Paulo Coelho – Cudzoložstvo

Cudzoložstvo

Vaša cena: 7,90 € Kúpiť

Príbeh rozprávala tridsaťjedenročná Linda žijúca vo Švajčiarsku v šťastnom manželstve. Mala všetko a predsa mala pocit, že nič z toho ju dostatočne neteší, že ak je toto, čo život ponúka, tak je to mizerne nedostačujúce. Svoje stavy začala prirovnávať k depresii, kým sa nezjavil jej bývalý priateľ z minulosti. Stereotyp zamenila za vzrušenie. Prázdno naplnila prítomnosťou Jacoba, bývalého spolužiaka, fyzicky i duševne. Možno preto, lebo bol jediný, kto sa snažil preniknúť cez tú tvár, ktorú ukazovala svetu a nájsť v nej čosi skutočné. Akurát to prenikanie postupom času zostalo práve na spomínanom povrchu a bolo to viac o telesnom zbližovaní ako duševnom, ale aj to bez zdĺhavých opisov.

„Ako si si už isto všimla, opýtal som sa, či si šťastná, lebo som sa v tebe našiel. Podobní ľudia sa priťahujú. Možno ty si si to na mne nevšimla, ale na tom nezáleží. Možno si duševne vyčerpaná a máš pocit, že neexistujúce problémy – a ty vieš, že nie sú skutočné – z teba vysávajú energiu.“

Napriek úvahám, ktoré autor poskytol, som nebola presvedčená o príbehu ako o celku. Jednotlivé myšlienky sa ku mne dostali, ale Linda nie. Tak, ako si držala odstup od manžela, života i milenca, tak sa jej to podarilo udržať aj odo mňa ako od čitateľky. Možno je to tým, že sa do ženskej kože snažil vžiť muž a opísať všetky tie nepredvídateľné avšak opodstatnené chody v ženskej ne/logike či prístupu k životu.  Linda totiž neopísala nič dostatočne presvedčivo, na čom jej v živote záležalo. Hľadala som dôvody, že prečo?

Prečo miluje svojho muža? Prečo miluje svoje deti? Prečo vôbec miluje svojho milenca?

Ticho. Odpovede som sa nedočkala, ale úvahy by som si z knižky naozaj dokázala vypísať neúrekom.

 „Je zaujímavé bojovať o neopätovanú lásku. Možno to nie je zábavné. Možno to zanechá hlboké, neodstrániteľné stopy. Ale je to zaujímavé – predovšetkým pre človeka, čo sa už roky bojí riskovať a ovláda ho príšerný strach, že bez jeho vôle sa niečo zmení.“

Stereotyp. Chlieb náš každodenný. Urobil by som čokoľvek, len aby som mal opäť pocit, že žijem. – To bol ten tichý výkrik, keď už každodenná rutina Linde nestačila. Bol však milenec vhodným liekom na jej prázdnotu?

 „Jedna ryba plávala stále dookola a pri skle a ja som si povedala: Nepamätá si, kedy sa začala krútiť, a nikdy nepríde na koniec. Preto sa nám páčia rybky v akváriách: pripomínajú nám vlastné životy, máme dosť jedla, ale nedostaneme sa za krištáľové steny.“

Príbeh plynul rýchlo. Nedozvedela som sa nič vedľajšie, čo by knižku vykoľajilo z jej hlavnej cesty, čo by jej dodalo nádych skutočnosti či precítenosti. Filozofické úvahy sa striedali s opisom deja. Autor sa veľakrát dostal pod povrch vecí, ale nepriblížil svoju hlavnú postavu, ktorá bola studená a nedostupná. Príkladom je, že dokázal opísať Švajčiarsko a jeho hlavné mesto, no deti v knihe ani nepomenoval. Stali sa nedôležitými, nepodstatnými.

Naozaj by žena, ktorá by sa ocitla v takej situácii, ako Linda, nikdy nezamyslela nad dopadom svojich skutkov? Nikdy by pri tom nemyslela na svoje deti?

Pre samotný dej ich mená určite neboli podstatné (to, že existovali, však uberá autentickosť príbehu), ale to ani opis Ženevy:

„Nech si len všetci myslia, že Švajčiarsko je iba syr, čokoláda, kravy a hodinky. Nech veria, že na každom rohu Ženevy je banka. Vôbec netúžime presvedčiť ich o opaku. Sme šťastní bez vpádu barbarov. Všetci sme po zuby ozbrojení – keďže vojenská služba je povinná, každý Švajčiar má doma pušku – zriedka však počuť, že by sa niekto rozhodol vystreliť na druhého.“

Hluché časti sa v knihe nenachádzali, ale možno by bolo pre knihu prínosom, keby sa dej spomalil. Napokon Linda svojim bezohľadným prístupom iba hľadala cestu k sebe. Stratila sa v šere každodennosti, povinnosti, stereotypu a blaha. Nemohla byť iná, pretože len kameň pod silným tlakom sa zmení na diamant. Ako je to však s človekom, ktorý tlak nezažil? Cudzoložstvo bolo odpoveďou, aby našla kým je a dokázala sa vzoprieť vnútorným démonom.

Nie každý má šancu zistiť, čo v skutočnosti má, bez toho, aby riskoval.

Hodnotenie

Túto knihu odporúčam predovšetkým tým, ktorí majú chuť na ľahšie čítanie obohatené miernou filozofiou. Dejovo je knižka zameraná na štyri postavy. Ak máte radi príbeh, ktorý sa nezdržiava zbytočnosťami, siahnite po tejto.

Obálka a jej grafické prepracovanie: 4,5/5 (v jednoduchosti je krása)

Štylistika, gramatika, preklad: 5/5

Pestrosť slovnej zásoby: 5/5

Originalita, nápad príbehu: 3/5 (mohlo to byť hodnovernejšie spracované)

Postavy, ich vývoj, prepracovanosť: 3/5 (Linda mi vôbec nepripadala ako reálna žena, matka)

Uveriteľnosť deja, konanie postáv: 3,5/5 (nelogické konanie bez predchádzajúcich či dodatočných úvah)

Dej: 3/5 (bol priveľmi zrýchlený)

Dialógy: 5/5

Monológy: 5/5

Akcia, napätie: 3,5/5 (akciu predstavuje ich milostný pomer, ktorý neponúkol žiadne napätie)

Hlavná myšlienka: 4/5 (mohol autor tomu dať viac, viac vyťažiť z tejto témy)

Recenzoval: Sherylin Lee
http://sherylinlee.sk/