Paulo Coelho odhalil svoju druhú tvár

Ako vznikala kniha o Paulovi Coelhovi? Aký „študijný materiál“ ste mali k dispozícii?
Koncom roka 2004 mi vydavateľ navrhol, aby bola moja ďalšia kniha o viac medzinárodnej postave, keďže vydavateľstvo Planeta ju chcelo okrem Brazílie priniesť na trh aj v ďalších pätnástich krajinách, kde pôsobí. Ako prvý mi prišiel na um venezuelský prezident Hugo Chávez, ktorý sa začínal prejavovať ako polemický a provokatívny vládca tretieho sveta. Vydavateľovi sa tento nápad veľmi zapáčil, ale Chávezov životopis práve písal iný Brazílčan, tak som od tejto myšlienky upustil. Vtedy mi napadol Paulo Coelho. Nepoznali sme sa a ja som prečítal len prvé dve jeho knihy, ale bol som ohromne zvedavý, aký človek žije v koži popovej hviezdy a najpredávanejšieho spisovateľa na svete. Skontaktovali sa s Paulom a on odpovedal krátkym e-mailom, na ktorý som veľmi hrdý. „Už som odmietol vyše tridsať ponúk na životopis od európskych a amerických spisovateľov,“ napísal, „ale ak bude autorom Fernando Morais, súhlasím.“ Prekvapilo ma, že nezmenil názor ani po tom, ako som mu predložil svoju jedinú požiadavku: nebude si môcť prečítať rukopis. Obsah knihy sa dozvie, až keď ju vytlačia a zaradia do distribúcie. A „študijný materiál“? Nuž, nahral som stovky hodín s Paulom a navyše som sa zhováral s viac ako sto ľuďmi – priateľmi, nepriateľmi, príbuznými, bývalými ženami aj ľuďmi, čo ho nemajú radi. Keď som si chcel všetkých tých ľudí vypočuť, musel som sa na osem mesiacov presťahovať do Ria de Janeiro (bývam v São Paule). A to nehovorím o desiatkach osobných a štátnych archívov, ku ktorým som mal prístup, kde boli napríklad Paulove spisy z obdobia, keď ho uväznila vojenská diktatúra.

Paulo Coelho sa v súvislosti s knihou o sebe vyjadril, že vám povedal všeličo, čo o sebe doposiaľ nikomu neprezradil. Prekvapilo vás to? Aký je to pocit, ak vám preukáže toľkú dôveru spisovateľ svetového mena?
Pri písaní tejto knihy som sa dostal k otázkam, na ktoré som nenašiel odpoveď. Patrí k nim aj tá, ktorú ste mi položili: z akého dôvodu sa niekto rozhodne otvoriť dušu cudziemu človeku? Čo priviedlo Paula Coelha k tomu, aby odhalil svoje vnútro a hovoril o svojich slabostiach, keď vedel, že sa to rozšíri po celom svete? V deň, keď dovŕšil šesťdesiatku, mi napísal krásny list, ktorý som uverejnil v závere Mága a v ňom mi to možno vysvetlil. V istej časti listu napísal: „Neviem, ako zareagujem na ten text. Ale na kaplnke, ktorú mám práve teraz v zornom poli, sú napísané tieto slová: „Spoznajte pravdu, pravda vás vyslobodí“. A práve preto som súhlasil, aby vznikol môj životopis: aby som odhalil druhú tvár seba samého. A to mi dá pocit väčšej slobody.“ Znie to rétoricky, ale je to úprimné. On sám po štyristo hodinách nahrávania priznal, že pristúpil na čosi, čo nikdy predtým neskúsil: na dôkladnú psychoanalýzu odhaľujúcu jeho vnútro.

