Trhlina

Keď som sa vžila so spôsobom, aký autor zvolil pre svoju knihu, čítalo sa mi to veľmi dobre. Hlavný hrdina mi bol svojimi názormi nie vždy sympatický. Občas ma jeho povýšenecké názory rozladili, ale napriek tomu som k nemu nepociťovala odpor, či vari nenávisť. Brala som ho ako ešte stále nevyzretého chalana, ktorý sa v živote iba hľadá. Naopak, jeho priateľka Mia si ma hneď získala. Preto ma mrzelo, že sa prihodilo to, čo sa prihodilo. A samozrejme vinou Igora. Možno nie priamo, ale za všetkým stál on, pretože za vidinou popularity svojho blogu riskoval a do toho zatiahol aj svojho najbližšieho človeka, priateľku Miu. Keby vedel, aké dôsledky bude mať jeho nerozvážne konanie, snáď by si to premyslel, hoci... myslím si, že nie.

Prvá polovica knihy sa niesla v pokojnom duchu a hoci ma nenudila, stále som sa pýtala sama seba: Toto má byť hrôzostrašný príbeh? A horor? Príbeh áno, celkom zaujímavý a miestami duchársky, no horor? To nemyslí vážne...

Ale... Keď Igor s priateľkou a ďalšími dvomi postavami, ktoré by sa v bežnom živote nikdy nedali dokopy, vybral odhaľovať záhady možno krutých a možno úplne normálnych lesov v pohorí Tríbeč, začalo to pravé napätie. Nečakajte prosím (ako som ja čakala) na strašidlá, možno zoombie, či krvilačné zvery. Nie, nič také tu nenájdete. Nič, čo sa podobá na preafektované scény z  amerických hororov, ktoré sa snažia vyvolať za každú cenu hrôzu a strach. Čím krvilačnejšia potvora, tým lepšie...

Tu sa stanú celkom bežné situácie, či  náhody, no budú oveľa oveľa desivejšie ako ten najstrašidelnejší film v histórii kinematografie. Igor počas svojho rozprávania niekoľkokrát spomenul, aby spisovateľ, ktorý spísal tento príbeh, nečakal žiadne hrôzy, no neskôr nezabudol vyvolať napätie a pripomenul, že to, čo bude nasledovať, bude naozaj strašné. A mal pravdu... Do bodky.

Román je písaný formou prerozprávania príbehu, ktorý sa niekedy dávno stal,  v čom nás utvrdzuje aj prihováranie sa Igora k autorovi a jeho slangový slovník. Ako som spomínala, možno si na to bude niekto musieť zvyknúť, ale potom sú tieto vsuvky veľmi vítané a celý príbeh oživujú. Na stránkach môžete nájsť aj poznámky pod čiarou. Priznám sa, že to ma trochu rušilo, ale chápem zámer autora. Chcel spresniť niektoré skutočnosti. A ten kto nechce, poznámky si môže prečítať pokojne na koniec. Zároveň to odporúčam, aby ste si nekazili dojem z knihy, lebo nie je nič horšie, ako keď vás počas napínavej scény niečo vyruší.

 Ďalej titul obsahoval historky pohoria Tribeč pretransformované do textu, či články z internetových portálov, ku ktorým bola priložená webová adresa vo forme: poznámka pod čiarou. Vtedy som mala dojem, že čítam veľmi zaujímavú rešerš.

Trhlina je naozaj výborná a počas čítania ma fascinovalo, čo sa odohrávalo na Tribeči, no zároveň som si kládla otázku: Je to naozaj pravda? Mohlo sa niečo takéto stať? Vymyká sa to akémukoľvek racionálnemu zmýšľaniu. Ale veci medzi nebom a zemou  predsa existujú, nie? Čo ak aj naša malá krajina má svoje tajomné miesto plné nevysvetliteľných síl?

No, čo ak Igor autora vodil iba za nos a išlo mu o obyčajnú senzáciu? – nie tomuto jedinému som vôbec neverila.

Či sa tento príbeh odohral tak, ako ho opísal Igor, a či sa vôbec niečo z toho stalo, musíte zistiť sami... Ja môžem povedať iba: Uverila som, že on verí vo svoju pravdu...

Ak by tento román bol spísaný ako vymyslený horor, bála by som sa, pretože by mi v hlave nevyskakovali pochybnosti, či sa niečo takéto mohlo udiať. Jednoducho by som sa nachádzala vo fikcii, kde je dovolené  a prípustné všetko, a preto by som bola ochotná oddať sa celému príbehu a uveriť mu. V Trhline ma stále nahlodávala myšlienka: Stalo sa to tomu Igorovi vôbec?

Na záver dodám, že toto bolo síce prvé stretnutie s pánom Karikom, no rozhodne nie posledné...

A ešte... chcela by som sa ísť pozrieť do záhadných lesov Tríbeču... Nemám to ďaleko, možno raz... Ale, čo ak je všetko pravda a ja sa už nevrátim taká, aká som tam vstúpila? A vrátim sa odtiaľ niekedy vôbec? 

Ak si prečítate TRHLINU, pochopíte moje obavy :)

Recenzovala: Lucia Braunová
http://www.luciabraunova.sk/news/t-r-h-l-i-n-a/