Vek je len číslo, tvrdí Emma Tekelyová
Len čo sa po štyridsiatke všetko v živote konečne utrasie, príde na pretras vek. A vtedy ženu chytá panika, že stráca príťažlivosť. Typicky slovenské výroky: „Stará ako korčuľa! Vyšumelá škebla!“ jej bránia chodiť po svete so vztýčenou hlavou. Chlapi majú svoje slogany postavené celkom naopak! „Starý ale jarý! Čože je to päťdesiatka!“ Nezdá sa vám to nespravodlivé?
Je najvyšší čas hodiť takéto myslenie cez palubu! Vek netreba riešiť. No a čo, že mám 50! To sa mám teraz zavrieť doma, nevychádzať a tlstnúť? Nie! To určite nie. Už len to, že som žena ma predurčilo stať sa kráľovnou. Teraz mám konečne vek, aby mi hovorili Jej výsosť! Aj božská Madonna má 50! Aj Kim Bassinger, aj Michele Pfeifer! Tak, čo! Sme v dobrej spoločnosti, v tej najlepšej. Starnúť budeme neskôr. Teraz na také hlúposti nemáme čas! – píše okrem iného vo svojej najnovšej knihe
Ženy, nebláznite! Vek je len číslo Emma Tekelyová.
Ty si svoj vek naozaj nikdy neriešila?
Emma: Jasné, že áno. Musím sa priznať, že zo všetkých svojich narodenín som najťažšie prežívala štyridsiatku. Chytila ma panika, či som mladá, ako dlho ešte alebo ako dlho už nie. Či si ešte budem môcť obliecť minisukňu a bikiny... Čakala som, či ma zasiahne tá obávaná kríza stredného veku a s ňou depresie, či na mňa doľahne apatia alebo sa utrhnem z reťaze a začnem nekontrolovane vyvádzať. Aj to sa stáva! My ženy sme ochotné urobiť všeličo, sme bojovníčky. Nevzdávame sa len tak ľahko, často robíme aj psie kusy, aby sme pribrzdili roky. Život je však až príliš vzrušujúci na to, aby sme sa viazali na konkrétny vek a zvyšnú časť pretrpeli.
Fenomén veku je u nás v centre pozornosti. Zaoberajú sa ním čoraz mladšie ročníky. Prečo je vek kategória, ktorej pripisujeme taký význam?
Emma: My na Slovensku máme radi extrémy. Vo všetkom. To, že sa v posledných rokoch velebí mýtus mladosti, je tiež extrém, slovenská špecialita ale aj dôsledok minulých dôb. Za socializmu ľudia v práci postupovali v kariére aj v mzdových triedach nie podľa schopností, ale podľa veku, podľa počtu odpracovaných rokov, za zásluhy... Mladý človek musel zostarnúť minimálne na štyridsať, aby mohol dúfať, že získa funkciu. Cenili sa skúsenosti. Táto šablóna zanikla so starým režimom. Celá spoločnosť potrebovala zabudnúť na to, čo bolo, odstrihnúť sa od minulosti. Mlaď sa zadefinovala ako progresívna, flexibilná, s výhradným právom robiť aj chyby, dostala zelenú. A všetci nad 45 to pochopili tak, že patria do starého železa.
Ako sa cítiť spoločnosti, ktorá je zamilovaná do mladosti?
Emma: Väčšinou nepotrebujeme nijaké odborné ani psychologické poučky na to, aby sme vedeli, že v štyridsiatke si začneme uvedomovať vek nejako inak. Odrazu je to iná veličina a nepríjemne to začína dávať najavo. Keď nás pichá v boku, už sa vidíme na operácii žlčníka, keď sa ozve migréna, už myslíme na nádor v hlave. Človek sa ľakne. Najradšej by zobral nohy na plecia a utekal ozlomkrky späť. Hlúposť nad hlúposť. Každý týždeň sa objavujú nové správy z vedeckých kruhov o tom, ako sa predlžuje ľudský život. Preberať myslenie našich starých mám nemá logiku. Podľa štatistík, každá žena v 45 ťke má pred sebou ešte minimálne 30 rokov života. Tak aká panika! Treba žiť!
