Labyrint 3: Smrteľná liečba / James Dashner

Smrteľná liečba priniesla do trilógie znovu niečo nové, čo som ja sama ani neočakávala, myslela som, že sa znovu objavíme v nejakom... LABYRINTE. Ale nestalo sa. Nie je to ani taká dlhá doba, čo vyšla druhá časť trilógie, už tu máme poslednú, tretiu. Ono, je to samozrejme päť mesiacov od druhej časti. Lenže mne to tak či tak letí neskutočnou rýchlosťou, nič nestíham a ani neviem, ako rýchlo prejde jeden týždeň. A tak, ako strácam pojem o čase v mojom živote, som ho strácala aj v tejto knihe. Bola pre mňa totiž príjemným prekvapením a malinkým sklamaním zároveň. Ja ani neviem, koľko boli v Labyrinte, koľko v Zhorenisku a koľko času ubehlo čo sú v tretej časti. Jednoducho mám v tom zmätok.

“Minho looked at Thomas, a serious expression on his face. "If I don't see you on the other side," he said in a sappy voice, "remember that I love you.” 

 Ako inak, miesto najobľúbenejšej postavy si v tejto trilógii znovu zaslúžil Minho. Mám ho neskutočne rada, znovu sa osvedčil aj s jeho nezameniteľným humorom, jeho hlášky padali jedna radosť. Takým väčším sklamaním však zostáva Teresa. Už v Zhorenisku mi šla na nervy, v tretej časti sa to však riadne vystupňovalo. Myslela som, že ju z tej knihy vytiahnem, zhodím z útesu, pošlem na ňu trilión plačlivcov, hlavu vymácham v kyseline.. jednoducho mi šla na nervy. A to totálne. 
Páči sa mi, ako James do príbehu viac obsadil Brendu, ktorú mám naopak rada. Páči sa  mi jej povaha, to, aká je rozhodná, a aj cez to čo urobila Thomasovi v druhej časti, všetko som jej odpustila. Je naozaj milá a keď si to situácia žiada, dokáže ľuďom rozdrviť hlavu. 

“Sometimes they do things to make me do the opposite of what they think, I think, they think, I am going to do.” 

 Ako som už na začiatku recenzie spomenula, pri tretej časti som zažívala menšie sklamanie.

Často to býva tak, že autori jednoducho nevedia pekne prekvapiť v celej trilógii. Či už by sa mali zlepšovať alebo aspoň zostať v tej istej kvalite. Tu sa to však podľa mňa zhoršilo. Áno, ten koniec bol zaujímavý, tak trochu som ho nečakala. Na druhú stranu zasa ten začiatok? Ako to čo bolo? Úprimne, nudila som sa. Nejako som to však prekúsla, pretože to poznáte, keď má jedna kapitola dve-tri strany, číta sa to jedna radosť. Nejako som pri príbehu teda vydržala a potom, zhruba po 150stranách ma to konečne zaujalo. Akčnosť sa zmenila, konečne sa niečo dialo. 

Naozaj ma sklamalo to, ako James poľavil. Obdivujem ho za to, akú zápletku vytvoril, za to, aký skvelý štýl písania má a že dokáže zaujať už len z úryvku knihy. Avšak s týmto ma naozaj sklamal. 

Chcela by som inak pochváliť tú zápletku. Scéna sa úplne zmenila, postavy sa nachádzali niekde totálne inde ako doteraz, riešia sa tam iné veci. Už to nie je nič ako Labyrint či Zhorenisko, teraz je to také.. bojové, laboratórne a neviem ešte aké. 

No a teda tá zápletka. Všetky tri knihy sa rieši to, či je Chaos dobrý alebo zlý. Samozrejme, každý na to máme iný názor. Mne to však pripadá (aj po prečítaní knihy), že James sa s nami zahráva a vytvoril niečo ako film Inception s Leonardom Dicapriom, kde celý čas nevieme čo je realita a čo sen. A tak mi to pripadá aj tu, že aj po odhalení konečného verdiktu sa s nami jednoducho zahráva.  Nakoniec by som ešte chcela spomenúť obálku, ktorá je naozaj pekná. Zo začiatku som mala menšie pochybnosti, tá budova sa mi moc nepáčila, keďže som ani nevedela kto čo ako kedy, nakoniec sa mi ale zapáčila. Musím ale podotknúť to, že na Zhorenisko nemá nič. 


Knihu teda odporúčam, ako trilógia je táto séria naozaj super. Začiatok vás síce nenadchne (pri tejto časti), koniec si však naplno užijete.

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2016/05/labyrint-3-smrtelna-liecba-james-dashner.html