napríklad dodala silu aj táto kniha a skutočný príbeh jej hlavnej hrdinky. Odhodlala som sa, niekoľko rokov po zlomenine chrbtice, minule leto ísť na náročnú túru a podarilo sa mi zdolať Rysy.
(25. februára 2015 v 13:43)
To, čo mi dodáva silu, čo i len aspoň na chvíľu, to sú moji najbližší, ktorým na mne záleží. Mne záleží na nich a im zasa na mne, pri nich si viem dopriať oddych, mám kde skloniť hlavu, do ich rúk vložiť svoje dlane, keď život žiada kruté dane. Dokážu ma povzbudiť, naladiť a nabudiť, povedať tie správne slová, vďaka nim sa cítim nová, všetky prekážky ja zdolám, od radosti spievam, volám. Vždy mi dodá nové sily pobyt medzi najbližšími. Nemám sa na čo sťažovať, chcem len ďalej pokračovať.
(25. februára 2015 v 13:48)
predstava ako bude dobre, ked to budem mat uspesne za sebou :)
(25. februára 2015 v 15:13)
Silu cerpam v Bohu a viere, v rodine, u priatelov, a myslienka, ze bde dobre, ked uz bude ,po tom'....
(25. februára 2015 v 15:36)
zavisi od situacie, no vacsinou ak sa nedari, alebo pokasle, uvedomim si jednoducho co vsetko v zivote mam, zaco vsetko mozem byt stastny, a to su tie prave veci pre ktore sa oplati zit, a robia mna stastnymi. Uvedomim si to, podakujem sa a idem dalej. opat so vztycenou hlavou a chutou plus odvahou riesit, zdolavat prekazky v zivote
(25. februára 2015 v 16:23)
veľa jazdíme s manželom na bicykli a niekedy to sú aj 100 km trasy a keď som na pokraji síl, proste si vravím že to musím zvládnuť a budem na seba hrdá, sústredím sa na cestu pred sebou a zbytočne nemyslím, vyčistím si hlavu a ono to funguje.... cieľ je na dosah...a to sa týka aj turistiky
(25. februára 2015 v 16:40)
ani celkom neviem, čo mi dodáva silu, som vyšťavená celkom...
(25. februára 2015 v 16:52)
SILU A CHUT DO ZIVOTA MI DODAVAJU MOJE TRI DETICKY AJ KED NEVLADZEM, ONI MA PRINUTIA VSTAT A IST DALEJ. ONI SU MOJ ZIVOTABUDIC
(25. februára 2015 v 16:54)
Viera a modlitba
(25. februára 2015 v 16:56)
NA tento film urcite pojdem, citala som aj knihu a co ta zena dokazala, tak už len to čitanie dodava človeku odvahu a silu prekonavat sameho seba.
(25. februára 2015 v 18:36)
metal, metal, metal a ešte raz metal
(25. februára 2015 v 18:56)
Keď naozaj nevládzem alebo ma čakajú ťažké skúšky, snažím sa myslieť pozitívne. Zatvorím oči, pustím si hudbu a predstavujem si, ako to dokážem. Ako prekonám samu seba a budem sa z toho tešiť. Pripravím sa na tú najhoršiu prekážku a verím, že ju zvládnem. Že to dám. Zároveň sa povzbudzujem tým, že spomínam na nejaké pekné zážitky, pravých priateľov, lásku, rodinu... A pripomínam si, že všetci ľudia (alebo aj postavy), čo kedysi niečo dokázali, sa nevzdávali a bojovali ďalej. Vtedy to nikto nevidel. A dnes o nich rozpráva celý svet. Napr. taká Rowlingová- niekoľko krát jej odmietli rukopis vo vydavateľstve a ona sa nevzdávala a stále s ním chodila a núkala ho. A dnes? V každej knižnici tínedžera je sedem výtlačkov Harryho Pottera, denne si každý dookola pozerá filmy Harry Potter a zbožňujú ho. Ona v to verila, verila v jeho úspech. A takisto aj nejaké knižné postavy, síce len vo vymyslenom deji, ale predsa len nejakom. Aj oni to mali ťažké, ale nevzdávali sa. Niečím takýmto sa inšpirujem a myslím na to, ako už bude po tom, a ako to zvládnem. Nepodceňujem sa, ale naopak, verím si. Pretože ak niekto neverí v seba, ako môže v ňom veriť niekto cudzí?