Pamätám si, že na jednej tvojej besede dve ženy, v blízkosti ktorých som sedela aj ja, tvoje myšlienky komentovali vetou - jej sa to hovorí. Ako keby chceli povedať, že na Slovensku sú prinajmenšom dve kategórie žien- také ako ty a tie ostatné...
Emma: Istá kozmetická značka realizovala medzi európskymi ženami prieskum týkajúci sa názorov na pocity spojené s vekom. Až 87 % žien sa cítilo príliš mlado na to, aby si pripadali staré. Vek ako určujúci faktor príťažlivosti vyhlásili za jeden z najväčších myšlienkových stereotypov. U nás má iba približne 11% zrelých žien zdravé sebavedomie. S pribúdajúcim vekom sa toto číslo rapídne zmenšuje. I keď podľa mňa naopak zrelé ženy môžu byť dokonca vitálnejšie ako mladé dámy, pretože telo odzrkadľuje, čo sa nám odohráva v hlave. Ak sa po štyridsiatke zbavia komplexov a strachu, omladnú a pritom nejde o nijaký podvod ani zásah plastického chirurga. Keď sa žena cíti zdravá, plná elánu, sama sebou, oblieka sa sviežo, má veľa energie, plánov, jej „mladosť“ sa stane pravdou aj navonok.
Ako to robíš ty?
Emma: Zaprisahala som sa, že nikdy zo mňa nebude deprimovaná osoba! Také niečo nepripustím. Zaumienila som si, že budem vždy vyzerať sexi, stále budem mať pestrý život, spávať budem bez nočných košieľ a žiť spontánne. Život ma stále baví. Smejem sa viac ako kedysi. A podľa toho vyzerám. Ak niekto rieši môj vzhľad cez skalpel a plastickú chirurgiu, mám pre neho dôverný odkaz – oveľa lepší je SEX.
V knihe cituješ aj svetoznámu Sophiu Lorenovú, ktorá v časoch svojej najväčšej slávy povedala: „Nestačí byť so sebou spokojná pri pohľade do zrkadla, žene musí patriť chodník aj celá ulica!“ To je naozaj famózna myšlienka...
Emma: V televíznej relácii Zmenáreň pripravujem módnu poradňu a vždy si so záujmom všímam dámy, ktoré sa tam prichádzajú zmeniť sa pod rukami odborníkov. Ich výsledná zmena nie je len o vizáži, ale o zmene myslenia, zvýšení sebavedomia, vnímania seba ako príťažlivej ženy. Nie je nič famóznejšie, ako keď viem, čo je na mne pekné a nebojím sa to ukázať. Sophia Lorenová je typ ženy, ktorá vie svoje vlastné slová naplniť do bodky. Tá Lorenka to jednoducho vie! A to už má dávno po päťdesiatke. Je krásna, všade kam príde, je v centre pozornosti. Bežné ženy majú tendenciu sa schovávať do šiat!
Nemyslíme na to, koľko máme rokov, ale aké sme! – je to v kocke to, čo by si odkázala ženám?
Emma: Áno. Namiesto, aby sme sa tešili, prečo šťastné sme, premýšľame, prečo šťastné nie sme. Pritom v televíznych novinách vidíme každý týždeň nejakú storočnú babku, ktorá veselo spieva, popíja kefír či hriatô, spokojne sa usmieva a nikam sa nechystá, ( už vôbec nie do truhly). Kým naši praprarodičia v našom veku šanovali kostolné šaty, lebo už mysleli na tú s kosou, my sa chodíme opaľovať do Egypta a riešime, či bikiny alebo prípadne hore bez. Skvelá správa! Dnes je VEK len číslo. Relatívne. Je to predsa náš život, či nie? Robme to, čo nám robí dobre a hotovo! Nech si každý myslí, čo chce.
Zhovárala sa Mária Lešková
