Smrtiaca žiara v mrazivej atmosfére (J. Nesbo - Krv na snehu)

"Priblížil som sa na dosah. Strelil som mu do chrbta. Spadol na latkový plot, nohou som ho prevrátil na chrbát... Chvíľu som si myslel, že je mŕtvy. Potom však pohol perami. Mohol som mu vpáliť guľku do srdca, do zátylku, do hlavy. Prečo som teda strieľal do chrbta? Chcel som sa ho niečo spýtať? Možno áno, no už som zabudol. Alebo sa mi to nezdalo dôležité. Zblízka nevyzeral inak. Hyena. Strelil som mu do tváre. Hyena s krvavou tlamou."

Dej je zasadený do roku 1977, hoci to nemá nejaký veľký význam. Pri čítaní som si to ani neuvedomoval, dané obdobie slúži skôr ako priestor pre rozohratie partie o ovládnutie drogového impéria v Osle. Súperia oň dvaja mocní muži - Daniel Hoffmann a Rybár. Prvý menovaný využíva pre zbavenie sa nepohodlných ľudí a oponentov služby Olava Johansena. Spočiatku pomerne nechopný kriminálnik sa postupne vypracoval na dôsledného nájomného vraha. Dobre si však uvedomuje, že raz príde chvíľa, kedy sa aj on stane pre svojho šéfa nepohodlným. A ako sa zdá, tá práve nastala. Hoffmann si ho najme na vraždu vlastnej nevernej mladej manželky. Olav ju istý čas sleduje a Corinina chladná krása mu napokon prenikne až do vnútra. Očarený jej osobnosťou zabije jej milenca a ju samu ukryje u seba doma. No keď zistí, že jej milenec bol Hoffmannov syn, má prakticky podpísaný rozsudok smrti. Vykľučkovať zo zamotanej situácie rozhodne nebude ľahké, najmä vo svete, kde sa neoplatí nikomu veriť a kde vám ktokoľvek môže vpáliť guľku do chrbta...

"Hoffmann zastal pred bránkou. Jeho psiská vybehli na chodník a skontrolovali všetky smery s rukami ukrytými vo vreckách. Potom kývli Hoffmannovi a vykročili k autu. Skryl som hlavu medzi plecia a vydal sa opačným smerom. V poriadku. Hovoril som, že by to bolo dokonalé. Aspoň som si potvrdil, že vie, ako chcem vyriešiť svoj problém. Zomrieť má on, nie ja. Znamená to, že musíme prejsť na plán A. Prečo som začal s plánom B? Pretože na pláne A sa mi nič nepáčilo."

Krv na snehu sa pohráva s kontrastmi. Farebnými, emocionálnymi i povahovými. Biela - červená, láska - nenávisť, chladnokrvnosť - súcit... Jo Nesbo opäť ponúka pútavé čítanie, hoci trochu kĺže po povrchu. Postavy si sotva stihnete obľúbiť, a už je koniec. No možno je to dobre - väčšia rozvláčnosť by mohla príbehu uškodiť. Takto je to dynamickejšie, hutnejšie. Chladná, mrazivá atmosféra sa podpisuje aj na štylistike, autor je vo výraze menej údernejší ako povedzme v knihách s Harrym Holem. V letnom čase však dobre padne schladenie v podobe tohto druhu kníh, preto neváhajte. O pár mesiacov vyjde druhý diel série (Krv na snehu - Polnočné slnko); podľa všetkého bude spojivom len názov a charakteristický štýl, autor v ňom ponúkne príbeh s novými postavami. 

Recenzoval: Marek Zákopčan

http://www.marekzakopcan.sk/news/j-nesbo-krv-na-snehu/