O rasizme v minulom storočí

Príbeh je zasadený do Spojených štátov, ktoré v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zaznamenávajú neblahý vplyv hospodárskej krízy. V mestečku Maycomb v štáte Alabama žijú dvaja súrodenci Jean Louise, prezývaná i Scout, a Jem, jej starší brat. Spočiatku dej zachytáva ich všedné súrodenecké pestvá, aké stvárajú všetky malé deti. Ich najväčšou starosťou je, zdá sa, vypátrať či odhaliť čudáckeho obyvateľa domu oproti – Bu Radley totiž už niekoľko rokov nevyšiel zo svojho obydlia. Postupom času však deti registrujú rastúci spoločenský nátlak na ich rodinu. Otec Atticus Finch je renomovaný advokát, ktorý však zastáva stranu pravdy bez ohľadu na to, či je priklonená k belochovi alebo černochovi. Vyslúžil si tak nálepku obhajcu negrov a tento fakt sa bytostne dotýka i jeho detí…

„‚Scout,‘ pokračoval Atticus, ‚milovník negrov je jeden z výrazov, ktoré nič neznamenajú – ako usmrkanec. Nedá sa to tak ľahko vysvetliť – používajú ho hlúpi, zaostalí ľudia, keď si o niekom myslia, že žičí černochom na ich úkor. Prevzali ho aj niektorí ľudia, ako sme my, keď chcú voľakoho označiť nehanebným mrzkým výrazom.‘“

Kniha je rozdelená na dve časti, v ktorých možno spozorovať aj istý tematický posun. Zatiaľ čo prvá časť zachytáva bežné starosti i radosti života dvoch súrodencov, druhá časť sa začína súdnym procesom, ktorý Scout a Jem opatrne so zatajeným dychom pozorujú. Ich otec v tomto procese zastupuje stranu Toma Robinsona, černošského robotníka, ktorý je pravdepodobne neprávom obvinený z nehorázneho zločinu. V týchto miestach možno pozorovať, ako vtedajšia spoločnosť vnímala rasové rozdiely, na základe ktorých si v mysli fabulovala nezmyselné predsudky. Druhá časť príbehu má teda oveľa väčšiu výpovednú hodnotu ako prvá, ktorá môže netrpezlivého čitateľa trochu potrápiť pomerne rozvláčnym dejom vyskladaným zo všedných situácií, ktorých význam sa v plnej sile preukáže až na konci príbehu.

Rozprávačkou príbehu je malá Scout, ktorá realitu okolo seba vníma vlastnými očami, ktoré sú občas detské a občas zasa príliš dospelácke. Vďaka tomu však čitateľ pozoruje nielen vonkajšiu spoločenskú situáciu, ale aj spôsob, akým ju formuje, mení jej pohľad na svet a skutočnosti odohrávajúce sa za bránou ich domu.

„‚To som si i ja myslel, keď som bol v tvojom veku,‘ povedal napokon. ,Ak je iba jeden druh ľudí, prečo spolu nevychádzajú? Ak sú všetci rovnakí, prečo si navzájom strpčujú život a nenávidia sa? Scout, zdá sa mi, že začínam niečo chápať. Tuším začínam chápať, prečo Bu Radley zostal po celý čas zavretý doma… to preto, že chce zostať dnu.‘“

Nezabíjajte vtáčika je špecifické dielo, ktoré má vyššiu výpovednú hodnotu, ako sa na prvý ohľad môže zdať. Všetky informácie sú čitateľovi podané nenásilne a nezanechávajú v ňom hlbokú či drastickú stopu, no napriek tomu bez problémov pocíti ich význam a dôležitosť. Práve v tom spočíva najväčšie tajomstvo či krása knihy – nenáročné podanie vskutku náročných skutočností.

Recenzovala: Martina Melišková
https://vrabcenastreche.sk/nezabijajte-vtacika/