Prozreteľnosť

Prozreteľnosť

Dúfam, že moje myšlienky v tejto recenzii nebudú také zmätené ako boli po dočítaní knihy, hádam som si ich už nejako utriedila. Na začiatku som si fakt myslela, že Prozreteľnosť nie je autorkina prvotina. Škoda, že som Krásnu katastrofu nečítala, mohla by som trochu porovnávať, aj keď sa snažím nerobiť to.

Keď som si prečítala anotáciu a neskôr začiatok knihy, povedala som si: „Bingo, zase niečo nové.“ Príbeh začínal inak ako tie ostatné, ktoré som čítala, bolo to svieže a malo to svoje tempo. Hovorila som si, že sa tu možno neobjavia žiadne fantasy prvky, možno to bude niečo na spôsob novodobých non-fiction, no stále ma mýlila anotácia. A potom to prišlo. BUM. A ja som zase krútila hlavou.

„Miluješ ho,“ vyhŕkla, pripravená na moju ostrú reakciu.
„Nemilujem. Nič o ňom neviem.“
„Koľko musíš o človeku vedieť, aby si ho milovala?“

Nikdy si neviem zvyknúť na kritizovanie kníh, hlavne keď na druhej strane majú aj plno kladov. No dej Prozreteľnosti bol taký plochý. A opäť som narazila na tú situáciu, keď sa autorka až príliš zameriavala len na romantický vzťah, ktorému dávala priveľa priestoru a tak zanedbávala iné prvky knihy. Deju a teda prostrediu knihy, tomu hlavnému, o čo tam išlo sa venovala malá pozornosť a to je chyba, lebo podľa všetkého kniha sa neradí do žánru dievčenský román.

Ostatné postavy tiež nemali priestor a zlievali sa mi dokopy, pretože nemali svoj čas na vyjadrovanie a na preukázanie svojej osobnosti. Vzťahov medzi jednotlivými postavami bolo veľa, no nemali veľmi hlboký zmysel. Akoby o nich Jamie písala len preto, aby vyplnila hluchý priestor v knihe, ktorý nechcela zaplniť Ninou a Jaredom.

„Vidíš, Nina, že bez teba do slova a do písmena nemôžem žiť. No aj keby som mohol, nechcel by som.“

Nina bola jednou z tých postáv, ktoré mi neskutočne lezú na nervy. A to preto, lebo sa mi k jej osobe nehodí jej správanie. Nina je vysokoškoláčka, na Jaredovi príliš lipne a je neskutočne ufňukaná. Ako má takáto postáva v príbehu vystupovať seriózne aj vo veľmi epických situáciách? A keď sme pri týchto situáciách, boli také v knihe vôbec? Aj to, čo malo pôsobiť napäto, akčne a dobrodružne malo pokojný priebeh. Námet knihy bol cez to všetko dosť klišé, no Jamie tak ako iný autori sa nestrácajú v tom, čo sme už niekedy čítali a vymyslia si svoje pravidlá. Škoda, že z toho nevyťažila viac, možno sa toho dočkáme v pokračovaní s názvom Proroctvo.

Môžem však povedať, že ak vás chytí štýl, prečítate proste čokoľvek. Aspoň u mňa to tak určite platí. Jamie má skvelý a pútavý štýl a aj keď sa jej možno všetko nepodarilo, určite ma dokázala zaujať na toľko, aby som bola zvedavá na pokračovanie. Pretože aj napriek tomu všetkému sa mi tieto knihy niečím páčia. Ako sa hovorí: „V jednoduchosti je krása.“ A tú krásnu jednoduchosť má Jamie v malíčku, mohla by sa však cez to všetko dostať až k dokonalosti. Má na to.

Recenzoval: Wanderer
http://wanderer-books.blogspot.sk