(25. februára 2015 v 19:02)
Väčšinou mi pomáha, keď sa začítam do dobrej knihy, alebo sa zabudnem pri kreslení - vtedy sa zbavím stresu a nabijem energiou na ďalšie úlohy.
(25. februára 2015 v 19:23)
Hory!
(25. februára 2015 v 19:28)
Mojou oporou je moja rodina. Pochádzam z mnohočlennej rodiny, sme jeden bláznivý posplietaný celok. Keď som na dne, mám nervy, myslím na zlé deštruktívne myšlienky, moje sestry sú kamoši, s ktorými prekonávam prekážky. Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. V tomto duchu je moja opora.
(25. februára 2015 v 20:09)
Silu mi dodáva rodina a priatelia.
(25. februára 2015 v 20:16)
Manžel stojíme pri sebe v dobrom aj v zlom. To zlé nás ozaj spojilo.
(25. februára 2015 v 21:34)
Len vedomie,že na konci tejto strastiplnej cesty dosiahnem cieľ,kvôli ktorému som toľko strádala a bude to stáť za to.
(26. februára 2015 v 0:07)
V ťažkých chvíľach mi dokáže dodať veľa sily moja rodina a priateľ. Veľmi mi pomáhajú a podporujú ma pri zdolávaní prekážok. Veľa síl mi dodávajú aj modlitby a keď som na pokraji síl tak mi modlitba veľmi pomôže a dodá novú energiu a chuť ďalej bojovať aj keď všetko nevychádza podľa predstáv. :)
(26. februára 2015 v 11:18)
Ak sa niekedy ocitnem na pokraji síl, v hraničnej životnej situácii, nabudí ma niekoľko vecí. Piesne, z ktorých sála život, pozitívna emócia. Miesta, kde počuť tečúcu vodu, takú živú a nespútanú. Rodina a priatelia, ktorí mi neraz pomohli v ozaj ťažkých situáciách. A viera. Nie v Boha, v nič konkrétne. Len viera v niečo lepšie, čo ma po zvládnutí strastiplnej cesty naplní.
(26. februára 2015 v 11:18)
Najviac mi pomáha prechádzka v prírode s mojím psom.
(26. februára 2015 v 11:18)
Ak sa niekedy ocitnem na pokraji síl, v hraničnej životnej situácii, nabudí ma niekoľko vecí. Piesne, z ktorých sála život, pozitívna emócia. Miesta, kde počuť tečúcu vodu, takú živú a nespútanú. Rodina a priatelia, ktorí mi neraz pomohli v ozaj ťažkých situáciách. A viera. Nie v Boha, v nič konkrétne. Len viera v niečo lepšie, čo ma po zvládnutí strastiplnej cesty naplní.
(26. februára 2015 v 11:22)
Co a kto mi dodava silu?Tak urcite je to viera v zdravy rozum. A nabudit sa dokazem ked som so svojim priatelom v tazkych chvilach,ktory ma vzdy podrzi a povzbudi.
(26. februára 2015 v 11:23)
Mne dokáže dodať silu moja rodina. Rodičia a malá sestra. Napĺňajú ma energiou a keď už nevládzem tak mi dokážu dodať silu pre nájdenie motivácie.
(26. februára 2015 v 11:26)
Som onkologicky pacient,paliativny. Mam 37 rokov a žiadnu šancu na vyliečenie,teda lieči sa už len bolesť,aby človek umrel bez bolesti. Prepokladaju že budem žiť rok,dva... Takže predomnou stoji ta najvačšia prekažka čo v živote človeka može byť. Ani sama neviem ako som sa s tym zmierila,no je mi jasne že bez mojho priatela,ktory stoji stale pri mne a bez celej mojej rodiny by som to určite nezvladla. Mam pre koho žiť,pre koho bojovať a tešim sa s každeho jedneho dňa čo s nimi možem prežiť. Stale si hovorim že veď dva roky,to je 700 dni a je to ešte veľa. No čo bude keď už nebudem vladať keď budem na konci...nuž jasne že sa toho dňa bojim a radšej na to nemyslim..
(26. februára 2015 v 11:26)
mne dodava silu urcite moja rodina, priatelia a v mojom aj prípade hudba a k tomu nejaké relaxačné cvičenia, prípadne sluchátka do uší a hor sa na prechádzku :)
(26. februára 2015 v 11:26)
Keď sa mi nedarí v práci, vykecám sa. Keď to vo vzťahu škrípe, vykričím sa. a občas pomôže prechádzka v prírode s rodinou.
