Ničoho sa neboj (Lisa Gardnerová)

Taktiež (podobne ako Nesbov Harry Hole) na seba jednotlivé diely nenadväzujú, takže je úplne jedno čím začnete (ale vzhľadom k tomu, že u nás je vydaná tuším len dvojka, päťka a sedmička...) a to, že je to vlastne posledný diel sedemdielnej série som nepociťovala. Nechýbalo mi z minulých dielov nič. Pokiaľ vás kniha zaujala, kľudne sa do nej pustite aj bez čítania minulých častí.

Adeline ma nezaujala ani veľmi svojou osobnosťou ako skôr jej schopnosťou necítiť bolesť. Ono tam bolo vlastne napísané, že to nie je bohviečo, predsa len by ste kvôli tomu nevedeli, že nejaké tie zdravotné ťažkosti máte, kým nebude neskoro. Ale niekedy by som to kľudne brala, pretože by som nemusela zažívať migrény, bolesti žalúdka a podobne. 

Detektívka Warrenová bola typom človeka, ktorého celý svet sa točí okolo práce a keď ju z nejakého dôvodu nemôže vykonávať, tak si konečne oddýchne a pekne pospí. Ako ja. tak hľadá spôsoby, ako ignorovať nariadenia a venovať sa jej aj tak. Niekedy to bolo otravné, ale na druhej strane práve nevzdávanie sa a prekonávanie prekážok z nej spravilo tak dobrého detektíva. 

Táto kniha je... ehm, inak. V tejto knihe nájdete veľa zaujímavého vyšetrovania, brutálnych vrážd a vraha s desivým, brutálnym, ale zaujímavým a originálnym spôsobom vraždenia. Rozhodne to nie je kniha pre slabé povahy, autorka opismi nešetrila a poriadne si vychutnala opisovanie vrážd, teda vlastne mŕtvol a celého miesta činu. Naozaj nepreháňam. Čitateľ potrebuje silný žalúdok, aby zvládal čítať o tom, ako má obeť stiahnutú kožu z tela, po presných pásikoch.... Povedzme, že na tom mieste činu by ste naozaj nechceli byť. Pokiaľ nie ste totálny psychopat. A to nie som ani ja.

Čiže kniha mala byť dobrá. Dosť dobrá. A asi bola. Ale nie pre mňa. Nejde o to, že by som to nevedela oceniť, ale túto knihu som mala rozčítanú mesiac. Mesiac! Nevedela som sa do toho začítať, dokopať sa k tomu. Vždy som si našla radšej inú knihu, ktorej sa budem venovať. Vôbec som na knihu nemala chuť a nebyť toho, že je to recenzák, tak by som to vzdala už pred mesiacom. A možno sa k tomu vrátila inokedy. Alebo nie. Takto som si ju totiž absolútne neužila. 

Táto kniha je jedným z naozaj výnimočných prípadov, kedy si naozaj netrúfam knihu ohviezdičkovať. Teda ohodnotiť TARDIS. Pretože z objektívneho hľadiska tá kniha bola dosť dobrá. Zo subjektívneho... no, veď viete. 

Recenzoval: Maťa Wolf
http://books-mylife.blogspot.sk/2015/02/nicoho-sa-neboj-lisa-gardnerova.html