Život po živote / Kate Atkinsonová

Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa v Anglicku narodí dievčatko Ursula, ale zomiera, prv než sa stihne poriadne nadýchnuť. V rovnaký večer roku 1910 sa to isté dievča narodí opäť a tentoraz prežije, no smrť si ju zanedlho počká a cyklus sa zopakuje. Ursula prežíva svoj život nanovo, vždy o niečo dlhšie, vždy s iným tragickým koncom. Zakaždým sa ocitá na začiatku, obdarená šancou vyhnúť sa fatálnym chybám. Ursula si na predošlé životy nespomína, no silné déja vu, predtucha prichádzajúceho nešťastia sú varovaním pred nástrahami, ktoré sa jej kedysi stali osudné. Stačí zdanlivo bezvýznamný krok a všetko sa môže vyvinúť inak. Čím častejšie prežíva tie isté momenty nanovo, tým sú spomienky konkrétnejšie a šanca na dokonalý život väčšia. Dá sa však vyvarovať všetkých chýb? Dá sa zachrániť svet pred jeho nevyhnutným osudom?

Vo svojom živote som čítala veľa zvláštnych kníh, teda aspoň som si to myslela. Ale po prehodnotení začínam uvažovať, že toto je možno najzvláštnejšia kniha akú som kedy čítala. Neviem či som niekedy čítala niečo podobné a pochybujem, že si niekedy prečítam niečo čo sa bude tomuto podobať. Slovo "zvláštna" je v tomto prípade asi najvýstižnejším a je pre mňa veľmi ťažké napísať recenziu, ktorá by vystihla to čo cítim po prečítaní tejto knihy, pretože to sa vyjadriť nedá. Táto kniha určite nie je pre každého, ale myslím si, že bude viac ľudí, ktorých si získa než tých, ktorým sa nedostane pod kožu. Je to niečo naozaj originálne a táto téma je pre mňa veľmi blízka, pretože o nej často uvažujem. Aj teraz, keď už mám knihu prečítanú sa v mojej hlave objavilo ešte viac otázok a úvah o živote. Každopádne túto knihu som hneď odporúčala kamarátke a tá si ju ide prečítať. Táto kamarátka je človek s ktorým sa veľmi často bavíme o týchto veciach a uvažujeme nad tým, vymýšľame teórie.. takže, keď si túto knihu prečíta myslím, že nás bude čakať veľmi dlhý rozhovor.

Aký pokoj vládne v dome. Aké je to klamlivé. Človek môže v okamihu prísť o všetko, stačí jedno pošmyknutie.

Hlavnou myšlienkou tejto knihy je, že čo keby sme mohli žiť svoj život dookola až kým by sme s ním neboli spokojný. Narodili by sme sa, zomreli by sme a znova by sme sa narodili. Dookola, dookola a dookola... Bol by to večný kolobeh, ktorý by sa nikdy neskončil. Vždy by sme sa narodili v tú istú hodinu, sekundu, deň, mesiac a vždy by sme žili o niečo dlhšie. Viete si to predstaviť? Ja aj áno aj nie. Uvedomujem si, že zrejme by som nechcela žiť dookola aj keď by som si to nepamätala veľmi dobre... Ale aj tak, aj včera po dočítaní sa ma zmocnili také myšlienky, napríklad, že prečo zažívame déja vu? Stačí, že vidíme nejakú drobnosť, poznáme nejakého človeka, alebo navštívime nejaké miesto a hneď sa do nás zaryje pocit, že to miesto sme už videli, že toho človeka už poznáme. Prečo sa nám to deje? Je možné, že predsa len žijeme svoje životy dookola? 

Keď mám hodnotiť knihu, tak jej skrátka nemám čo vytknúť. Bolo to originálne, fantasticky napísané, zaujímavé, dojímavé, mrazivé, malo to hlbokú myšlienku a mňa to skrátka dostalo! Bolo to perfektné a ja rozhodne neľutujem, že som to čítala! Autorke som uverila každú jednu vetu a skláňam sa pred ňou, pretože vytvorila niečo úžasné. Nenapísala len nejaký planý príbeh, ona dala svojej knihe dušu. Je celkom škoda, že toto je jediná kniha od Kate Atkinsonovej, ktorú máme vydanú na Slovenku. Bolo by fajn, keby vydavateľstvo vydalo aj nejakú inú jej knihu a myslím, že by som si ju prečítala bez najmenšieho zaváhania.

Viete čo čitateľa pri čítaní tejto knihy dostane okrem myšlienok a vecí ktoré som už spomínala najviac? Prostredie! Prostredie je vykreslené tak živo, až som mala mnoho krát pocit, že som niekde tam v kúte a prežívam to s nimi. Je to veľmi mrazivé, pretože prostredie je z 2.svetovej vojny. Sú tam opísané všetky tie hrôzy, ktoré sa počas tej doby diali a ja neviem či som bola pri 2.svetovej vojne niekedy bližšie. To čo sa dialo bolo naozaj strašné a mnoho krát ma až mrazilo. Toľko nevinných ľudí zomrelo a pritom úplne zbytočne. Strašné... Tu sa dostanete rovno doprostred vojny.

Život išiel ďalej. Ten kúsok krásna. Stačil by jediný dych, ale neprichádzal. Temnota nastala rýchlo.

Čo sa týka postáv, tak tu som si ich buď zamilovala, alebo som ich nenávidela. Nejdem menovať všetkých, ktorý sa u mňa dostali na čiernu listinu, ale spomeniem iba jedného. Asi najviac mi prekážal brat Ursuly, Maurice. Najprv to bol nepríjemný chlapec a nakoniec to bol aj nepríjemný a povrchný muž. Hlavnú postavu Ursulu som si obľúbila. Je ťažké určiť jej charakter, alebo vlastnosti, pretože v každom živote ju postretlo niečo iné a preto bola aj ona zakaždým svojim spôsobom iná. No vždy mala v sebe silu a odhodlanie nech sa jej stalo čokoľvek. Bola krehká, no život ju naučil stať sa tvrdou. Zo všetkých postáv som si, ale asi najviac obľúbila Teddyho a Hugha.

Kniha bola krásna aj keď smutná a strašná. Neľutujem, že som si ju prečítala a určite si ju niekedy prečítam znova. Je možné, že vám budem hlásiť aj ako sa páčila kamarátke. Knihu vám rozhodne odporúčam! Aj keby sa vám nepáčila, tak nič nestratíte tým, že si ju prečítate. Je to kniha, ktorá vám toho dá mnoho. Je veľmi príjemné, keď si raz za čas prečítate niečo naozaj kvalitné. Aj keď má kniha okolo 510 strán číta sa neskutočne rýchlo a vy ju budete hltať očami. 

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/05/zivot-po-zivote-kate-atkinsonova.html