(26. februára 2015 v 11:28)
najcastejsie moj priatel, priroda, dobra kniha
(26. februára 2015 v 11:30)
Silu mi dodáva môj mažel a moja zásadovosť podľa, ktorej sa riadim a preto viem, že všetko, čo chcem môžem mať a určite sa mi to podarí, stačí len chcieť. Nie nadarmo sa hovorí, že stačí len chcieť a vesmír spojí všetky svoje sily a splní ti tvoje sny :-)
(26. februára 2015 v 11:34)
Silu mi vždy dodáva moja priateľka, ktorá ma dokonale dokáže vo všetkom podporiť. A v iných prípadoch vždy zatnem zuby a idem do toho napriek všetkým prekážkam. Držím sa hesla, keď človek niečo chce dosiahnuť tak to dosiahne.
(26. februára 2015 v 11:35)
Silu mi dodava moja rodina,prezoze viem ze ked zvladnem prekazku,ktora predo mnou stoji nebudem vitazom len ja sama ale i moji najblizsi.
(26. februára 2015 v 11:38)
Silu mi dodáva moja skvelá rodina a dobrá kniha.
(26. februára 2015 v 11:39)
Keď som na pokraji sil v práci,pustim si dobrý rock n roll- The Beatles,The Doors,zaznam z Woodstocku...Jednoducho hudbu,ta ma dokaže nabiť.Keď mam blbu depku tak stale čitam a to stale.Dočitam jednu knihu a idem na druhú,aby som nemusela vnimať problemy a mohla sa zahlbiť do deja knihy,to mi pomaha.A ešte ma dobíja spánok,keď nevladzem,je to to najlepšie,čo môže byť a najviac určite mi dá energiu objatie od syna! :-)
(26. februára 2015 v 11:41)
Nie stále je to rovnaké, nie každá bolesť alebo vyčerpanie potrebuje to isté povzbudenie.Najviac ma drží nad vodou moja rodina, hlavne deti...ich slova alebo objatie. Niekedy je lepšie vypadnúť do prírody a usporiadať si myšlienky bez kohokoľvek...ľahnúť si a uprieť oči k nebu...
(26. februára 2015 v 11:42)
Silu mi dodávajú moje deti, keď mije najhoršie, spomeniem si, aké sú šikovné, zdravé, dobre sa učia a hneď je život krajší. Vždy sa treba na niečo tešiť, veľa dôvodu na radosť mi dáva cestovanie.
(26. februára 2015 v 11:50)
Ja sa vždy snažím povzbudzovať sa sama a to tým, že si dookola opakujem, že všetko bude tak ako má byť. Upokojí ma to a tým pádom pristupujem ku každej prekážke s čistou mysľou. Zatiaľ mi to tak funguje. A keď sa to náhodou nepodarí, asi to tak malo byť :) Nemôžeme si predsa splniť vždy všetky sny a ciele. O čom by sme potom snívali?
(26. februára 2015 v 11:55)
Život je to najcennejšie, čo všetci ľudia máme. Niekto si ho váži, niekto nie, no všetci si prajeme mať ho šťastný, byť zdravý, poznať lásku, mať z čoho žiť... Cesta životom býva väčšinou neľahká a každá jedna tvorí svoj osobitný príbeh.. Jedinečný svojou vôňou, chuťou, krásou, ale i bolesťou, trápením a smútkom.. Mnohí z nás sa veľakrát ocitnú v neľahkej situácii, niekedy až slzy tisnúcej do očí ... Niekto si za život preskáče toľko prekážok, starostí a problémov, ktoré si iní ani z ďaleka nevedia predstaviť, ako by ich mohli zvládnuť.. Ja osobne som prečítala pomerne veľa kníh osobného rastu a videla povzbudzujúce filmy. Snažím sa zaviesť vedomosti do praxe. Stále mám na mysli prekrásne citáty z kníh - Ak budeš myslieť pozitívne, budeš do svojho života priťahovať viac pozitívneho. Ak budeš myslieť prevažne na negatívne veci, pritiahneš si do života viac negatívneho. A z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že od chvíle, kedy som začala meniť svoje myslenie, sa môj život výrazne zmenil k lepšiemu po všetkých stránkach. Takže ak sa nám nedarí v nejakej oblasti nehľadajme príčinu vo svojom okolí, hľadajme príčinu v sebe, vo svojich myšlienkach a siahnime po knihách, ktoré nám v tom pomôžu. Ako tip môžem dať tituly: Liečenie negatívnych energií, Uzdravte si dušu, Dotyk lieči telo, úsmev dušu, Zázrak sebalásky ... Kniha Divočina ma veľmi zaujala, priznám sa, že knihu tohto žánru vo svojej knižnici ešte nemám a preto ma tento autobiografický román o Cheryl - žene, ktorá aj keď bola úplne na dne, nájde odvahu a rozhodne sa nájsť svoje vlastné ja – oslovil a bola by som šťastná, ak by som si ho mohla prečítať ;)a zájsť si na perfektný film s manželom, by tiež nebolo od veci ...