Čo vás na Paulovi najviac prekvapilo? Ktoré skutočnosti?
Istá epizóda sa ukázala ako veľmi významná a zmenila smerovanie celej knihy. Už som dokončil výskum a mal som dvesto strán hotového textu, keď sa mi dostal do rúk Paulov závet. V ňom si výslovne želal, aby po jeho smrti spálili drevenú truhlicu, ktorá stála zamknutá v jeho byte v Riu, aj s celým obsahom. Prirodzene som sa chcel dostať k jej obsahu, ale on ma zavádzal a hovoril, že v nej nie je nič dôležité. Ak v nej nie je nič dôležité, prečo ju teda chce spáliť? Naliehal som, až kým predo mňa nepostavil úlohu: ak zistím, ako sa volal armádny dôstojník, ktorý ho mučil v kasárňach vo vnútrozemí Brazílie v roku 1969 (Paula si pomýlili s partizánom, ktorý prepadol banku), dá mi kľúče od truhlice. O dva mesiace som mu poslal rozhovor s dôstojníkom aj s fotografiami a dostal som kľúč. V truhlici som našiel zlaté tehličky: denníky, ktoré si Paulo písal štyridsať rokov. Kniha nabrala celkom nový smer, získala inú tvár a podľa mňa sa veľmi zlepšila. Práve z tejto truhlice som vytiahol napríklad informácie o tom, ako dali rodičia Paula tri razy internovať v psychiatrickej liečebni, kde dostával elektrošoky, o jeho homosexuálnych skúsenostiach, drogách, čiernej mágii a satanizme. Je skutočne prekvapivé, že človek, ktorý mal taký tragický a dramatický osud ako Paulo, je stále nažive. Bolo by celkom prirodzené, keby skončil niekde na polceste a stal sa obeťou drog, kultov čiernej mágie, elektrošokov či mučenia počas diktatúry. Paulo však prežil.

Aký je najprekladanejší žijúci autor na svete v súkromí?
Podľa mňa žije na miliónara asketický život. Uvedomil som si to pri našom prvom stretnutí na letisku v Lyone vo vnútrozemí Francúzska. Prišiel som skôr a keďže som ako novinár zvyknutý písať o popových hviezdach a celebritách, myslel som si, že sa privezie limuzínou so strážami na motorkách a šiestimi ochrankármi a sekretárkami. Namiesto toho vystúpil človiečik v džínsoch, tričku a čiernych čižmách, ktorý si za sebou ťahal malý plátenný kufor. To je Paulo Coelho: nemá helikoptéry ani ochrankárov a žije v dome, ktorý je o polovicu menší ako môj. A ja som nepredal ani tri percentá z toho, čo on! Paulo a jeho žena Chris žijú v elegantnom, peknom a pohodlnom dome na juhu Francúzska, ale nie je to zámok, ako som si už veľa ráz prečítal. Je to len dom s troma spálňami. Museli ho veľmi presviedčať, aby si najal asistentku. Nemal ani tú. Ale aj svätý František z Assisi zhreší. Ako píšem v úvode Mága, tento skutočný pustovník dostáva záchvaty zlosti, keď niekam príde a nečakajú ho skupiny paparazzov, reportérov, filmárov a, prirodzene, fanúšikov. Určite však budete súhlasiť, že to je odpustiteľný hriech.

Milióny ľudí na celom svete s radosťou očakávajú každú novú knihu Paula Coelha. Prečo je podľa vás Paulo taký populárny? Kvôli myšlienkam, ktoré prostredníctvom svojich kníh šíri?
V prvom rade by som rád povedal, že Paulo píše veľmi dobre. Písal dobre už ako tínedžér, keď pracoval ako reportér pre viaceré riodejaneirske noviny. Píše jasne, jednoducho a stručne. Mohli by ste sa opýtať: ak je to tak, prečo nie som jeho stálym čitateľom? Pri písaní životopisu som si, samozrejme, prečítal všetky jeho knihy, ale nikdy som nebol jeho vášnivým čitateľom. Na túto otázku odpovedal spisovateľ Umberto Eco, ktorý povedal, že „Paulo Coelho píše pre veriacich“. Paulo sa prihovára skôr duši ako hlave čitateľov, čo od jeho diela rozhodne odrádza ateistov a agnostikov ako ja. Priťahuje však milióny veriacich po celom svete. Podľa mňa sú za Paulovým úspechom možno práve tieto dve prísady – formálna jasnosť a duchovný obsah. On si myslí, že je do zázrak a bodka.

Je napísaný príbeh Paula Coelha verným alebo doslovným opisom jeho života? Alebo sú v ňom obsiahnuté fiktívne prvky?
Od prvej po poslednú stranu v knihe nie je jediné slovo fikcie. A keď sa nad tým lepšie zamyslíme, Paulo mal taký pohnutý, dramatický a dobrodružný život, že fikcia je celkom zbytočná.

Foto a text
Fernando Morais je jedným z najznámejších novinárov v Južnej Amerike. V Brazílii udomácňoval životopis ako literárny žáner. Je známy aj ako politik a aktivista. Jeho články vyvolávajú živé polemiky a diskusie v rodnej krajine, ale aj v celej Južnej Amerike. Žije v São Paule. Kniha Fernanda Morais Mág vychádza okrem Brazílie vo vyše tridsiatich krajinách. Na knihe Mág pracoval autor tri roky.

Mária Lešková