Zbohom, klamstvá (Cora Carmacková)

Hneď na úvod sa musím priznať, že vo mne začiatok prvej knihy vyvolal rozporuplné pocity. Na knihu som sa veľmi tešil, preto bolo možné, že som ju spočiatku precenil. Pribúdajúcimi stránkami sa však môj dojem len a len zlepšoval a román odo mňa nakoniec získal veľmi dobré hodnotenie. Nad prečítaním pokračovania som dlho neváhal, pretože ma zaujal autorkin štýl a Zbohom, nevinnosť bolo veľmi príjemným oddychovým čítaním. Druhé časti trilógii sú ale neraz slabšími, preto som od knihy Zbohom, klamstvá nečakal zázraky. Opak sa však stal pravdou a spomínaná kniha mi doslova vyrazila dych. Ešte teraz nedokážem uveriť tomu, ako sa autorka posunula v písaní dopredu a čo všetko do príbehu zakomponovala. 

"Na chvíľu vyplnil celý môj svet. Pripomínal mi... hudbu. Presne 

takto som sa cítila pri spievaní - akoby som padala a lietala 

zároveň, sloboda vo mne zápasila so strachom." 

Hoci rodičia mladej Max túžia mať zo svojej dcéry slušné dievča, ona je pravým opakom. Zlákali ju tetovania a pírsingy a farba jej vlasov si prešla nejednou zmenou. Keď jej rodičia oznámia, že ju o pár minút navštívia a chcú sa spoznať s jej priateľom, obleje ju studený pot. Ako zareagujú na chalana s potetovaným krkom a vášňou pre rockovú hudbu? V tej chvíli ale v kaviarni zbadá osamelého Cada, študenta herectva. Max ho prehovorí, aby zahral pred rodičmi jej priateľa. Cadovi táto úloha sadne ako uliata, no čím dlhšie sa s Max hrajú na šťastný párik, tým menej to musia predstierať. A naozaj, obe postavy sa mi k sebe neskutočne hodili a obe som si počas čítania aj obľúbil. Veľkým pozitívom bolo, že autorka zvolila dvoch rozprávačov príbehu a ako čitatelia sme teda mali možnosť spoznať bližšie oboch. Nemali zložité charaktery, avšak aj napriek tomu ich Carmacková vykreslila veľmi dobre. 

"Bol príliš obetavý... príliš dobrý. Nevedela som si to vysvetliť, 

čosi mi na ňom nesedelo. Takí skvelí chalani predsa neexistujú - 

alebo sa nezvyknú zaujímať o dievčatá, ako som ja."

Ako som už spomínal, vidím veľký rozdiel medzi prvou a druhou časťou. Zatiaľ čo v tej prvej som našiel nejedno hluché miesto, od knihy Zbohom, klamstvá som sa nevedel odtrhnúť a venoval som jej celé jedno popoludnie. Každý koniec kapitoly ma nútil čítať ďalej a listovanie spomínanej knihy sa pre mňa stalo zážitkom. Osobne si myslím, že mal na tom veľkú zásluhu aj slovenský preklad, ktorý bol opäť zvládnutý na výbornú. Druhá časť bola navyše obohatená o úryvky z poézie a autorka sa neraz odvoláva na umenie, hudbu a literatúru. Hoci kniha zachytáva iba veľmi krátky časový úsek, autorka v nej vystihla všetko dôležité a mne neostáva nič iné, len povedať: "Klobúk dolu." 

"Aj keď sme blízko, stále sme vzdialení. 

Premýšľam potichu, či sme si súdení."

 Druhé pokračovanie série z pera Cory Carmackovej ma veľmi príjemne prekvapilo. Autorka prišla s originálnejším nápadom než v predošlej knihe a počas celého čítania ma držala v napätí. Carmacková párkrát spomenula postavy z prvej knihy a hoci sa mihli v príbehu iba na chvíľu, boli jeho neodmysliteľnou súčasťou. Môže to znieť ako chválospev, no knihe naozaj nemám čo vytknúť. Jednoducho splnila všetko, čo som od nej očakával, ba dokonca to niekoľkonásobne predstihla. Verím, že sa vám zapáči aspoň sčasti tak ako mne. Prajem pekné čítanie! :-)

"Celý svoj život som sa pokúšala byť niekto iný, aby som sa 

ľuďom zapáčila. Lenže teraz som dorazila na križovatku 

a mienila som si vybrať novú, zatiaľ neznámu cestu." 

Recenzoval: Dominik Petriska

http://domco-books.blogspot.sk/2015/10/recenzia-zbohom-klamstva-cora-carmackova.html