(26. februára 2015 v 11:56)
Mne v prvom rade silu dodávajú moje dve deti, ale aj najbližšia rodina a v neposlednom rade knihy
(26. februára 2015 v 11:57)
aj mne silu dodavaju moje deti,sice ma dokazu aj uplne ,,vystavit,,ale na druhej strane si svoj zivot bez nich nedokazem predstavit :)))))
(26. februára 2015 v 11:57)
Vzdy ma dokazu povzbudit moji najblizsi, ktori si o mne asi casto myslia, ze som superzena. Ale silu si dokazem dodat aj sama tym, ze sa zatnem a poviem si, ze to jednoducho musim dokazat, ze zivot je len jeden, aby sme mohli tomuto svetu ukazat, co v nas je. A ked sa nieco predsa nepodari, nevadi, asi mi to nebolo sudene a niekoho ineho to snad urobi stastnym. A ked je uz uplne zle, poviem si, ze to predsa dokazali aj sprostejsi. :-D
(26. februára 2015 v 12:02)
Moja najblizsia rodina a par priatelov. A niekedy aj čokoláda a dobrá hudba :)
(26. februára 2015 v 12:04)
Silu mi dodava rodina a super kolegyne v praci, zalezi od toho, co sa prave deje. Ak som sama a zacinam mat pocit, ze to prestavam zvladat, spomeniem si na pekny vyrok, ktory som doniesla do prace a dali sme si ho s kolegynami k pocitacu, aby v tych tazkych chvilach pomohol aj im. Ten vyrok znie takto: "Toto nie je zly zivot, to je len zly den!"
(26. februára 2015 v 12:05)
Mna vzdy dokaze povzbudiť moja mamina a kamarati. Silu si ale dokážem dodat aj sama. Pravidelne cvicim jogu a meditujem, co mi pomáha zachovat pokoj a rovnovahu v zlozitych situáciách. A ked nic ine, tak beriem do ruky dobru knihu :-)
(26. februára 2015 v 12:05)
Silu mi dodáva moja mama. Stačí mi už iba vedomie, že stojí pri mne a má ma rada na to, aby mi to dodalo silu na prekonávanie životných prekážok. Moja mama je úžasný človek a dostala som od života obrovský dar, že môžem byť jej dcérou.
(26. februára 2015 v 12:09)
Silu mi dodávajú rodičia, lebo viem že stoja vždy pri mne a aj budú, ale na druhej strane , keď niečo chcem a chcem to dokazáť tak sa do toho nakopnem aj sama. A idem si za tým hlava nehlava. Vždy si hovorím som proste najlepšia a nikdo iný na mňa nemá, a to ma povzbudzuje aby som šla za svojím cieľom. a už sa mi to niekoľkokrát vyplatilo.
(26. februára 2015 v 12:15)
mne silu samozrejme dodavaju moje deti nakolko uz rodicov nemam nedavno mi umrel aj manzel a bola som ozaj na dne no snazim sa udrzat nad vodou a v tom mi pomahaju moje deti a praca je to prijemny pocit ked cloveka niekto podrzi a ma preco dalej bojovat
(26. februára 2015 v 12:23)
silu mi dodáva moja mama. jednoducho ich riešim a neutekám pred nimi, občas si píšem pre a proti, hľadám spôsob ako ich prekonať alebo sa s niekým poradím. Neraz sa aj modlím a vediem rozhovor s Bohom.
(26. februára 2015 v 13:08)
Mne dodova silu najma praitel, ktory ma vzdy v akejkolvek situacii dokaze povzbudit a najst tie spravne slova... No a samozrejme najlepsia kamaratka
(26. februára 2015 v 13:24)
Silu mi davaju najblizsi, ktori ma vzdy povzbudia, aby som sa nevzdavala
(26. februára 2015 v 13:26)
Ja silu hľadám v sebe. Stále keď už nevládzem si poviem aby som neprestávala lebo inak svoj cieľ nedosiahnem.
