Jodi Picoultová – Čas odísť

Niekedy to môže byť naopak – stratená nájde hľadanú a hľadaná sa objaví pri stratenej, kým stratená hľadá nájdenú. Zamotané. Avšak platí, že kto hľadá, aj nájde. Ako v prípade mladej 13-ročnej Jenny Metcalfovej, ktorá svoj krátky život zasvätila hľadaniu stratenej matky.

Americká autorka Jodi Picoult je autorkou vyše dvadsiatich románov, z ktorých sa predalo viac ako pätnásť miliónov výtlačkov po celom svete. The image is by Carleeann Allen.

Alice Metcalfová, Jennina mama, zmizla za veľmi zvláštnych okolností. “Stav: nezvestná. Alice Metcalfová pracovala ako prírodovedkyňa a výskumníčka v Novoanglickom útulku. 16. júla 2014 približne o 22.00 h ju našli v bezvedomí asi pol druha kilometra od tela zamestnankyne útulku, ktorú podupal slon. Keď ju prijali do nemocnice v Boone, okolo 23.00 h sa prebrala z bezvedomia. Posledný raz ju videla sestra, keď jej o 23.45 h kontrolovala známky života.”

Jenne sa podarí vystopovať kedysi veľmi slávnu okultistku Serenitu Jonesovú, ktorá o svoje dobré meno prišla kvôli chamtivosti – prestala načúvať duchovnému svetu a svoju pozornosť sústredila viac na kumulovanie slávy a bohatstva. Keď uniesli senátorovi McCoyovi syna videla to ako výbornú šancu ešte viac sa predať. Doteraz predsa pracovala na mnohých prípadoch nezvestných osôb, úmrtí, či usvedčení z vraždy. Vždy jej duchovný svet poskytol odpovede na otázky, ktoré viedli k nájdeniu nezvestnej osoby – živej alebo mŕtvej. V prípade únosu senátorovho syna, čo bola veľmi medializovaná kauza, však, Serenita zlyhala. Klamala, že chlapček žije… “Serenita sprevádza McCoyovcov do budovy, ako živá mŕtvola v tranze zamieri k radu skriniek pri pánskom záchode. Keď Serenita požiada policajta, aby otvoril skrinku číslo 341, senátorova manželka vykríkne ‘Henry!’. Nájdu v nej fľakatý kufor, policajt ho vytiahne, no vtedy už všetci ustupujú od smradu rozloženého tela.” Slávnou okultistkou sa nestala náhodou, mala všetky predpoklady komunikovať s duchovným svetom už ako malá. Žila zaujímavým životom, so svojim darom sa naučila narábať a používať ho v prípadoch pomoci. Keď mala dvadsaťosem rokov pomohla odhaliť dcére kandidáta na guvernéra leukémiu. Po strete s dievčatkom svoju predtuchu s malou dušičkou povedala matke dievčatka a tá sa o týždeň vrátila so slzami v očiach, s vďakou na perách za záchranu života a s ponukou vo vrecku. Tak sa to všetko začalo. Serenita skončila s prácou čašníčky a začala viesť vlastný televízny program, kde si pozývala rôzne osobnosti a veštila. Až kým nezlyhala v prípade senátora McCoya, kedy rodina na okultistku podala trestné oznámenie a Serenita sa na verejnosti neukázala od roku 2007.

Ďalším kľúčovým protagonistom je detektív Virgil Stanhop, ktorý už na policajnej stanici nepracuje a nevyriešený prípad nezvestnej Alice Metcalfovej sa mu stal nočnou morou. Utápa sa v alkohole, depresii a pracuje ako súkromný detektív. Mladá Jenna ho vystopuje a nočná mora sa stane skutočnosťou. Pretože Virgil nechcel mať s týmto prípadom už nič spoločné. A predsa sa objavila tá malá, drzá, ryšavá tínedžerka s hlavou plnou nezodpovedaných otázok. Virgil bol ten, kto našiel Alice v bezvedomí a odviezol ju do nemocnice. On spoločne s kolegom vyhodnotili prípad ako nešťastnú náhodu, kedy slon podupal zamestnankyňu. A osobu v bezvedomí, ktorá neskôr utiekla z nemocnice, nikto nikdy nenahlásil na policajnej stanici ako nezvestnú. Jenna totiž momentálne býva so starou mamou, ktorá to nikdy nedokázala urobiť – nahlásiť vlastnú dcéru Alice ako nezvestnú, z obavy zo zlých správ. Radšej žila v bolestivej nevedomosti a nádeji. Otec Jenny a manžel Alice, Thomas Metcalf, je zatvorený na psychiatrii a žije vo vlastnom svete – vo svete minulosti. Nik Alice nehľadá, nik okrem Jenny nevenuje jej zmiznutiu pozornosť.

