Paul Hoffman exkluzívne: „Ľavá ruka Boha je prakticky autobiografia!“

Vychádza Pod krídlami smrti – čítajte viac.

Buxcafe.sk: Ako sa vlastne zrodil nápad na trilógiu Ľavá ruka Boha?
Paul Hoffman: Napísal som dva romány, v ktorých som sa venoval filmovej tvorbe, terorizmu, aj finančnému svetu (knihy Múdrosť krokodílov a Zlatý vek cenzúry, pozn. prekl.). A dostal som chuť vrátiť sa trošku do detstva a obdobia dospievania. Chcel som napísať príbeh, ktorý odráža ľudské skúsenosti iným spôsobom. V štýle akejsi ľudovej rozprávky...

Buxcafe.sk: ...trošku vám do toho skočím. Mohlo v tej chuti, túžbe napísať taký príbeh zohrať úlohu aj vaše detstvo?
Paul Hoffman: Narodil som sa v dome bez tečúcej vody a elektriny. Svietili sme petrolejkami a môj otec padol z neba:-) Bol jedným z priekopníkov parašutizmu. Keď som mal desať rokov, dali ma do Katolíckej internátnej školy, kde všade naokolo existovalo násilie a každodenné peklo. Mal som šestnásť rokov, keď som sa dostal von, ale bez akéhokoľvek vzdelania. Vtedy som narazil na úžasného učiteľa, ktorý vo mne premenil veľmi rozhnevaného chlapca na úplne inú, normálnu ľudskú bytosť.
Žiadna univerzita ma nechcela prijať kvôli mojej pochybnej minulosti, ale v tom čase robila Oxfordská univerzita prijímačky, kde sa nezaujímali o minulosť uchádzačov, ale len o to, čo ste schopní urobiť. Tak som sa dostal na Oxford...ale len preto, že inde ma nechceli.

Buxcafe.sk: Dosť tvrdé detstvo, ktoré vás rozhodne ovplyvnilo a chvíľami je to z príbehu cítiť:-)
Paul Hoffman: Hmm, niektorí kritici v Británii ma obvinili, že som cynicky vykradol hollywoodske príbehy, aby som oslovil čo najširšie publikum čitateľov, ale trilógia Ľavá ruka Boha je vlastne z veľkej časti autobiografia.

Objednajte si záverečný diel trilógie Pod krídlami smrti.

Buxcafe.sk: Ak len časť z príbehu, ktorý ste napísali, ste aj prežili na vlastnej koži...naozaj ste to nemali ľahké.
Paul Hoffman: Románový útulok spasiteľov na Shotoverskom zráze má veľmi silné korene v Katolíckej internátnej škole, kam ma poslali ako desaťročného. Musím ale podotknúť, že nie vinou mojich rodičov – môj otec bol vojak, vyslali ho do Kene, kde však neboli žiadne vhodné školy. Vídal som ho nanajvýš dva razy ročne. Mnohí si pod internátnou školou predstavia miesto s výsadami (aj keď šikana sa tam občas vyskytne). Miesto, kde som sa ocitol ja, sa dá len ťažko popísať. Bolo riadené doslova ako väzenie, jedlo bolo odporné, násilnícki vychovávatelia nás psychicky obťažovali, takže pomyslenie na smrť bola občas príjemnejšia.
Postupne nás ničili zvonka i zvnútra, deň čo deň a rok čo rok. Celých sedem rokov. Akýkoľvek nesúhlas sa tvrdo trestal a denne ste počúvali prednášky o tom, ako sa tváriť a ako sa správať. Ak ste dali znať na tvári či gestách nejakú formu odporu, okamžite vás potrestali. A tak sa aj z chalanov v škole stávali monštrá. Aj ja som sa už ako desaťročný naučil bojovať a zraziť druhého k zemi... Šokovalo ma, kam až dokáže zájsť taký malý chlapec. Vtedy som si po prvý raz uvedomil, že deti sú schopné všetkého.

Buxcafe.sk: To sa ani nedá nazvať tvrdá škola života, ale brutálny výcvik!
Paul Hoffman: Už ako desaťročný som bol silný, ale taký snílek. V šestnástich som bol naozaj ťažký prípad, ktorý sa nebál nikoho a ničoho. Ešte tam boli traja chalani, ktorí ma prevyšovali – dvoch neskôr odsúdili za vraždu a jeden sa pripojil k IRA (militantná nacionalistická organizácia Írska republikánska armáda, pozn. prekl.). Ale nebáť sa ničoho nie je znak odvahy, hoci to má dočasné výhody. Ak ľudia majú z vás strach, potom ste pomerne v bezpečí, ako Cale...no cena za takýto „stav mysle“ je privysoká.