(26. februára 2015 v 13:50)
Boh a modlitba. Nič viac a nič menej než to jediné čo skutočne pomáha. :)
(26. februára 2015 v 13:54)
Vďaka tejto súťaži som sa na chvíľu zamyslel a dal si práve tieto Vaše otázky. Myslím, že dôležité je nevzdať sa a nájsť samého seba a predovšetkým veľká dávku odvahy aj napriek neľahkému osudu nejedného z nás. A to je presne to, čo veľa z nás nemá. Odvaha. Odvaha pokračovať, aj keď sa život rúti nezastaviteľným tempom a my nevieme kde sa pohnúť. Autorka tejto knihy je žena .. zrejme píše o sebe, teda by sa dalo povedať, že je to ženský román. Paradoxne určite vyhovie aj tvrdým chlapom. Cestopisy, skutočné príbehy, psychologické romány – to sú žánre, ktoré si vyberám na čítanie. Som veľmi rád, že sa na trhu objavila kniha 3 v 1. A keďže som veľkým fanúšikom turistiky a aj ja sa snažím prekonávať prekážky každodenného života práve poznávaním prírody a cestovaním, pri čom sa vždy sústredím na niečo iné a na chvíľu zabúdam čím som a kým som .. priznám sa, rád by som si tie autorkine zážitky z turistiky s divokými zvermi a prekrásne dokumentácie prírody v púšti pozrel vo filme ... predpokladám, že v knihe fotodokumentácia nie je a to by mi asi chýbalo :( pravdupovediac aj sledovaním filmu je človek na chvíľu myšlienkami niekde inde ... aj miestom na prekonávanie prekážok.
(26. februára 2015 v 14:09)
úprimne poviem, že donedávna mi dodávalo silu AJ spoliehanie sa na Pána Boha a AJ na modlitbu, ale NEFUNGUJE TO!!! Boh na nás kaľle, lebo je krutý alebo ako spieva Jarek Nohavica v jednej svojej pesničke: Pánbúh se zřejmě opil levným balkánským likérem a teď vyspává... Ale vážne: v ťažkostiach sa spolieham na pomoc a podporu mojich blízkych mojej dcéry a niekedy aj syna (hoci je to skôr naopak, hoci sú dospelí, skôr čakajú na pomoc a podporu odo mňa)... A pri cestovaní a turistike jednoznačne ma podporia moji spolucestujúci a hlavne spuluturisti, lebo mám šťastie na dobrých ľudí okolo seba. A fyzicky - zastať, oddýchnuť si a napchať do seba zopár kusov hroznového cukru a čaju... toto pomáha mne pokračovať
(26. februára 2015 v 14:36)
Silu mi dodáva synátor, rodina a prekážky prekonávam tiež vďaka rodine, dobrej hudbe, dobrej knihe, priateľom :)
(26. februára 2015 v 15:47)
Väčšinou ma ráno nabudi čierny čaj, cez den ked som v deprimovana kamaráti a večer keď sa mi svet zdá smutný tak pekná kniha a dobrá horká čokoláda ....a keď som ozaj v koncoch....tak si dám aj kombináciu
(26. februára 2015 v 16:14)
Kedysi za školských čias som pri každej príležitosti počúval tanečnú hudbu, ktorá mi dodávala energiu. Počúval som ju pri každej príležitosti: pri učení, počas smútku, radosti, proste stále. Dnes je mojou najväčšou silou moja rodina, hlavne úsmev detí, keď sa vrátim domov z práce.
(26. februára 2015 v 16:34)
Moja milujúca rodina je tá, ktorá mi dodáva silu. Teší sa z mojich úspechov a podrží ma pri mojich problémoch.
(26. februára 2015 v 16:41)
Silu mi dodáva rodina a kamarati.
