Je to jazda peklom

Absolútne! Vlastne by som ju rád napísal, keby som mal prozaické pero a schopnosť vytvárať príbehy. Ale keďže nepíšem knihy, ale ich prekladám, som rád, že som sa dostal k tomuto originálnemu a nespútanému autorovi a jeho debutu.

• Čo by ste k hodnoteniu románu pridali vy osobne?
• 
  Samozrejme, vyššie spomínané prívlastky charakterizujú len niektoré vlastnosti a aspekty diela. Z iného uhla by som román mohol opísať ako veľký príbeh lásky, ako príbeh dnešného Romea a Júlie, kde však Júlia nie je verná a milujúca, ako jej veronský ekvivalent, ale prelietavá a vypočítavá osudová žena, femme fatal dnešných dní. Ďalším silným prvkom románu je bohatosť jeho jazyka, kde sa drsný jazyk ulice snúbi s regionálnymi zvláštnosťami prímorských častí juhovýchodnej Kanady: Newfoundlandu a Nového Škótska.
  
  
• Čím vás ako prekladateľa román upútal? Drsným, hovorovým jazykom alebo surovým životom ulice? Alebo všetkým dohromady?
• 
  Určite jedným aj druhým. Vlastne, keď tak o tom človek uvažuje, nemožno priblížiť surový život ulice nejakým prejemnelým jazykom, ako sa nedá opísať vyššiu spoločnosť salónnej aristokracie drsným štýlom. Myslím, že v tomto románe jeho autor kongeniálne skĺbil drsné prostredie ulice (krčiem, brlohov s mladými opilcami a narkomanmi, postranných uličiek plných prostitútok atď.) s živým hovorovým jazykom a napínavým dejom, ktorý nedovolí čitateľovi vydýchnuť si.
  
  
• Čím môže táto kniha upútať nášho čitateľa?
• 
  Začnem tým, čím ho určite neupúta, alebo čo mu neponúkne. Neponúkne mu sladký príbeh so šťastným koncom o naplnenej láske à la knihy Rosamunde Pilcherovej, z ktorého stekajú kvapky sirupy a klišé na každej druhej stránke. Ale čím ho určite môže upútať, to je neustále rebelovanie jej hrdinu, Keitha Kavanagha, jeho nechuť byť ako jeho rodičia či ako ostatní „slušní občania“. Táto kniha môže upútať divokými nočnými zážitkami tohto hrdinu na ceste za láskou svojho srdca, Natashou, vzdialenou vyše tisícku kilometrov. A upúta ho nepochybne aj nefalšovaným autentickým prostredím malého rybárskeho mestečka aj vzdialeného centra provincie, so svojimi krčmami, s večierkami plnými alkoholu, marihuany... a ešte všeličím iným.
  
  
• Je román podľa vás určený najmä mládeži alebo má širší rozmer?
• 
  Podľa mňa má román aj širší rozmer, ale bohužiaľ ľudia, ktorých odradí drsnejší jazyk a sem-tam nejaká nadávka, si vôbec nevychutnajú jej umelecké kvality. Samozrejme tým, že si autor zvolil za svojho hrdinu teenagera, tak do veľkej miery zúžil cieľovú skupinu svojich čitateľov. Ale možno by sa rodičia, ktorí si nerozumejú so svojimi dospievajúcimi deťmi, mohli trochu zamyslieť, a keby si prečítali túto knihu, tak by možno mnohé pochopili... Ale to je len moja domnienka. Rozhodne by sa trochu poučili a možno by sa zbavili niektorých predsudkov.
  
  
• Na román skvelo reagovala literárna kritika, bol podľa neho nakrútený film, v ktorom, ak sa nemýlim, si hlavnú postavu zahral samotný autor knihy...
• 
  Áno, ale film nie je jediné médium, v ktorom bol tento román predstavený. O autorovi tejto knihy je známe, že je nielen románopiscom, ale aj divadelným a filmovým hercom, dramatikom, scenáristom, ktorý napísal niekoľko televíznych scenárov (okrem iného aj pre televízny seriál), ale aj veľkým propagátorom literatúry. Takže vôbec neprekvapuje, keď spolu s niektorými ďalšími hercami nahovoril román do zvukovej podoby. Ďalšia podoba románu je divadelná hra „Diabol, ktorého nepoznáš“, ktorá je voľnou adaptáciou tohto románu. A napokon, áno, zahral si hlavnú postavu v rovnomennom filme, teda Keitha Kavanagha a zúčastnil sa propagácie filmu po celej Kanade. Tento film získal aj niekoľko ocenení. Koniec koncov, ako to autor knihy a predstaviteľ hlavnej postavy vo filme s hrdosťou tvrdil, tento film je prvým kanadským filmom vyrobeným na území Newfoundlandu, ktorý uviedli na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes. Napokon mi ostáva dúfať, že tak, ako bola kniha prijatá vo svojej domovine, bude mať úspech aj u našich čitateľov na Slovensku, a dúfam, že každý v nej nájde to, čo hľadá a čo očakáva od dobrej knihy.
  
  Zhovárala sa Mária Lešková