Úvodná stránka › Rozhovory › „Je to miesto plné tajomstiev a legiend“

„Je to miesto plné tajomstiev a legiend“

Francúzske mesto Carcassonne je známe nielen vďaka jeho impozantnému opevneniu, ale aj ako spoločenská hra. Tá hráčov zavedie do stredoveku medzi mníchov, lupičov a rytierov. Každý si buduje cesty, kláštory, strategicky rozmiestňujete skupiny bojovníkov. Hra sa predáva v miliónoch kusov. Carcassonne má však aj priaznivcov iného druhu. Napríklad svetoznámu spisovateľku Kate Mossovú, ktorá tam trávieva väčšiu časť roka a toto stredoveké mestečko doslova zbožňuje. Tam vznikli aj jej dva bestsellery...

Carcassonne je veľké historické mesto na juhozápade Francúzska. Pani Mossová, naberáte tam inšpiráciu, dokonca sa učíte po francúzsky, aby ste lepšie pochopila ducha miesta. Prečo práve Carcassonne?
"Krajina juhozápadného Francúzska a Carcassonne mi pripomína moje anglické rodisko. Je to úžasné miesto, ktoré je známe najmä vďaka stredovekej pevnosti. Patrí medzi najzachovalejšie a najdôležitejšie v Európe. Dokonca bolo zaradené na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je to miesto plné tajomstiev, mytológie a legiend.“

Akých legiend? Údajne existuje aj legenda o tom, ako vôbec vznikol názov mesta...
„Prvá, menej romantická, hovorí o sídlisku, ktoré tam postavili Kelti a nazvali ho Carcaso. V stredoveku väčšina ľudí nevedela písať ani čítať a tak dôležité dokumenty spisovali pisári. Keďže boli platení od dĺžky slova, pridali sem-tam nejaké to písmenko, aby si privyrobili a tak sa z Carcaso stalo po čase Carcassonne.“

A tá druhá legenda, romantickejšia?
“Kedysi dávno obliehal mesto už piaty rok Karol Veľký. Mestu pomaly dochádzali zásoby a obyvatelia už zvažovali, že sa vzdajú. Vtedy však hradná pani, ktorá sa volala Carcas, vymyslela malý podvod. Z posledných zásob nechala vykŕmiť prasa a keď bolo dostatočne tučné, zhodila ho z hradieb priamo pred kráľa Karola Veľkého. Jeho vojaci už boli na hranici vyčerpania a hladu, a pri pohľade na vykŕmené prasa si pomysleli, že na hrade musí byť ešte množstvo jedla. Zdrvení sa teda obrátili na cestu domov. Rozradostená Madame Carcas nechala zvoniť miestne zvony, čo kráľove vojsko na odchode komentovalo: Madam Carcas sonne, v preklade Pani Carcas zvoní.“

Ako vás pozorujem pri rozprávaní, mám pocit, že milujete stredovek, že vás toto obdobie akosi viac priťahuje.
"Stredovek je stále pre mnohých ľudí veľmi chic, čiže elegantný, zaujímavý. Viete, je to dávnejšia história, no nám, súčasníkom, zároveň aj blízka svojimi hodnotami, myšlienkami, ale aj vzhľadom stavieb či oblečením. Ľudia milujú históriu, veď si všimnite ako radi sa dívame na filmy o stredoveku, pretože prinášajú veľké príbehy, dobrodružstvo, lásku, odvahu."

Vaše knihy Labyrint a Hrobka zavedú čitateľov do dávnej minulosti, na miesto, ktoré sa stalo symbolom boja kacírov proti stredovekej politike náboženstva. Carcassonne je takým prepojením – tuším na toto mesto nedáte dopustiť.
"V Carcassonne je každodenný život iný, má takú zvláštnu mystiku. Idete na trh, do obchodu, len tak sa prechádzate a cítite tú silu histórie, všetky tie boje, obliehania, atmosféru stredoveku. Dokonca výhľad z môjho okna je priamo na hrad z 12. storočia. Takže pracujem za stolom, píšem knihy a po celý čas sa dívam na vežičky, na hradby okolo stredovekého opevnenia, na úzke uličky."

Podstatnú časť opevnenia postavili Rimania. Carcassonne neskôr padlo do rúk Arabom, franskému kráľovi Pipinovi Krátkemu, často sa oň bojovalo a najväčší rozmach zažilo mesto počas vlády rodu Trencavelovcov. Gróf nechal postaviť opevnený zámok, ktorý od zvyšku opevnenia oddelil suchou priekopou a na obranu rozostavil päť veží. Prístup bránili dve padacie mreže a okovaná brána, ktorú museli obsluhovať aspoň dvaja ľudia. To je všetko, čo o Carcassonne viem ja – čo by ste vy odporučili navštíviť v tomto nádhernom meste?
„Grófsky hrad, prirodzene. Možno niekoho až tak neočarí, ale vyžaruje úžasnú stredovekú atmosféru a ak sa chcete preniesť do minulosti, stačí zatvoriť oči a nechať sa unášať. Odporúčam tiež dolné i horné hradby, ktoré spájajú vežičky a sú dlhé vyše kilometra. Ja osobne milujem starý cintorín, v ktorom sa dá čítať ako v historickej výpravnej knihe. A tiež Baziliku Saint Nazare. Viete, pre mňa je dôležitá tá stredoveká atmosféra, takže všetko je tam veľmi pekné, sympatické."

A na záver ešte rada Kate Mossovej - spýtajte sa v Carcassonne ľudí na okcitánčinu. Týmto jazykom tam hovorili v stredoveku a ešte aj dnes ju viac menej ovládajú dokonca milióny obyvateľov juhozápadného Francúzska.

Rozprával sa Milan Buno