(26. februára 2015 v 17:00)
viera-nadej-laska-viera v BOha.deti,rodinu,priatelov,ze sa mam o koho opriet nadej,ze zase bude dobre,ze po dazdi vykukne slniecko a laska ,ze ma niekto lubi,ze mam pre niekoho cenu
(26. februára 2015 v 17:29)
Ako sa viem nabudiť, aby som prekonala prekážky, ktoré stoja pred mnou a kto mi dodáva silu? Moja odpoveď: Mám veľa záujmov, koníčkov a oblastí, v ktorých sa túžim neustále zdokonaľovať. A ak to všetko chcem aj stihnúť, tak potom moje dni naozaj vyzerajú tak, že čas netrávim pri televízii, internetovom „četovaní“ či v nekonečnom spánkovom maratóne. Jedno viem však naisto. K svojmu životu potrebujem ľudí. Práve oni ma poháňajú dopredu a dodávajú mi energiu. Náročných momentov v živote mám akosi viac, než by som si želala. Prekonávať ich mi pomáha najmä rodina a priatelia. Tí skutoční. Ktorých neotravujete, keď im zavoláte o druhej ráno a nevyčítajú vám, že sa kvôli vám nevyspali, ale naopak, vždy vás vypočujú. Stoja pri mne ľudia, ktorí za mnou pricestujú aj 200 kilometrov len preto, aby mi povedali, že im na mne záleží a aby som všetko vydržala, lebo ma potrebujú. Pravdou však je, že ja potrebujem ich. Som vďačná za každý okamih, ktorý môžem prežiť v ich blízkosti. Život mi neustále ukazuje, že pád či porážka je často iba dočasný stav. Aj keď niekedy trvá mesiace, či roky. Som však presvedčená o tom, že až keď sa vzdám, sa z porážky stáva stav trvalý. Naučila som sa, že nezáleží na tom, v akej situácii sa ocitám, ale na tom, ako na ňu zareagujem. A že nech sa v mojom živote stane čokoľvek, všetko môžem využiť vo svoj prospech ... Pršiplášť a lístky do kina - to by bola odmena pre mňa ako stvorená ... práve som si spomenula na 2 pekné knihy: Nech prší, keď plačem a Dáždnik pre Tamaru - nedávno som ich dočítala a zamyslela sa nad životom hlavných postáv ...
(26. februára 2015 v 18:12)
Keď mi je nanič, vrhám sa na tvorbu. Skladám a atrihám papiere, kreslím, maľujem, vyfarbujem, ušijem si zápisník, pomaľujem krabičku, vyrobím si šperkovnicu... starosti hádžem za hlavu a sústredím sa na to pekné, čo ma teší. Taká moja osobná arteterapia.
(26. februára 2015 v 18:34)
Mne silu dodáva mladší brat alebo skvelá kniha.Nabudiť ma vie rozhovor s kamarátom. Keď som na pokraji síl tak sa povzbudzujem myslení na budúcnosť že čo ma ešte čaká
(26. februára 2015 v 18:46)
Úspech v hociktorej oblasti života závisí od mnohých vecí, ale v zásade je to o odhodlanosti a pevnej vôli človeka prekonať všetky prekážky a dôjsť do cieľa. Je nutné byť ochotný podriadiť všetko, čo máme k naplneniu tohto cieľa. Musíme sa obetovať celí. Mnoho ľudí nemá cieľ, prekážky sa snažia obísť, hľadajú skratky. Som presvedčený, že nič hodnotné v živote neprichádza ľahko a čím väčší cieľ si dáme, tým väčšmi musíme pracovať na jeho realizácii. Kniha Divočina je inšpiráciou pre viacerých, ktorí sú na pokraji zúfalstva – takže aj ja patrím medzi tých, ktorí ju túžia prečítať alebo sa aspoň zadívať do prekrásneho filmu v kine ... a mať tak dvojhodinovku o dobrodružstvo postarané. CHeryl – hlavná postava sa rozhodla prejsť divočinou, aby si prečistila hlavu a pozbierala sa... Ja to riešim tak, že sa vyberiem na výlety na bicykli po okolitých lesoch s možnosťou spojenia návštevy zaujímavých miest ... cykloturistika mi pomáha „postaviť sa na nohy“.
(26. februára 2015 v 19:15)
Určite rodina,šport,láska.
(26. februára 2015 v 19:19)
Mne silu určite dodáva moja rodina, moji priatelia, moji blízky a určite mi vie dodať silu, nejaká super kniha, pri ktorej sa odreagujem, nevnímam svet sustredím sa iba na tú knihu, nemyslím na nič čo by ma mohlo nejako nahnevať, alebo rozrušiť, a určite mi pomôže zabudnúť na to všetko zlé!:)
(26. februára 2015 v 19:33)
Mojim útočiskom sú Boh a príroda. Vždy, keď ma niečo trápi a starosti ma priam dusia, utečiem do prírody, kde okolitý svet zaniká. Som len ja a pôvabné ticho navôkol. Mám svoje obľúbené miesto, kde načúvam hlasu nevšednej krásy okolo mňa a vtedy sa mi myseľ vyčistí. Zo svojimi problémami sa zverím Bohu a viem, že ma vypočuje a pomôže mi ich zvládnuť. A všetko to trápenie odveje vietor na svojich silných ramenách :) Domov sa potom vraciam ako iný človek. Svieža, bez záťaže starostí a spokojná. Potom som pripravená čeliť nástrahám života. Keby som nenašla tento únik a hlavne Boha myslím, žeby som sa zbláznila a pomaly by ma tento svet zničil...
