Príliš zapletený dej...?

Príliš zapletený dej...?

Autorka do deja pridala nové postavy, ktoré sú síce naozaj vynikajúco vykreslené, v deji skôr prekážajú, čitateľ má pocit, že autorka potrebovala niečím šokovať a preto ich do deja nasilu zaplietla, aj keď sa tam možno úplne nehodili. Dejová línia sa začala strašne motať a ak mám byť úprimná, viackrát som sa v deji stratila a snažila sa pochopiť, čo tým autorka chcela povedať. Je pravda, že svoju predstavivosť posunula, no ja s výsledkom úplne stotožnená nie som. Nepáčilo sa mi, ako do deja zaplietla kurózium (alebo kuriózum, stále sa mi to pletie) - (čo je magická schopnosť, s ktorou sa rodí každý smrteľník, ale keďže o svoju magickú schopnosť nestaráme, po čase v nás zanikne.) Autorka potrebovala dodať príbehu jedinenčnosť a zároveň nenásilnou cestou zapojiť do deja postavy, ktoré poznáme z prvej knihy. Táto magická schopnosť mi strašne prekážala, zrazu už boli výnimoční úplne všetci, len tak, behom jedného popoludnia objavili tú svoju magickú schopnosť a hurá, poďme zachrániť svet. Nie, nie, nie, nie... s týmto stotožnená nikdy nebudem a autorka si to týmto u mňa pokazila. Keby sa radšej venovala viac pôvodnému námetu, teda Atlantíde, mohla ju podrobnejšie opísať, napríklad... určite by ma to tešilo viac ako táto nadbytočná schopnosť, ktorou chcela príbeh obzvláštniť. Magických schopností mám už zo všetkých sérií plné zuby, prečo to teda rvala autorka aj sem?!

Okrem toho sa v knihe nachádzajú aj viaceré hluché miesta, keď sa na niečo čakalo alebo sa v konečnom dôsledku nič také nedialo a čitateľ sa mohol nudiť.

Ja som hlavný hrdina, ja to všetko zvládnem sám!

Toto motto si Eureka zrejme povedala rovno viackrát, pretože sa podľa neho riadila v podstate celú knihu. Nechala svoju rodinu aj Andera len tak a odišla zabrániť Atlasovi, aby vzkriesil Atlantídu. Naozaj mi prekážajú hrdinky, ktoré na všetko stačia vždy samé a nikdy pomoc nepotrebujú, horší prípad je, keď sa tvária, že pomoc nepotrebujú a že všetko zvládnu no a potom ich musí niekto zachraňovať. Toto nie je úplne prípad Eureky, ona je naozaj celkom sebestačná, ale vadilo mi, že nechala rodinu len tak. Rozumiem, bála sa ich vziať zo sebou, no hádajte ako to v knihách býva... keby jej rodina za ňou neprišla, bolo by to príliš easy, nie?

Tiež mi na Eureke trochu prekážalo, že sa viac venovala a riešila Brooksa viac ako Andera (a to je údajne zamilovaná do Andera), no počas knihy to tak veľmi nevyzeralo. Chápem, bol/je to jej najlepší kamarát a nechcela ho stratiť, ale keď kvôli nemu bola ochotná obetovať asi všetko (a všetci vieme, že Atlas Brooksa posadol a pravý Brooks je už vlastne v podstate mŕtvy), Eureka zaňho tvrdohlavo bojuje a mne sa zdá skôr, že chce Brooksa. Mám taký pocit, že nám autorka v treťom dieli rozhodne rozvinie tento milostný trojuholník.

Hodnotenie

Oproti prvému dielu sa mi Vodopád zdal o niečo slabší. Je vidieť, že autorka sa snažila dej viac zamotať, ale na môj vkus to máličko zamotala až priveľmi. Dúfam, že autorka v poslednom dieli vydá zo seba to najlepšie a že kniha bude stáť za to!