Krížová výprava proti sexuálnemu násiliu

Toto je zhruba rámec druhej časti švédskej krimitrilógie „ Millennium“ – „ Dievča, ktoré sa hralo s ohňom“. Trilógia sa stala svetovým bestsellerom, z ktorého sa predalo už vyše 6 miliónov kusov v 35 krajinách. Stieg Larsson sa megaúspechu však nedožil – zomrel pár týždňov po vydaní prvej časti po ťažkom infarkte. Objavili sa vtedy aj špekulácie, že jeho smrť majú na svedomí rôzni extrémisti, sexuálna mafia či iné živly, do ktorých sa Larsson s obľubou púšťal, no nikdy sa nenašli dôkazy.

Hlavnou postavou knihy je Lisbeth Salanderová, ktorá je spoločenským outsiderom v pravom slova zmysle. Je to snáď najlepšia hackerka vo Švédsku, no nemá súkromný život ani skutočných priateľov. S nikým sa nestretáva, odmieta sa podrobiť pravidlám spolužitia, nikam nepatrí. Dokáže sa však pomocou svojho laptopu dozvedieť takmer všetko, čo chce. Dostáva sa do počítačov iných ľudí, systémov firiem, aby vypátrala informácie, ktoré jej pomôžu splniť cieľ. Vo svojom jadre je kniha aj fascinujúcou štúdiou charakteru mladej ženy, ktorá má v malíčku počítačové kódy, no akákoľvek ľudská interakcia jej prináša zdrvujúce problémy.

Zhodou náhod, okolností a nepravdivých informácií o nej sa z nej stane štvaná zver. Obvinia ju z trojitej vraždy a stáva sa súčasťou mediálneho kolotoča, ktorý siaha hlboko do jej temnej minulosti. Bulvár sa na ňu vrhá z každej strany, prekrucuje fakty, falšuje údaje a kope do spoločenského outsidera. Jediný, kto od začiatku verí v jej nevinu, je novinár Mikael Blomkvist. Snaží sa odhaliť vraha svojich priateľov a Lisbeth sa dostáva do situácie, keď sa rozhodne potrestať všetkých tých, ktorí si to zaslúžia. A tak sa ich cesty opäť stretávajú...

Celým románom „ Dievča, ktoré sa hralo s ohňom“ sa nesie téma obchodu so ženami, so sexom, týranie a zneužívanie žien. Presne ako to vyjadrila jedna z postáv, Erika: „Obchod so sexom, trafficking je zločin proti ľudským právam. Tváre takýchto zločincov by mal poznať každý. Štát by k nim mal pristupovať rovnako ako k vojnovým zločincom, organizátorom genocídy či akéhokoľvek teroru.“ Stieg Larsson píše opäť so zanietením pre súčasné problémy, uvažuje nad vzťahom politiky a morálky, kladie otázky a hľadá zodpovednosť. Má úžasnú schopnosť udržať napätie v niekoľkých paralelných zápletkách, ktoré postupne brilantne prepojí do veľkého finále. A to je aj v dvojke Millennia opäť prekvapujúce a šokujúce.

Larsson nezostáva nič dlžní kvalitnej severskej literatúre – bohatý jazyk a štýl, ktorý čitateľa vtiahne do príbehu. Pútavé rozprávačstvo, dôkladné vykreslenie charakterov, snaha nezostať na povrchu, ale sformulovať na pozadí pútavého príbehu závažný spoločenský odkaz. Navyše má dostatok vedomostí z vlastnej kariéry novinára, takže všetky detaily pôsobia autenticky a dôveryhodne. Larsson tiež poukazuje na fakt, ako sme uväznení vo svete počítačov a internetu. Ako horúčkovito zálohujeme svoje súkromie do rezervných zdrojov a napriek tomu sme voči expertom nahí a zraniteľní.



Milan Buno