Panstvo Edenbrooke

Knihu som si zobrala s úmyslom prečítať si pár strán, zoznámiť sa s postavami a dejom, ale môj zámer mi akosi nevyšiel. Začítala som sa hneď od začiatku a už som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Našťastie bol víkend a nemala som žiadne povinnosti (a aj keby nejaké boli, išli by stopercentne bokom), a preto som si knihu vychutnala presne tak, ako si zaslúži. Už po pár stránkach som mala pocit, že postavy už dávno poznám. Záležalo mi na ich príbehu a chcela som, aby bol dobrý a podľa mojich predstáv. To sa mi ale nesplnilo, lebo to bolo ešte oveľa, oveľa lepšie ako som dúfala! Naozaj, Edenbrooke je dokonalá romantická kniha, s dokonalými postavami, zaujímavým a hlavne vtipným príbehom.

Marianne a Cecíli zomrela matka a otec od žiaľu odcestoval do zahraničia, a ich dve rozdelil. Cecíliu, ktorá bola krásna a milovala mestský život, poslal do Londýna. Mariannu, ktorá milovala vidiek a pokojnejší život poslal k starej mame do Bathu. Ich cesty sa však majú spojiť na návšteve panstva Edenbrooke. Na jeho majiteľa si brúsi zuby Cecília, ktorej jediným cieľom je dobre sa vydať a mať bohatstvo. Mariana sa len teší na pokoj, ktorý na panstve túži nájsť. Dúfa, že sa tam bude cítiť ako doma, že sa opäť so sestrou zblížia a naučí sa, ako byť „mladou, očarujúcou, elegantnou dámou“- to je totiž podmienka jej starej mamy, na základe ktorej ju na panstvo pustí a vďaka ktorej si zaslúži jej dedičstvo. Všetko sa však začne zamotávať už na ceste na panstvo. Dochádza k množstvu nedorozumení a vtipných momentov. 

Mariannina úprimnosť a prostorekosť spôsobuje toľko trapasov, že nehrozí, aby ste sa nahlas nezasmiali už pri prvých stránkach. Ja som sa pomerne často prichytila pri tom, ako sa stále usmievam, niekedy to boli ozajstné výbuchy smiechu. Naozaj som si veľmi obľúbila hlavnú hrdinku. Asi najmä preto, že som v nej našla aj časť zo seba. Jej tvrdohlavosť, domýšľavosť, ktorá ju viedla len k nedorozumeniam a zamotaným (ale smiešnym) situáciám a v neposlednom rade je to aj jej "šťastie" spôsobiť trapasy v tých najnesprávnejších chvíľach. Samozrejme, ani hlavný hrdina nezaostával v dokonalosti. Bol to stelesnený džentlmen. Tak akurát romantický, drzý, vtipný, doberačný a krásny. Spolu s Mariannou tvorili skvelý pár, ktorý mal od začiatku k sebe blízko. Ani ona mu nezostala v rečových súbojoch nič dlžná, ale vždy to obidvaja mysleli dobrosrdečne a na konci ich to samých dobre pobavilo.

Dej bol dynamický, stále sa niečo dialo, nezdržiavali ho nudné polhodinové opisy „prijímacieho salóna“. Tí, ktorí tento žáner čítate asi viete, že to môže byť veľmi otravné a nudné (pokiaľ to samozrejme nie je irónia na vtedajšie spoločenské správanie – vtedy je to zábavné). Čo na knihe veľmi oceňujem a uvedomila som si to vlastne až na jej konci bolo to, že tam neboli žiadne posteľové scény. V tomto žánri je to trochu neobvyklé a viem, že niektorým čitateľkám to tam doslova chýba. Ale verte mi, tu by to bolo naviac. Edenbrooke je dokonalo romantický aj bez nich. Možno by som povedala, že aj práve vďaka tomu je presne taký. Veď si len spomeňte na pána Darcyho a Elizabeth. Kniha skončila bez toho, že by sa čo i len pobozkali a aj napriek tomu je Pýcha a predsudok jedna z najkrajších a najromantickejších kníh na svete.

Edenbrooke odporúčam všetkými desiatimi. Je jasné, že sa nemusí páčiť každému, ale ja dúfam a verím, že sa bude. Pod dokonale krásnou obálkou sa skrýval bezchybný príbeh. Tu pokojne môžem tvrdiť že platí – súď knihu podľa obalu.

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2016/01/panstvo-edenbrooke-recenzia.html