bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Nemala odvahu, a tak rukopis jej knihy odniesol do vydavateľstva manžel

Nádej stratených duší Nádej stratených duší - román predurčený na úspech

Moderný román, v ktorom nechýba množstvo prekvapení a zvratov. Autorka majstrovsky narába so zápletkami, zručne rozuzľuje tajomstvá, vťahuje čitateľa do deja nečakanými odhaleniami, čím ho dokáže udržať v napätí do poslednej stránky. Nádej stratených duší je román predurčený na úspech....
  • Román Nádej stratených duší je váš debut?
  • Nie. Je to v podstate tretí román, tie prvé dva si zatiaľ odkladám na prepracovanie. Nádej stratených duší je však prvý, ktorý mi vychádza vo vydavateľstve.

  • Prvá kniha a podľa čitateľských ohlasov veľmi dobrá. Máte na písanie talent. Prečo však vychádza vaša prvá kniha až teraz?
  • Neviem. Možno som musela dozrieť, možno prekonať svoj strach. Píšem od svojich štrnástich rokov, dosiaľ mi však ani nenapadlo niekomu to ukázať. Respektíve, nenabrala som odvahu. Pomohol mi manžel, ktorý si román prečítal a navrhol poslať ho do vydavateľstva. Som mu za to nesmierne vďačná.

  • Povedali ste, že to, čomu rozumiete a je vám blízke, sú príbehy, vzťahy a pocity. Sú veci, ktorým v živote nerozumiete?
  • Sú, ale čomu nerozumiem a práve to nepotrebujem, tak to neriešim. Ak treba, zistím si to, no nemám potrebu rozumieť úplne všetkému.

    Slávka Koleničová
  • Kto zo slovenských autorov je vám blízky a vôbec, čo rada čítate vy?
  • Čítam prakticky všetko, od rozprávok cez dobrodružné knihy a detektívky, až po literatúru tzv. červenej knižnice. Vyhýbam sa len dráme, filozofii a hororom. Mojou najobľúbenejšou slovenskou autorkou (a určite nie som jediná) je Táňa Keleová-Vasilková.

  • Ako autorka ste sa svojou prvou knihou zaradili do tábora ženských románov. Je vám blízky tento žáner aj ako čitateľke?
  • Určite. Knihy typu lovestory som čítala do chvíle, keď som si uvedomila, že sa podobajú ako vajce vajcu. Potom sa v našej knižnici objavili spisovateľky ako Danielle Steelová a Rosamunde Pilcherová. Ich diela som čítala doslova jedným dychom. To, že sa na pultoch kníhkupectiev začali objavovať knihy od slovenských autoriek, som privítala hádam najviac. Píšu totiž o slovenských ženách, dej sa odohráva na mne známych miestach, riešia v nich problémy, ktoré trápia mnohé z nás a nie sú mi tak vzdialené, ako problémy žien zo zahraničia.

  • Prečo sa podľa vás ženský román u nás teší takej obľube?
  • Myslím, že práve preto, lebo je určený najmä ženám. Niektorým pohladí dušu, iným poskytne návod, ako sa dostať z problémov, ktoré ich trápia. Tu často pomôže už len samotné poznanie, že s tým trápením nie sú samé. Každá radosť je o to väčšia a bolesť o to menšia, ak sa s ňou podelíme s inými.

  • Vo vašom príbehu sa vynárajú tiene z minulosti. Sú odhalené tajomstvá, ktoré mali byť navždy pochované... Myslíte si, že aj v reálnom živote, to čo sa usilujeme zatajiť, neprezradiť, skôr či neskôr vyjde najavo?
  • Tak nad týmto som nikdy neuvažovala. Som dosť otvorený človek, čo na srdci, to na jazyku a nemám vo zvyku robiť tajnosti. Na druhej strane si myslím, že príslovia, ako: „Lož má krátke nohy“, či „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“ , platia. Zrejme každé tajomstvo raz bude odhalené.

  • Existuje niečo vo vašom osobnom živote, čo by ste nechceli aby vyšlo najavo?
  • Nemám čo tajiť.. Na druhej strane, netreba sa zdôveriť so všetkým a každému.

  • Známy americký spisovateľ Stephen King povedal: „ ak sa chcete stať spisovateľom, musíte na rozdiel od ostatných robiť dve veci: veľa čítať a veľa písať. Pokiaľ viem, nedá sa tomu vyhnúť a žiadna skratka neexistuje“. Súhlasíte s týmto názorom?
  • Úplne. Keď sa nad tým zamyslím, detstvo som strávila s knihou v ruke, školské slohové práce mi nerobili najmenší problém a bola som pravdepodobne jednou z mála žiačok, ktoré poctivo prečítali všetku povinnú literatúru. S príchodom puberty sa objavili moje prvé literárne pokusy. Bohužiaľ, nemala som odvahu prezentovať ich a väčšinu z nich som zlikvidovala.

  • Splnil sa vám sen. Takmer presne k vašej štyridsiatke vám vyšiel prvý román. Čo by ste odkázali tým, ktorí majú v šuplíku svoje príbehy, ale nemajú odvahu?
  • Jednoznačne – nebojte sa! Ak máte pocit, že vaša kniha má čo povedať iným, že je to výpoveď o tom, akí sme, mohli alebo mali byť, ak môže pobaviť, alebo potešiť - von s ňou!

    O autorke
    Slávka Koleničová vyštudovala Strednú zdravotnú školu. V súčasnosti pracuje ako opatrovateľka detí. Fascinuje ju minulosť. Rada je, ale nerada varí. Neznáša horory. Je vydatá, má dvoch synov. S rodinou žije v Bratislave.

    Zhovárala sa Mária Lešková