Nie je tam

Svoje o tom vie aj Caroline , ktorá na dovolenke pri oslave výročia svadby so svojim manželom Hunterom, nechala (práve pod jeho nátlakom) deti samé v izbe a oslavovala tento krásny deň s ním a s ich priateľmi. Veď čo by sa im už mohlo stať? Obe dcéry mali neprerušovaný spánok  a rodičia boli predsa iba na prízemí. Každú pol hodinu sa na ne jeden z nich chodil pozerať. Lenže... To by nemohla Caroline stratiť dvakrát kartu od izby.... No čo ak to nie je iba jej chyba? Dovolila, aby ju manžel presvedčil, že to je v poriadku, napriek tomu, že nebola stotožnená so situáciou, aby dcéry nechali bez dozoru. A čo ak...

"Za tie roky na nich striehli reportéri ako supy. Caroline zdesene hľadela na hŕbu časopisov. Bola tam na samom vrchu, stála vystretá ako pravítko vedľa Huntera, tú známu fotku urobili počas tlačovej konferencie v Rosarite.

Prešlo päť rokov, hlásal titulok v časopise z minulého novembra. ´KDE JE SAMANTHA SHIPLEYOVÁ?´"

Únos ich dcéry sa stal pre nich zaujímavou, ba priam škandalóznou informáciou, ktorou kŕmili rok čo rok zvedavých ľudí bažiacich po senzáciách. Vždy keď sa blížilo ďalšie výročie straty ich dcéry, ozývali sa rodine rôzni ľudia a tvrdili, že tam a tam videli dievča, ktoré sa podobá na Samanthu, čo ak to je ona?

Ubehlo pätnásť rokov a Caroline dostáva novú informáciu o jej nezvestnej dcére:

„Presne o to ide,“ skočilo jej do reči dievča a Caroline sa znova podlomili kolená a dych jej zamrzol v pľúcach.

„Myslím, že sa nevolám Lilli.“ Znova ticho. „Myslím, že sa volám Samantha. Myslím, že som vaša dcéra.

Mohla by si už zvyknúť na podobné informácie, no tento ju akosi rozladí. Neváha riskovať a začne pátrať po pravde... Lenže, čo ak riskuje, že nádej, ktorú nikdy nedokázala pochovať, sa úplne rozplynie a svoju dcéru už nikdy neuvidí? Alebo ide opäť o nechutný podvod? Žije vôbec?

A ešte tu je možnosť, čo ak by to bola pravda...

Joy Fieldingová je majsterkou rozprávania. Vie neuveriteľne pútavo interpretovať príbeh, až tak, že vás pri ňom môže mraziť v kostiach. Ak je hlavej hrdinke zima, môže sa vám celkom iste stať, že aj vás strasie od chladu, napriek tomu, že román čítate počas horúcej noci. Viete sa vcítiť do prežívania zúfalej matky a možno vás Joy prinúti, hoci sa tomu všemožne bránite, vypustiť nejednu slzu. Veľkú časť románu tvoria dialógy, čo robí dej dynamickejší.

Román prebieha v dvoch rovinách: v súčasnosti a v minulosti, kde sa Caroline vracia k osudnej noci a to drží čitateľa v napätí, pretože na jednej strane baží po informácii, čo sa vtedy stalo a na strane druhej je zvedavý, či Caroline nájde stratenú dcéru aj napriek tomu, že ju v jej rozhodnutí nepodporuje ani bývalý manžel a ani jej staršia dcéra Michelle, ktorá jej neustále svojim postojom k všetkému iba pridáva starosti.

Zvedavosť ma hnala čítať, aby som konečne prišla na to, kto stojí za únosom a hoci som si myslela, že už to viem, Joy ma opäť dostala... A keď som sa konečne dozvedela, čo sa stalo s jej dcérou (či je živá, či mŕtva), prišlo ďalšie šokujúce odhalenie a nečakaný koniec, aký vie písať iba Joy Fielding.

Ako sa povie v knižnom žargóne: túto knihu som „zhltla“ za jeden večer.

Verím, že spisovateľka napíše ešte mnoho pútavých príbehov a spríjemní mi takto večery.

Recenzovala: Lucia Braunová
http://www.luciabraunova.sk/news/nie-je-tam/