Majster napätia opäť zasahuje (J. Karika - Tma)

Strachom dokázal, že mu je blízka oblasť mysterióznych trilerov a na jeho úspech sa momentálne pokúša nadviazať titulom Tma. Jednoduchý, ale úderný názov jasne naznačuje, s čím sa musí potýkať hlavná postava a čo mu spôsobí najväčšie problémy. Pritom nejde len o tmu vo vnímaní okolia, no aj o nejasné spomienky a stratu viery vo svetlé zajtrašky. Kniha síce vychádza s príchodom leta, no dej prebieha počas vianočného obdobia. Pre budovanie atmosféry je to určite vhodnejšia voľba - je mrazivejšie, utlmenejšie a hlboko v horách aj osamelejšie... 

"Čo sa vlastne stalo, aké svinstvo som si nakvapkal do očí? Neboleli ma, iba mi v nich brnelo, akoby boli znecitlivené. Cítil som mravčenie podobné tomu, aké cítiš v ďasnách po umŕtvujúcej injekcii. Vzplanula vo mne iskra, nádej je nebezpečná, zvyšuje totiž stávky... Napriek tomu som sa neubránil a zadúfal - azda nemám v očiach nič agresívne, žiadnu kyselinu alebo niečo podobné." 

Manželským životom (a pomaly aj prácou) unavený scenárista sa krátko pred Vianocami rozhodne utiecť z ťaživej domácnosti a stráviť niekoľko nerušených dní v tichu prírody. Zbalí si nevyhnutné zásoby a vyberie sa do horskej chaty, kam chodieval ešte ako malý chlapec. Náročný výstup, nepriaznivé počasie a neobývané okolie sú zárukou, že skutočne strávi nikým nepoznačené chvíle a naberie potrebnú inšpiráciu do ďalšieho písania. Ako človek dlho hľadiaci do obrazovky počítača trpí únavou očí, a preto sú súčasťou jeho výbavy aj očné kvapky. Avšak krátko nato, ako si ich aplikuje, sa jeho svet premení na tmavú ničotu. Jeho prvé podozrenie padá na manželku Natáliu, ktorá sa ako farmakologička vyzná v liekoch i jedoch a nebol by pre ňu problém namiešať mu nečakane krutý prípravok. Nasleduje mätež rôznych pocitov od šoku cez strach až po smiech cez slzy. Odrezaný od civilizácie a bez signálu je odkázaný len na svoje inštinkty a mizivú vieru, že sa jeho stav časom zlepší. Lenže práve vtom sa ukáže ďalší nepriateľ - ktosi sa začne dobýjať do chaty a usilovať sa zniesť ho zo sveta. Je jasné, že ak chce prežiť, nemôže dlho ostávať v uzavretom priestore, ktoré sa preňho stalo väzením. Musí čeliť nebezpečenstvu, hoci je smrtiace a v jeho ponímaní navyše neviditeľné... 

"O čo mu išlo, o čo mu, dopekla, išlo?! Určite o nič dobré, vyčítal som to z pomäteného a škodoradostného smiechu, sprevádzaného zvukom ďalšieho párania. Neznámy hosť videl alebo si domyslel, že som vybehol do pustatiny. Vie, že nevidím, takže ma nechal zmrznúť, nepomohol mi. Ide mu o to, aby som umrel. Chce ma zabiť, ale nie len tak, bez všetkého. Chce, aby som sa predtým trápil, chce ma zabiť čo najkrutejším spôsobom, aby sa dobre pobavil. Očakával, že vonku zmrznem, ale pre prípad, že by som sa náhodou vrátil, mi prichystal nemilé prekvapenie..."

Príbeh Tmy je rozprávaný v prvej osobe, čo poskytlo autorovi dostatok priestoru na prienik do psychiky a pocitov hlavnej postavy. Jozef Karika túto sféru zvláda na výbornú, nešťastnému scenáristovi veríte každú jednu myšlienku. Zároveň to však môže pôsobiť trochu obmedzujúco, keďže takýto spôsob rozprávania neumožňuje venovať sa aj iným postavám. Celý dej Tmy stojí a padá na jednej postave, čo čitateľom, ktorí uprednostňujú živší príbeh a viacero línií, môže pripadať málo dynamické. Páčilo sa mi záverečné odhalenie ohľadom dôvodu, prečo sa vlastne hrdina ocitol v chate a aký bol jeho skutočný úmysel. Už menej som uveril rozuzleniu motívu záhadného muža, ktorý sa ho snažil zabiť. Keďže ide o mysteriózny triler, je to viac-menej v poriadku, ale napriek tomu som ostal trochu rozčarovaný. Nepochybujem, že Jozef Karika má v zálohe ďalšie netradičné námety a ostane verný svojej povesti majstra napätia. Atmosféra jeho kníh je totiž z diela na dielo hutnejšia. 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/j-karika-tma/