Žiarenie

Žiarenie

Prvá kniha, ktorú som čítala sa volala Dievča, ktoré malo rado Toma Gordona (podľa niektorých čitateľov Kingova najslabšia kniha) a vlastne som ju vôbec nedočítala, pretože ma nesmierne nudila. Druhá kniha bola Carrie a tá sa celkom dala. Nuž a tretia je Žiarenie a stále mám pocit, že „Stephen King“ mi nič nehovorí a že jeho knihám neviem prísť na chuť.

Prvá vec, ktorú tejto knihe vytknem je to, že som sa nudila. Žiarenie je označené ako horor, ale bohužiaľ ja som tú pravú hororovú atmosféru zažila asi od 378 strany, potom to autor zase uťal, chvíľu nič a potom horor na konci. A popritom by to mohlo byť oveľa lepšie, keby King tých 672 strán využil trochu inak a keby tú atmosféru vedel udržať od začiatku po koniec. Pretože pokiaľ sa od polky knihy do tej atmosféry začítate, pocítite niečo ako nezmyselný strach spojený s napätím a fakt sa budete báť o hlavné postavy. A popritom vám bude pomáhať stará dobrá vizualizácia - scény si budete vedieť veľmi dobre predstaviť. Ale ako hororová atmosféra príde tak aj rýchlo odíde.

„Vravela, že niečo videla v izbe, kde... sa stalo niečo zlé. V izbe číslo 217. Musíš mi sľúbiť, že do nej nikdy nevojdeš, Danny... vyhýbaj sa jej...“

Aby som mu pridala jedno plus tak sa mi páčilo, že King bral realitu takú, aká je a nesnažil sa svoje dielo cenzurovať kvôli vulgarizmom alebo hlúpym scénam. Aj tento kúsok sa pridal ku kladom knihy a ku zabezpečeniu „dobrej“ (a krátkej) atmosféry.

Škoda, že prešla polka knihy a ja som nevedela prísť na to, o čo v tejto knihe ide. Žiarenie bolo písané z pohľadu tretej osoby a raz sa striedal Jack, potom Wendy a nakoniec Danny. Nevedela som, či je kniha o Jackovom príbehu alebo o Dannyho schopnostiach. Alebo je o hoteli. Alebo všetko dohromady. Nesedelo mi to. Pre mňa to nebolo plynulé, nevidela som spojitosť a niektoré situácie sa mi zdali veľmi naivné a niektoré autor ani nevysvetlil. V prvej polovici sa dokopy nič nedialo, hovorilo sa len o živote hlavných postáv. Vzhľadom na to, ako sa kniha volá a aká je jej anotácia, myslela som si, že sa bude hovoriť viac práve o Dannym, ten bol v knihe  tým zaujímavým. A to prečo bol tajomný hotel Pekná vyhliadka taký tajomný, to bolo vysvetlené tiež dosť od ruky. Nenachádzala som žiadne súvislosti.

Nie, nie je sama. Otočila sa a on si prichádzal po ňu.

Kingov štýl je taký svojský. Vie sa nájsť priestor aj na plynutie dejovej línie (ktorá je však veľmi dlhá a pomalá), ale aj na opisy, no jeho štýl mi nič nehovorí. Možno sa niekedy ešte do jeho kníh pustím, ale teraz o tom vážne dosť pochybujem, keďže dočítanie Žiarenia mi robilo veľký problém.

Recenzoval: Wanderer
http://wanderer-books.blogspot.sk/