Olej a mramor

Tento historický román mal u nás doma nezvyklú, obrátenú históriu. Ja som mal rozčítanú "Nádchu" od Stanislava Lema, preto si "Olej a mramor" vzala moja žena. Kniha ju zaujala, tak som ju nerušil a čakal som, kým ju dočíta. Znamenalo to aj to, že som mal od nej prvé pozitívne reakcie ku knihe. Pochopiteľne, lebo má rada historické príbehy. Pochválila aj jednoznačné striedanie kapitol o Michelangelovi a o Leonardovi.  

Priznám sa, že aj mňa to členenie fascinovalo. Bolo to veľmi prehľadné a upokojujúce. Fakticky sa striedajú dva príbehy, ktoré majú spoločného menovateľa v rivalite tých dvoch umelcov okolo roku 1500. Hlavným ťažiskom bolo súperenie Michelangela a Leonarda da Vinci počas ich pobytu vo Florencii, ktorá bola centrom vtedajšieho umenia.

Do svojich diel vkladali obaja talent a snahu priblížiť sa k dokonalosti. Každý z nich však bol povahove úplne iný. Leonardo, vo svojej túžbe po dokonalosti, obraz Mony Lisy až do svojej smrti považoval za nedokončený, preto sa ho nevzdal.

Olej a mramor je výborná kniha, príjemnou formou približuje atmosféru dávnych čias a tvorbu dvoch nezabudnuteľných umelcov. V každej knihe autor vkladá do úst svojim hrdinom aj rôzne úvahy o živote a tak je to aj tu. Na ilustráciu dve, ktoré ma zaujali, tu uvádzam:

- V knihe sa píše o obavách maliara z budúcnosti "keď budú existovať prístroje, ktoré zobrazia v okamihu podobu človeka s nevídanou úrovňou objektívnosti. Ak by sme nechali zhotovenie podobizní výlučne strojom, stratilo by sa puto medzi ľuďmi a ľudstvo by čakala záhuba". Obava sa už čiastočne naplnila, našťastie aj pri dnešnom "portrétovaní" fotoaparátmi sa uplatňujú rôzne techniky, ktoré aj dodatočne "vernosť zobrazenia" upravujú na autorskom princípe.

Na inom mieste si Leonardo pochvaľuje svoj prístup pri portrétovaní, že aj dodatočne môže upraviť pozadie obrazu v súlade so svojim umeleckým videním. Podľa tejto logiky ani dnes neobstojí tvrdenie niektorých autorov, že svoje snímky vôbec neupravovali vo "fotošope", ak chcú vyjadriť svoj umelecký dojem.

Podobne ako v prípade maľby a budúcej "fotografie", objavuje sa v knihe aj obava z rozšírenia kníhtlače. Dnes by sme možno mohli niečo podobné povedať o internete.

Knihu Olej a mramor by som, "napriek dávnym obavám z kníh" odporučil, pre ľahký a príťažlivý štýl, aj pre dramaticky vystupňovaný príbeh dvoch slávnych osobností našej európskej histórie.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/446695/olej-a-mramor.html