Úvodná stránka › Čitateľské recenzie › Muž menom Ove (Fredrik Backman)

Muž menom Ove (Fredrik Backman)

Ove je starší pán, aký žije snáď v každom obytnom dome - večne nevrlý, zatrpknutý frfloš, v ktorom len ťažko odhalíte dobré srdce. Milovaná žena mu umrela, stal sa z neho samotár a pomaly stráca zmysel života. Kedysi býval predsedom spoločenstva vlastníkov domov, ale vystriedali ho už pred niekoľkými rokmi. Rozhodne mu to však nezabránilo vykonávať funkciu strážcu poriadku. Samozvaného. Keď sa do domu naproti prisťahujú mladí hluční susedia a namiesto pozdravu sa im len tak mimochodom podarí nacúvať do Oveho poštovej schránky, a ešte k tomu japonským autom, spustí sa kolotoč nečakaných udalostí. Začína sa príbeh o prekvapujúcom priateľstve, túlavom kocúrovi a najmä o tom, ako sa ľuďom, ktorí sa s Ovem stretnú, zmení život

Ove je opustený starší pán, ktorého som si moc neobľúbila. Mám rada postavy, ktorým všetko prekáža, ale žiaľ Ove mi nesadol a tak isto ani ostatné postavy. Napriek tomu, postavy by som asi nemenila. Boli vykreslené dobré a autor ich také určite chcel mať. Len nie každému sadnú. Niektorí spájajú knihu so Storočným starčekom. Podľa mňa je v určitom smere podobná, ale Storočný starček zažíval dobrodružstvo a Ove ani moc nie.

,,Ľudia vždy tvrdili, že Ove vidí svet iba čierno a bielo. Ona však bola farba. Bola preňho všetkými farbami."

V knihe sa strieda prítomnosť s minulosťou. Minulosť som si moc neobľúbila, občas má zaujala, ale vo väčšine prípadov nie. Zato prítomnosť bola celkom fajn. Autor používal jednoduché slová, ale mne to prišlo celé nudné a musela som sa nútiť aby som dočítala túto knihu. Ešte dnes (streda), keď som ju dočítavala, zaspala som. Pri väčšine kníh sa mi to nestáva, maximálne večer, keď som už fakt unavená.

,,V živote každého muža nastane okamih, keď sa rozhoduje, akým človekom sa chce stať. Či si nechá skákať po hlave, alebo nie."

Kniha má dobré hodnotenia. Väčšinou okolo štyroch až piatich hviezdičkách. Takže pokiaľ o knihe rozmýšľate a teraz som vás odradila, asi by som to nevzdávala. Pokiaľ ste čítali už spomínaného Storočného starčeka, môže sa vám páčiť aj táto kniha. Ja sa dlhu dobu budem takýmto knihám vyhýbať, pretože pravdepodobne už mám dosť kníh s touto témou.

,,Keby sa ho niekto opýtal, povedal by, že kým nespoznal Sonju, vlastne ani nežil. A po jej odchode už vôbec nie."

V knihe boli často pekné myšlienky, ktoré sa mi páčili. A tak som si tie myšlienky zaznačila lepiacimi papierikmi. Keď som bola asi v polovici knihy, mala som ich tam nalepených približne osem. Obálka knihy je celkom pekná, ale viac sa mi páči z druhej strany.

Dlho som rozmýšľala nad hodnotením. Kniha nebola zlá, ale ani ma nezaujala. Nakoniec som sa rozhodla pre tri body z piatich. Žiaľ má nenadchol tak ako ostatných.

Pokiaľ máte chuť na jednoduchý príbeh o pánovi menom Ove, môžte si knihu kúpiť napríklad tu.

Recenzovala Kristína Dudziaková.