Polozlý

Half Bad – Polozlý

Štýl, ktorým písala možno nesadne každému, ja sama som mala na začiatku problémy s čítaním, pretože autorka sa snažila vniesť do knihy nové prvky, s ktorými som sa zatiaľ ešte nestretla a potom nastal chaos... no nakoniec sa to celkom pekne dalo dokopy až na niekoľko časti, ktoré ostali hluché.

Prvá vec, ktorá mi padla do oka a z ktorej som sa tešila bol nový štýl písania, ktorý som vedela rýchlo oceniť. Okrem písania v prítomnom čase si Sally zobrala na starosť aj písanie v druhej osobe, čo by som si doteraz nevedela predstaviť, no Sally to vo svojom diele veľmi pekne zrealizovala. Je škoda, že v druhej osobe nepísala celý príbeh. Neviem, aký malo zmysel nechať tak len pár kapitol a tie ďalšie dať do prvej osoby. Vytvorilo to u mňa dojem, akoby autorka nevedela, ktorý štýl sa jej páči viac a tak sa rozhodovala počas niekoľkých kapitol až nakoniec prišla k jednému. No výraznou kladnou stránkou knihy je pre mňa šesť častí, z ktorých sa skladá a ktoré hovoria o živote hlavnej postavy - Nathana. Tiež sú kladom krátke kapitoly, pri ktorých som mala pocit, že mi čítanie knihy ide rýchlejšie.

„Ako môže byť tvoja obľúbená, keď si ju nečítal?“
Najradšej by som mu vykričal do tváre: „Lebo tá žena, čo ma držala na reťazi v klietke, bola šialená a mala rada Rusov, ty rozmaznaný švajčiarsky idiot.“

Na začiatku však pre mňa bolo dosť ťažké vžiť sa do príbehu. Sally toho teda veľa nevysvetlila a tak som nevedela, čo sa deje a nemala som žiadne informácie. Raz sme mali naznačenú prítomnosť, potom sa Nathan ponoril do spomienok a ja som zrazu nevedela nájsť pevnú pôdu pod nohami. Zoznamovala nás prakticky len s Nathanovým životom.

Nathan je zaujímavá postava. Možno práve tým, že bol cez to všetko celkom obyčajný, konal tak, ako by sme od neho neočakávali, nesnažil sa správať nechutne hrdinsky a nerobil zázraky všade, kde jeho nohy vstúpili. Jeho opis je taký zanedbateľný, no napriek tomu som si ho rýchlo obľúbila. Pretože takto isto Sally postavila celý svoj príbeh. Nechcela nás ohúriť hrdinstvom a tým, že hlavnej postave pôjde všetko tak ľahko, no predsa len trochu mohla popracovať na deji a na nápade, ktorý sa mi po celú knihu zdal veľmi nepremyslený.

„Ktosi raz povedal, že človek najlepšie zistí, či môže niekomu veriť, tak, že mu uverí.“

Je zvláštne, že niekto dokáže napísať knihu, nad ktorou v jednej chvíli zdvíhate obočie a hneď potom nadšene skáčete na posteli a skandujete Nathanovo meno pri bitkách, pri dôležitých informáciách, pri dobrodružstvách alebo pri napätí. Autorka sa jednoducho potrebuje ešte vypísať a trochu sa v tom všetkom „nájsť“.

Okrem toho, že má Polozlý veľmi zaujímavú a naozaj asi najlepšie spracovanú obálku, akú som kedy videla, vo vnútri nájdete aj zaujímavý príbeh. Či mu už dáte šancu alebo nie, to je len na vás.

Moje hodnotenie:

****

Recenzoval: Wanderer
wanderer-books.blogspot.sk