Mandľovník / Michelle Cohenová Corasantiová

Mandľovník

Nieje to dokonalá kniha, no svojou nedokonalosťou si ma získala. Je o strate, sile človeka, smrti, láske a živote.. Nieje obalená falošnými pozlátkami o krásnom svete. Je písaná na rovinu a úprimne. Autorka sa nesnažila ani len náznakom odľahčiť, alebo prikrášliť situáciu. Keď bolo niečo beznádejné, opísala to beznádejne.

Autorkin štýl písania sa mi naozaj páčil a sadol mi. Každú situáciu vedela skvelo opísať a všetko mala dopredu premyslené. Je naozaj ťažké zhodnotiť túto knihu, pretože to nieje úplne klasický príbeh. V týchto politických veciach som sa moc nevyznala, ale teraz to vnímam inak.. Netušila som, že niekde v Arábii, Izraeli a pod.. sa takto žije. Že k ľuďom sa tam správa horšie ako k dobytku a panujem tam nevraživosť, utrpenie a smrť.

Smrť je častým zjavom v tomto príbehu. Smrťou sa začne a smrťou sa prakticky aj končí. Medzi tým nás samozrejme smrť ešte navštívi viackrát. Ja pokladám vojny za zbytočné a keby ľudia dokázali triezvo premýšľať uvedomili by si to. Načo sú vojny dobré ? Väčšinou nieje ani víťaza, ani porazeného a vojnou trpia len obyčajný ľudia. Zbytočné ! A koľko životov vo vojne vyhasne.. Pri čítaní som si uvedomila aj tieto skutočnosti...

Ichmad je matematický génius, ktorý sa musí prebojovať životom, aby docielil svoj cieľ. Nikdy to nemal v živote ľahké. Miesto rozvíjania svojho talentu, musel od desiatich rokov pracovať aby uživil rodinu. Neboli to žiadne ľahké "prácičky". Bola to tvrdá drina za malý peniaz. On však bojoval a svoj cieľ si vybojoval... Ichmada som si obľúbila. Musím autorku pochváliť za jej skvelé schopnosti. V knihe je rozpísaný celý Ichmadov život. Od detstva, až po starobu. Na začiatku čítate príbeh z pohľadu dieťaťa a na konci čítate z pohľadu dospelého starého muža. Mne sa páčilo, že vždy bolo vidieť ako Ichmad dospel. Vždy som to autorke uverila. Jeho myšlienky boli vyspelejšie. Neviem to ani popísať, ale keby ste to čítali, tak ma pochopíte lepšie..

O iných postavách sa nejdem vyjadrovať jednotlivo, pretože ich bolo priveľa. Iba tak skratka ich spomeniem.. Mojou velice obľúbenou postavou sa stal Baba (Ichmadov otec). Bol múdry, rozvážny a pre svoju rodinu by vykonal hocičo. Len málokto by si ho neobľúbil... Jediný kto mi tam liezol na nervy bola Ichmadova mama. Áno chápem, že chcela pre syna len to najlepšie, ale ako naňho preboha nemohla byť pyšná ? Prišiel mi dosť odsunutý. Celý život živil rodinu, staral sa o nich a sám si odriekal blaho len aby im mohol poslať peniaze, študoval.. no aj tak ju neuspokojil. Toto sa mi nepáčilo..

V knihe bolo veľa krásnych myšlienok. Dá sa tu pochopiť, že mier je dôležitý. Poukazuje sa aj na vieru a silu človeka a na to ako osud s nami spraví aj tak to čo sám chce. Osud je nevyspytateľný.. Aj keď nám dáva ranu za ranou, musíme sa postaviť a ísť ! Možno, že to aj je inšpiratívna kniha, no je určite v inom prevedení... V príbehu je veľa momentov čo dojmu. Mne bolo smutno z toho koncu. Stačí tak málo a život sa obráti na ruby. A navyše keď som pochopila ten koniec.. prišlo mi to ľúto. Neplakala som, ale dostalo ma to.. Kniha určite stojí za prečítanie!

Hodnotenie: *** a pol

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk