Justin Cronin : Priechod a Dvanástka

Dvanástka

Ako prvé musím povedať, že ku knihám Priechod a Dvanástka by som sa asi nikdy nedostala, nebyť vydavateľstva IKAR. Práve vďaka nemu som dostala možnosť prečítať si Dvanástku skôr ako ostatní (viď pred oficiálnym vydaním), ale keďže som ešte nečítala Priechod povedala som si, že keď už sa mám do tejto nie práve najkratšej série pustiť, tak treba začať pekne od prvého dielu.

V tomto článku zhrniem obe knihy spolu, príde mi to tak správne a aj celkom logické, pretože dojmy z deja mám ešte stále v sebe a zároveň nie je potrebné sekať príbeh na časti.

Hlavná zápletka je jednoduchá. Ako to vždy býva americkej armáde/vláde sa nepodaril dôležitý experiment a čiže ako sa dalo čakať stvorili toho najhroznejšieho a najobávanejšieho tvora na zemi – človeka premeneného na upíra. Alebo výrov. Majú veľa mien, na ktorých nakoniec nezáleží, v momente, keď vám sajú z tela poslednú kvapku krvi, je to úplne jedno. „Pôvodných výrov“ bolo stvorených 12, plus ako to samozrejme musí byť, vírus, ktorý ich všetkých stvoril, bol podaný aj malému dievčatku Amy, na ktoré vírus pôsobí presne tak ako má a práve ona má spasiť svet.

Celý príbeh je podaný veľmi realisticky, azda najreálnejšou a tiež najhroznejšou predstavou je to, že nejde o výmysel. V knihe je celá situácia poňatá ako reálna udalosť, ku ktorej došlo zásahom človeka a jeho neustálym bojom s prírodou. A toto je zároveň dôvod, prečo stále váham o tom či sa mi kniha páčila alebo nie. Mám mať rada niečo, čo hovorí o skaze ľudí a o takmer žiadnej nádeji na záchranu? Alebo mám nenávidieť príbeh napísaný tak pútavo, že mi z neho behali zimomriavky po chrbte a dychtivo som otáčala stranu za stranou?

PRIECHOD

Už keď sa mi kniha dostala do rúk a uvidela som jej rozsah, vedela som, že pokiaľ bude dobrý príbeh, má šancu stať sa jednou z mojich obľúbených kníh. Na vysvetlenie, mám rada rozsiahle príbehy, ktoré sú navyše natoľko premyslené, že majú čo povedať aj v druhom, prípadne treťom pokračovaní. 

V Priechode sa stretávame s v dnešnom svete donekonečna omieľanou témou – upírmi, výrmi, dymoňmi. Majú veľa pomenovaní, boja sa slnka, sú dlhovekí a sú priťahovaní vôňou cesnaku...avšak od stvorení v iných, dnes tak populárnych knihách, sa odlišujú v jednej zásadnej veci. Ich existencia je daná nevydareným vedeckým experimentom, z ktorého sa rýchlo stala skaza sveta. V knihe sa za svet považuje Severná Amerika, konkrétne USA, v ktorom zostali prakticky len niekoľko stoviek ozajstných ľudí. Čo sa stalo zo zvyškom populácie sa nevie. Kniha sleduje príbehy pár desiatok ľudí, ktorí sa skrývajú na mieste bývalej Kalifornie, dnes nazývanej Kalifornská republika. Ako k dnešnej situácii došlo sa samozrejme tiež nevie a navyše sa zisťuje, že opatrenia voči výrom zlyhávajú. Preto sa malá skupina ľudí vydá naprieč Amerikou v snahe nájsť ďalších preživších a zohnať aspoň nejakú pomoc.

DVANÁSTKA

Dvanástka je pokračovaním, predchodcom a súčasným dopovedaním príbehu. Stretávame sa tu s postavami z minulosti budúcnosti, súčasnosti, pričom všetci sú prepojení tými najneuveriteľnejšími vzťahmi, vyskytujú sa tu prepojenia, ktoré by čitateľ ani v najmenšom nečakal. Autor je v tejto časti k svojím postavám ešte nemilosrdnejší ako v jej predchodcovi. Obľubovať si konkrétnu postavu neodporúčam, nikdy totiž neviete čo sa s ňou stane v nasledujúcej kapitole či na nasledujúcej strane. 

Po dočítaní som rada, že som oba diely, Priechod aj Dvanástku čítala naraz. Bol to síce poriadny nárez na jeden šup, veď každá kniha má okolo 500 – 600 strán písaných veľmi malým písmom, ale dokázala som si takto lepšie vysvetliť niektoré veci spomínané v deji. Nestrácala som sa moc v postavách a v podstate som si čítanie užila.

Autor má zaujímavý štýl písania, ktorý budú jedni milovať a druhí nenávidieť. Pomerne často sa v knihe vyskytujú nekonečné opisy, postavy sa ponárajú do minulosti, ktorá je opisovaná príbehmi na dlhých stranách, čo určite nie je čítanie pre každého. Avšak čitateľ, ktorý to znesie, objaví práve v týchto opisoch zaujímavé dodatky k deju, ktoré sú často vysvetlené v iných pasážach knihy, čomu som sa ja osobne veľmi tešila.

Príbeh je písaný z pohľadu viacerých postáv, pričom dej často preskakuje z postavy na postavu. Tento jav nie je veľmi mätúci, miestami sa ale nájdu aj časti, kedy treba čítať veľmi pozorne, aby nedošlo k nejasnostiam, o ktorej postave je práve reč.

Pre milovníkov metafor, nejasností okolo existencie Boha a sledovania zápasu o spásu ľudstva  odporúčam obe knihy všetkými desiatimi. Práve nimi je celá séria poprepletaná od začiatku až do konca a užijú si ju aj náročnejší čitatelia. Na druhú stranu si však myslím, že hoci ide o dobrú sériu, nebude patriť k tým, ktoré budú mať vplyv na vývoj literárneho žánru.

Hodnotenie : *** a pol

NA ZÁVER BY SOM CHCELA POĎAKOVAŤ VADAVATEĽSTVU IKAR ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU KNIHY DVANÁSTKA.

Recenzoval: Maataaa
ja-a-svet.blogspot.sk