Buxcafe.sk: Spomínali ste kritikov a obvinenia z kradnutia nápadov...
Paul Hoffman: Nešlo im do hlavy, ako sa mohol človek s takou minulosťou dostať na Oxford a bez dostatočného akademického vzdelania písať úspešné knihy (úplne rozumný pohľad). V ich očiach som bol vlastne hrozbou pre spoločnosť a mal by som zostať za mrežami.

Buxcafe.sk: Trilógiu Ľavá ruka Boha čítajú rôzne typy čitateľov – tínedžeri, dievčatá, starší ľudia...dokonca aj ja som si príbeh s chuťou prečítal, hoci fantasy až tak nemusím:-) Čím to podľa vás je?
Paul Hoffman: Prvú časť Ľavá ruka Boha som chcel postaviť na výzve, ktorá je vlastná v podstate každému. A bez násilia a brutality. Ľudia majú tendenciu knihy rozdeľovať na dva druhy – „únikové fikcie“ a serióznu literatúru. Odmietam toto rozdeľovanie. Einstein povedal, že všetko má byť také jednoduché, aké to len môže byť, ale nie jednoduchšie.
Predtým som napísal dva romány z moderného sveta a umiestnil ich do organizácií, ktoré sú naozaj zložité. Dôležitou súčasťou románu Múdrosť krokodílov bola Bank of  England, ktorá sa snažila zabrániť kolapsu svetového finančného systému (vyšla osem rokov pred finančných kolapsom roku 2007).  Aj keď tam bol upír, obrovský ovocný netopier a muž vyhlasujúci, že pozná zmysel života, muselo to byť ťažké čítanie, pretože to bolo o modernej komplexnosti sveta...a tak to považovali za serióznu literatúru, ktorá je naozaj len ťažko čítavá.
No a keďže som dospieval akoby v inom svete, napadlo mi, že budem písať inak a najmä tak, aby som z okruhu čitateľov nikoho nevylučoval. Cítil som, že by som vedel vytvoriť legendu, s ktorou by sa mnohí dokázali identifikovať bez toho, že by to bolo presladené alebo sentimentálne. Cítil som, že dokážem napísať pôsobivý príbeh. A to, že trilógiu Ľavá ruka Boha teraz čítajú také rozdielne skupiny čitateľov, ma napĺňa radosťou o to viac.

Záverečný diel trilógie Pod krídlami smrti.

Buxcafe.sk: Trilógia Ľavá ruka Boha je naozaj veľmi úspešná, práva kúpili desiatky krajín – čakali ste taký záujem?
Paul Hoffman: Nie, nečakal. V Anglicku ma odmietlo 12 vydavateľov a až trinásty Penguin ma kúpil. Viacerí vydavatelia tvrdili, že ten príbeh je úžasný, obdivujú, ako som ho napísal...ale že je príliš čudný, aby mal komerčný úspech.

Buxcafe.sk: Tak sa trošku prerátali a dnes môžu ľutovať. Ale hľadanie hitov z pohľadu vydavateľov je neraz o šťastí, tvrdom výbere, intuícii. Sme radi, že trilógia Ľavá ruka Boha vyšla aj na Slovensku – práve dnes vychádza záverečný diel Pod krídlami smrti. Na čo sa čitatelia môžu tešiť?
Paul Hoffman: Na ešte vyššiu úroveň vzrušenia, ktorá sa takmer nedá vydržaťJ

Facebook BUX.sk - novinky, akcie a pikošky zo sveta kníh

Buxcafe.sk: Kruh sa uzatvára – aký je teda odkaz, posolstvo príbehu Thomasa Calea?
Paul Hoffman: Nie je to ani tak otázka posolstva, ale táto trilógia jasne ukazuje, aké mylné je rozdeľovať literatúru na populárnu a serióznu. Shakespeare napísal svoje najväčšie kúsky v brutálne komerčnom prostredí, ktoré si vyžadovalo senzácie, lacné efekty. Ale vôbec to neprekážalo, ak to boli inteligentné (hoci stále) lacné efekty. A platí to aj dnes.  Všetci spisovatelia by mali byť tak trochu shakespearovskí – ak si myslia, že píšu serióznu literatúru, mali by prestať písať pre rôzne literárne ocenenia a začať písať pre peniaze.

Buxcafe.sk: Budúci týždeň prichádzate na Slovensko a veľa fanúšikov sa na vás už teší...
Paul Hoffman: Aj ja na nich. Už sa na túto návštevu naozaj veľmi teším.

Paul Hoffman prilieta na Slovensko v stredu 13.novembra. Vo štvrtok bude mať tlačovú konferenciu v Kempinski Hotel River Park, popoludní rozhovory s médiami a Paul sa chce prejsť aj po meste. Podvečer zavíta do kníhkupectva na Obchodnej ulici, v piatok ráno ho môžete vidieť v Teleráne na Markíze a popoludní na Bibliotéke. Bude tam presne o 17:00, tak nezabudnite prísť.
Jeho program sa končí v sobotu, kedy odlieta do Londýna.

Milan Buno