Strieborný záliv / Jojo Moyesová

Ale potom sa v spustnutom hoteli jej tety, legendárnej lovkyne žralokov, ubytuje Mike Dormer a zo Strieborného zálivu sa pokoj razom vytratí. Uhladený Angličan v drahom obleku plánuje vybudovať v známom útočisku veľrýb prvotriedne turistické letovisko, čím by ohrozil všetko, čo Liza tak veľmi chráni – rodinný podnik a záliv, ale aj záväzok, že sa už nikdy nezamiluje do muža, ktorý si to nezaslúži.

Od Jojo Moyesovej som zatiaľ čítala len Dievča, ktoré si tu zanechal a jej kniha si ma neskutočne získala svojim príbehom, preto som sa rozhodla, že si musím prečítať aj ostatné knihy od tejto geniálnej autorky. Tento mesiac vyšla u nás na Slovensku jej nová kniha s názvom Strieborný záliv. Neváhala som a pustila som sa do jej čítania zároveň s veľkými očakávaniami, no aj s pocitom, že neviem čo čakať. Keď som rozčítala túto knihu priznávam, že som z nej bola mierne rozpačitá. Nebola zlá, to určite nie, no aj tak sa mi čítala akosi ťažšie a pomalšie a do čítania som sa trošička nútila. Príbeh ma zaujal, no nešlo to... Avšak po niekoľkých stranách sa to zlepšilo a čím so čítala ďalej tým lepšie to bolo. Myslím, že nejak v polke knihy nastala výrazná zmena k lepšiemu a na konci to bolo absolútne dokonalé!

Kniha Strieborný záliv je rozhodne krásny príbeh, ktorý chytí za srdcia starších, ale i mladších čitateľov. Na chuť si prídu romantické duše, no a z rovnováhy to vyvedie aj chladnejších ľudí. Jojo Moyesová je v mojich očiach geniálna spisovateľka, pretože svoje knihy vie doviesť až k dokonalosti. Príbeh ma vždy od začiatku do konca perfektne naplánovaný a vždy ide na istotu. Jej knihy sú iné. Môžete v nich nájsť aj milión päcto klišé scén, no vždy sa budú jej knihy niečim líšiť a prídu vám originálne. Za to vám ručím! Netuším čím to je, ale je to skrátka tak a aj za to si túto autorku nesmierne cením.

Avšak najviac sa mi na týchto knihách páči tajomnosť, ktorá tam nesmie chýbať. Vždy je tam niečo čo sa spája s minulosťou a to sa mi neskutočne páči! Je mi v podstate jedno či je to minulosť naozaj dávna (dalo by sa povedať historická) ako to bolo v knihe Dievča, ktoré si tu zanechal, alebo je to minulosť síce krátka, ale bolestivá. Jojo Moyesová vždy niečo pred čitateľmi zatají a odkrýva to až postupom času. Čím viac si obľúbite postavy z knihy a naviažete sa na ne, tým viac vás trápi ich osud a všetko s nimi viac prežívate. Preto vás odhalenie nejakých tajomstiev a odhalenie minulosti zabolí aj s hlavnými hrdinami.

Hlavnou postavou je Liz McCullenová. Napohľad tvrdá, aj keď krásna žena, no vo vnútri zničená a ťažko skúšaná osoba. Je veľmi sympatická a čitateľ s ňou veľmi ľahko a automaticky začne cítiť. Je tvrdá a neústupná, vždy si stojí za svojim a je to veľmi silná osobnosť. Nie je jednou z tých hlúpych hrdiniek, ktoré čakajú kedy príde láska ich života, ktorá im zachráni život a s ktorou si budú žiť šťastne až naveky. Vie, že o svoj život a život svojej dcéry sa musí postarať sama a nie niekto iný. Je skvelá matka a zažila si toho mnoho, no ona to zvládla. Myslím, že málokto si túto ženu neobľúbi...

Všetky postavy v tejto knihe boli veľmi sympatické a prirástli mi k srdcu. Lizina dcéra Hannah bola rozvážna a múdra, teta Kathleen bola skvelá stará žena, ktorá za svoj život načerpala mnoho skúseností a ak aj prežila niečo ťažké, nikdy nestratila svoj zmysel pre humor. Ďalej je tu Mike Dormer, ktorý mal skvelý život a nič mu nechýbalo, no luxus a peniaze nie sú všetko a nezaručia nám šťastie. Je to skrátka správny chlap, ktorý narobil nejaké chyby, no  bojoval o to aby ich napravil a dovolím si tvrdiť, že úspešne. Postavy a vôbec všetko je neskutočne uveriteľné, budete hltať každé jedno slovíčko!

Ja knihu rozhodne odporúčam. A celkovo knihy od Jojo Moyesovej. Pre mňa bola od nej zatiaľ najlepšou knihou Dievča, ktoré si tu zanechal, ale aj táto bola skvelá. Príbeh si vás získa a čítanie si užijete. Je to krásna kniha a naozaj stojí za prečítanie.. Ja neľutujem, že som si túto knihu prečítala. Aj keď som z toho začiatku bola mierne zmätená nič nemení na tom, že to bolo skvelé. Pôvodne som chcela dať štyri sovičky, ale nedokážem dať inak než päť. Kniha si ich zaslúži.

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2015/05/strieborny-zaliv-jojo-moyesova.html?m=0