bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







RC Lars Kepler: Uspávač (4) - Infiltračná

Hádam sa nikoho nedotknem, ak budem hodnotiť knihu aj napriek tomu, že začínam štvrtou časťou a hádam sa nepotknem v hodnotení natoľko, aby som zameškané musela dohnať - keď už tí severania preberajú toľkú vládu nad slovenským literárnym nebom.

Detail tovaru Uspávač
Vaša cena: 14,53 € Kúpiť

K technickým detailom môžem podotknúť nasledovné: zo 479 strán sa spisovateľskému tandemu podarilo vyžmýkať prológ, 183 kapitol, čo je v priemere 2,6 strany na jednu kapitolu, a celkom obsiahly epilóg. Mimochodom, práve ten bol pre mňa rakvou celého snaženia, takže si ho radšej nepripúšťam k zdroju. V každom prípade boli kapitoly dynamicky krátke a či naopak nočnou morou?, hoci ak si odmyslím veľké číslo ako nadpis, tak by to nebol až taký problém a ja by som nevyznela malicherne.

Takmer vlakové nešťastie alebo šťastie v nešťastí

Jednému otcovi by sa to zdalo ako večnosť a pre niekoho, kto má rád exaktnosť, je to presne trinásť rokov, odkedy sa stopy po malom chlapcovi Mikaelovi zľahli pod zem. Technicky je veľmi mŕtvy,  až do času, keď sa dostane do kužeľa svetla rútiaceho sa vlaku. Práve vtedy sa začína, ale aj pokračuje, príbeh a prípad (pre niekoho) staronového vynaliezavého kriminálneho komisára Joona Linna s fínskym prízvukom. Jeho vyšetrovateľská invencia je každému Keplerovcovi už dobre známa. Pomáhal Rusom, videl súvislosť tam, kde každý iný mávol len rukou a dokázal sa uchýliť aj k dosť drastickým riešeniam. Za všetko hovorí (spoiler) fingovanie nehody a následnej smrti svojej vlastnej rodiny. Nehovoriac už o desiatich rokoch, kedy pre neho boli naozaj mŕtvi (koniec spoileru).

Hlavným protivníkom, hoci sa kontrastne vyhrieva vo veľmi uzavretom mieste, takmer väzení, je domnelý masový vrah Jurek, ktorý však nezapadá do riadnych koľají vyšetrovateľskej teórie. Čo samozrejme poslúžilo ďalšiemu rozvíjaniu hlavnej zápletky. Vďaka Jurekovi sa do knihy dostalo celkom požehnane z atmosféry strachu a očakávaní. Možno to a možno už spomínané krátke, epizódne kapitoly nútili pokračovať ďalej v odkrývaní jeho osobnosti. Psychológia tejto osoby je vyšperkovaná do detailov, má svoje zaslúžené pozadie a odhaľuje sa postupne ako cibuľa rovno pred očami, ale vždy len toľko, aby sa najhlavnejšie pretriaslo až nakoniec. V istom zmysle bolo takéto predostretie zavádzajúce, ale čitatelia – detektívi mohli práve toto oceniť. Ja vravím, odhaliť „šokujúcu“ pravdu až na záver je už mimo sezónu.

Aby svet neostal čiernobiely, do hry vstupuje Pieskový muž s porcelánovými prstami, ktorý by podľa komisára mal byť za mrežami, až kým mu nedôjde, koľká ozaj bije. Niekedy sa pýtam sama seba: ako to, že mu to nedošlo skôr? Ale svet sa točí ďalej a čas nehrá v prospech žiadnej obete, takže sa posúvame ďalej. Keďže dve postavy sú málo, pribúdajú ďalšie. Niekto dobrý pre manipuláciu, so sklonmi prepúšťať uzdu svojim pudom. Homo sapiens nedokonalý alias Anders Rönn. Paradoxne sa ocitá na druhej strane barikády istého psychiatrického oddelenia. Na strane doktorov, jeden z tých podradných. A objaví sa ich omnoho, omnoho viac. Jednou z tých viac inšpirujúcich je aj Saga. Silná, neortodoxná žena, takmer amazonka tajných. Nevybúrená krv s dramatickou minulosťou. Celkovo minulosť (postáv) v tomto diele – detektívno-psychologickom trilery – zohráva prím. Ako hovorím, každý ma čosi na rováši, či už k tomu prispel sám, alebo v tom bol nevinne.

Ale ja hľadám pravdu!

Viete, ako si často hovoríme, že snažíme o pravdu, hľadáme ju a dokonca ju máme na dosah a keď to povieme nahlas, tak nás akurát potľapkajú po chrbte? No a potom príde spoločnosťou klasifikovaný psychopat (to viete, nikto mu nerozumie, ehm) a sfúkne nás vyhlásením: tú netreba hľadať. S tou je to rovnaké ako so spravodlivosťou či s bohmi. Človek si z nich vyberá podľa potreby. Jeden aby stratil ilúzie, či žije v realite všeobecnej a či svojej. A či na tom vlastne záleží. Zaujímavé, aké myšlienky kniha prenáša na mňa, na čitateľa. Keď už to nie je rozhodne nehynúca láska, tak je to dezilúzia. Občas presvetlená obetavosťou, to je fakt, ale sliepňa po mne ako po poslednej saharskej oáze na svete. Vlastne to je dobrý výkon, že ma takto dokázali infikovať!  

Koniec dobrý, všetko... je inak

Do knihy sa málokedy ponorím s očakávaním. Ani táto kniha nebola výnimkou a napriek tomu a či vďaka tomu mi navlhčila pery, ale nezahasila smäd. Konštatujem, že spisovateľské duo manželov sa dobre pooháňalo pomyselným a či ozajstným perom, ale v konečnom dôsledku sa mi nezdalo, že by sa mnou prehnalo niečo neobyčajné a jedinečné (dezilúzia nie je jedinečná, aj keď spôsob prenosu áno...). Práve naopak. Ku koncu som si hovorila popod fúz „aké je to vlastne predvídateľné“, aj keď v skutočnosti to tak ani nebolo. Len ten subjektívny pocit nielen opakovanosti (deja vu), ale aj akéhosi ťahania za nos ma neopúšťali. Aj preto pre mňa kniha bola len solídna jednohubka. 

Ďakujem Buxu za poskytnutie recenzného výtlačku. 

Knihu si môžete objednať na tomto mieste. 

Recenzoval: LenaAoi
lenaaoi.blogspot.sk

Pridať komentár


V odpovedi prosím používajte iba číslice

Ešte nikto nekomentoval, budete prvý.