(26. februára 2015 v 20:03)
Už neraz sa mi stalo, že som mala pocit úplnej otupenosti. Žiadna chuť do života. Neraz som premýšľala aj nad tými najhoršími alternatívami :( Ale jedného dňa do môjho života vstúpil malý batôštek - môj syn. Vždy keď sa teraz naňho pozriem, alebo si len naňho pomyslím tak si poviem: "Nebuď hlúpa!! Veď on je to prečo si tu!!" On je mojou silou, ktorá ma núti ísť stále ďalej. Postaviť sa na nohy a kráčať s hrdo vztýčenou hlavou vpred. A len pred necelými ôsmimi mesiacmi pribudol aj druhý dôvod. Môj druhý syn. Teraz už viem, že aj keby mi bolo najhoršie, oni dvaja (samozrejme aj manžel) sú mojou životnou silou. Oni sú ten dôvod, prečo sa oplatí prekonávať všetky prekážky
(26. februára 2015 v 20:17)
Mne rozdodne dodávajú silu kamaráti a najmä môj priateľ, ale taktiež, keď už cítim že nevládzem idem trebars na nákupy alebo na kávu, ked mám takúto náladu nerobí mi dobre ked som len doma, pretože stale na to myslím a nedokážem sa od toho odviazať, preto potrebujem ako sa hovorí "ísť na vzduch"
(26. februára 2015 v 21:04)
Tak mne dodáva silu prechádzka s mojím psom,kde popremýšľam o všetkom a nakoniec sa na všetko vyspím :) a takisto moja rodina a priateľ, na ktorého sa môžem obrátiť a poradiť vo všetkom :)
(26. februára 2015 v 21:05)
Mňa najviac dokáže povzbudiť môj priateľ. Vždy sa snaží vypočuť ma, poradiť mi ako to len je v jeho silách, vždy vie, keď ma čosi trápi a to ma nemusí ani vidieť a ani počuť. Je to môj poklad, na ktorý nedám dopustiť. Niekedy mi dokonca stačí jeho hlas na to, aby mi bolo lepšie. A keď nezaberie on, tak zaberú deti. Tá ich energia, bezstarostnosť, hravosť, roztomilosť,.. hneď naberiem iný pohľad na veci :)
(26. februára 2015 v 21:17)
Mne pomáha to, že je pri mne neusále Boh a jemu dôverujem, pretože nech sa mi deje čokoľvek, verím, že je to správne a nech prežívam akékoľvek trápenie či zlyhanie, viem že to má skryté poslanie posilniť ma do budúcnosti, hoci je to všetko pre mňa v tej chvíli ťažké. Veď sa vraví: "čo ťa nezabije, to ťa posilní." ...Mnohokrát si zapisujem aj rôzne motivačné citáty, ktoré si potom vyvesujem na nástenku, aby som sa mohla na ne kedykoľvek pozrieť a mala ich stále na očiach :)
(26. februára 2015 v 21:46)
Mne nepomaha nic ine iba prechadzka v prirode a hudba. Priroda ma naozaj zazracnu moc, dokaze ma upokojit a povzbudit vzdy ked to potrebujem a to len tym, ze tam proste je... To ticho, ktore sa v nej siri, tie knisajuce sa listy vo vetre a vela ineho zahojilo uz vela mojich ran a zatial ma nikdy nesklamalo, takze vzdy, ked toho na mna zacina byt vela, uteciem do lesa :)
(26. februára 2015 v 22:00)
hudba, knihy a priatelia. často chodím do lesa, tam získavam čas, pokoj a triedim si myšlienky ako ďalej. hlavne je si veriť a vždy si spomeniem čo už som zažil a prežil, ak som zvládol jedno zvládnem aj druhé..
(26. februára 2015 v 23:37)
Povzbudivé slová od priateľa, aj motivačná literatúra
(27. februára 2015 v 2:26)
Dopredu ma ženie rodina a pocit, že môžem byť lepší a takisto rodina ma aj drží nad vodou.
