Nina Protušová - Čierna schránka

Čierna schránka

Marisa Francisová sa radí k zástupu "obyčajných dievčat", ktoré o sebe odhalia zásadné tajomstvo. Za to jej rodičia sa normálne ani nepokúšajú tváriť - sú posadnutí rôznymi poverami a niet večera, kedy by Marisa na svojom nočnom stolíku nenašla pohár s rozdrvenou šalviou vo vode ako ochranu proti nočným prízrakom.

Náhle sa však začnú v jej živote diať oveľa čudnejšie, nevysvetliteľné veci, až ju napokon jej rodičia s panikou v očiach a bez jedinej odpovede vyhodia z domu. Netrvá dlho a na scéne sa objaví záhadný cudzinec s rozprávaním o Lucidínoch, ktorých život je jeden veľký lucídny sen s neobmedzenými možnosťami. Lenže na Marisinu smolu sa jej nikto neobťažuje priblížiť minulosť jej nových známych či predmet ich osemročnej dohody...

Podľa mňa má Čierna schránka dve silné stránky a jednou z nich je práve nápad. S lucídnymi snami som sa dosiaľ nestretla, môžem teda s čistým svedomím vyhlásiť, že je jedinečný. Dokonca som v spojení s ním zaregistrovala jednu vážne dobrú myšlienku. Mrzelo ma akurát, že Lucidínom akoby chýbalo nejaké lepšie pozadie či pevnejšie ukotvenie, skrátka mohol byť tento dobrý nápad ešte o čosi prepracovanejší.

Druhou silnou stránkou knihy je zápletka. Hoci na mňa príbeh spočiatku pôsobil až príliš jednoducho, mýlila som sa. Autorka využila Marisu skôr ako spúšťač a súčasť niečoho väčšieho. Veľmi dôležité boli ostatné postavy a práve ich pohľady so sebou často priniesli tie najzaujímavejšie scény. Navyše ich minulosť a rozličné ciele všetko pekne skomplikovali a smer, ktorým sa príbeh vďaka tomu uberal, sa mi pozdával.

O čosi horšie je spracovanie. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa všetko deje príliš unáhlene. Áno, Nina sa pokúsila napísať jednodielny, relatívne komplikovaný a zaujímavý príbeh, čo je mi maximálne sympatické, no niektoré udalosti sa zomleli prirýchlo a pôsobili neuveriteľne. To sa týkalo najmä vývoja vzťahov medzi postavami. Keď sa napríklad Marisina osobnosť otočila o 180° a ona sa začala správať naivno a hlúpo, bolo nám ponúknuté i akési odôvodnenie, no mne skrátka nestačilo.

Málokedy môžem niečo vytýkať štýlu písania a málokedy môžem povedať, že by ma kniha vyslovene nebavila. Pri čítaní Čiernej schránky som sa cítila ako na horskej dráhe. Spočiatku sa stránky obracali príjemne, všetko sa postupne zamotávalo, vynárali sa otázky... Ibaže zároveň mi každú chvíľu do očí udrelo nejaké sloveso typu "zasmial sa" či "usmial sa".

Hoci rušivý nadbytok smiechu časom vymizol, po zaujímavom úvode som sa pre zmenu začala nudiť. To sa zmenilo až ku koncu, čo je rozhodne škoda. Taktiež by mi v diele vôbec nechýbali vety ako "nevedel, čo sa malo stať/ako sa to malo zmeniť" a podobne, zdali sa mi zbytočné a umelo dramatické. Autorke sa jednoducho niektoré časti a scény podarilo napísať lepšie a iné horšie.

Čierna schránka má obrovský potenciál byť skvelým, svojským príbehom a Nina Protušová má podľa mňa potenciál ju tak raz napísať. Bohužiaľ, zatiaľ sa mi dostal do rúk príbeh s množstvom svetlejších i tmavších bodov, ktorý by si odo mňa zasluhoval 2 a pol hviezdičky. Po dlhom premýšľaní som sa rozhodla Čiernej schránke udeliť 3 hviezdičky s odretými ušami. Odporúčam ju menej náročným či mladším čitateľom, mohla by sa im páčiť. Čo sa týka ostatných - ak ste na knihu zvedaví, za skúšku nič nedáte, hlavne sa vyvarujte priveľkých očakávaní. Ktovie, možno práve vy ju oceníte ako príjemnú oddychovku.

Hodnotenie: ***

Recenzoval: Neliss
http://the-bookland.blogspot.sk