(27. februára 2015 v 2:28)
1. priatelia a rodina 2. mám svoje ciele a snažím sa ich plniť 3. hudbou, knihami, prírodou
(27. februára 2015 v 2:47)
Silu mi dodávajú knihy a moje okolie, či už priatelia, alebo rodina, hlavne tá blízka, nabudiť ma dokáže hudba a moje ciele, ktoré sa snažím dosiahnuť a povzbudzuje ma chuť niečo dosiahnuť.
(27. februára 2015 v 7:36)
Stretnutie s ludmi, ktory su inspirujuci pre mna. A priroda - hory.
(27. februára 2015 v 8:23)
Rodina a blízki priatelia, ktorí dokážu poradiť alebo povzbudiť; niekedy však potrebujem byť na svoje rozhodnutia aj sama, vtedy pomáha príjemná hudba, príroda, chvíľe relaxu
(27. februára 2015 v 8:49)
Mám okolo seba samých dobrých ľudí, ale ten kto ma ťahá vpred a dvíha ma z prachu dna v najhorších časoch som len ja sama. Uvedomila som si, že ako jediná zodpovedná za svoj život a svoje činy som vždy len ja, ktorá sa rozhodne konať a keď sa cítim nešťastná je len na mne či sa rozhodnem a urobím sa šťastnou. Človek musí byť dlhov tichu len sám so sebou, aby pochopil, že len on je zodpovedný a hlavný aktér svojho bytia - či už v šťastí alebo nešťasťastí, závisí len na každom z nás.
(27. februára 2015 v 10:31)
Mňa vždy povzbudia ľudia okolo seba a prechádzka, kedy si môžem prevetrať hlavu. Preto ak sa rozčúlim, kedy neviem ako ďalej (či už je to škola, brigáda alebo osobné problémy), idem sa poprechádzať po vonku bez ohľadu na počasie. To mi vždy pomôže .A druhou vecou ktorá mi pomáha je Kung-Fu :) Vybiť si energiu, dobiť si nové sily. A samozrejme, ako som už vyššie spomínala, nemôžem zabudnúť na ľudí ktorý ma neprestajne podporujú a hovoria mi že to dokážem. Ktorí ma posúvajú ďalej.
(27. februára 2015 v 11:11)
povzbudzujem sa myšlienkou na svojich dvoch synov, ktorí potrebujú svoju matku
(27. februára 2015 v 17:30)
Hovorím si v duchu sústreď sa a vnímaj prítomný okamih a nasávaj prírodnú energiu niečo ako malá meditácia.
(3. marca 2015 v 5:29)
poviem si musím.
(6. marca 2015 v 5:22)
Povzbudiť ma dokáže milé slovo, ktoré je myslené úprimne. Ďalej je to moja rodina a priatelia, ktorí pri mne vždy stoja, povzbudzujú ma a dávajú mi silu prekonať aj tie najväčšie prekážky.
(6. marca 2015 v 23:10)
mamine heslo: Nič nie je také horúce, aby sa nedalo zjesť
(13. marca 2015 v 12:34)
Mne osobne dodava silu pocit, ze som uzitocny pre niekoho, ze sa dotycna osoba moze o mna opriet, popytat o pomoc. Slovko Dakujem, usmev a objatie je pre mna najvacsim sebauspokojenim v takychto situaciach.Povzbudzujem sa tym, ze stale existuje niekto, kto je na tom horsie ako ja, ze nema ani z daleka take moznosti ako mam ja, takze ked som z niecoho zufaly poviem si, mas to najcennejsie, mas zdravie, vsetko ostatne zvladnes.
(25. marca 2015 v 22:59)
Silu mi dokáže dodať povzbudivé slovo od ľudí, ktorích mam rada, ako sú priateľia a rodina. Častokrát mi sulu dodá aj to, že niekto povie že niečo neokážem a ja mu chcem ukázať že sa mylil.Nabudiť sa nie je vždy ľahké, no kto má pevnu vúľu dokáže to. Ak niečo naozaj chcete nabudiť sa je ľahké, no ak niečo musíte a nechcete je to horšie,, vtedy si stále poviem, že skor či neskˇor to aj tak budem musiať urobiť. Keď je človek na pokraji síl nie je to ľahké. Môj spôsob je takýto: Svet je krásne miesto, žiješ len raz tak si to užívaj a nezapodiavaj sa vecami, ktoré ti uberaju síl. Užívaj si život, nevzdávaj sa a buď šťastný.
(27. marca 2015 v 17:44)
silu mi dava slnko.
(9. októbra 2017 v 13:48)
1