Serenita, však, pri tejto mladej dievčine cíti akúsi zvláštnu energiu, ktorá jej nedovolí ignorovať žiadosť o pomoc. Jenna totiž Serenitu navštívi v malej kutici, kde si momentálne okultistka zarába na živobytie občasných veštením, a žiada o pomoc pri pátraní po stratenej matke. Žije? Je mŕtva? Serenita nemá ani potuchy, už dávno jej duchovný svet zavrel svoje brány. Ale tá energia pulzujúca z Jenny je tak silná, že sa pokúša pomôcť aspoň drobnými službami. Až do okamihu kým spoločne neobjavia dôkaz. Je to ale dôkaz, že Alice žije? Vtedy využije Virgil, ktorému svedomie nedovolí Jennu ignorovať, svoje kontakty na policajnej stanici. Vzorka DNA má potvrdiť, že mŕtvou udupanou ženou v útulku pre slony bola Alice. Správa o úmrtí však obsahuje nezodpovedané otázky, ktoré navádzajú k úvahám, že došlo k vražde. Kto, ale, vraždil?

Naskytuje sa motív a možné východisko zo situácie. Pre Jennu ohromná rana… Vrahom matky Alice je Jennin vlastný otec Thomas zatvorený na psychiatrii. Alice totiž chcela utiecť s iným mužom. Zobrať manželovi Thomasovi dieťa (Jennu) a utiecť s milencom. Je to dostatočný dôvod na vraždu?

Počas čítania nastanú okamihy, kedy treba zastať a zamyslieť sa. Počkať, počkať, niečo tu nesedí. Čítame o duchovnom svete o paranormálnych javoch o udalostiach, ktoré sa stali a pritom nevidíme to, čo máme vlastne celý čas pred očami. Pravdu. “Rozprávam sa s osobou, ktorú som videl zazipsovanú vo vreci na mŕtvoly a ktorá očividne žije s dcérou, a tá údajne spáchala samovraždu. A ja teraz predstieram, že som jej bývalý šéf. Pred desiatimi rokmi som vraj zošalel a zaútočil na ňu.” Kto v tomto príbehu hrá akú rolu, kto tu je vlastne obeť, kto v skutočnosti žije a kto už je po smrti, kto komu pomáha a kto koho hľadá, kto potrebuje pomoc od koho… Zaujímavé gradujúce rozuzlenie objavíte na stránkach zaujímavo dejovo postaveného príbehu. Jenna nie je len taká obyčajná tínedžerka, nezabúdajte!

Ak už pre nič iné, tak pre zaujímavosti, ktoré autorka zozbierala o slonoch sa naozaj oplatí začítať sa do príbehu. Alice sa totiž počas života venovala výskumu žaloženom na pozorovaní žiaľu u slonov. Ako tieto obrovské a mocné zvieratá zvládajú emócie, žiaľ, smútok, sú vôbec schopné niečoho tak ľudského? Je im empatia cudzia? Alice sa snaží dokázať, že nie. Množstvo týchto zvierat po celom svete trpí. Slony sú chytané a väznené v zoologických záhradách, v cirkusoch, sú zabíjané pytliakmi či bohatými ľuďmi, ktorí si tak dokazujú svoju mužnosť. Sú týrané a na bolesť nikdy nezabúdajú. Nikdy nezabúdajú ani na toho, kto im ublíži. V roku 1903 bol slon Topsy odsúdený na smrť za vraždu. Zabil človeka, ktorý mu do papule vhodil zapálenú cigaretu. Popravu slona vykonal sám Thomas Edison, aby dokázal aký smrteľný je striedavý prúd.

Tu je záznam z popravy slona Topsy (POZOR len pre silné povahy)

O pamäti sa dá uviesť ešte niečo. V jej prípade nejde o videozáznam. Je subjektívna. Predstavuje kultúrne relevantný obraz toho, čo sa prihodilo. Nezáleží na tom, či je presný, záleží len na tom, či je do istej miery pre vás dôležitý. Ak vás naučí čosi, čo sa potrebujete naučiť.

Recenzovala: Martina Javorková
http://www.mojeknihy.com/books/jodi-picoultova-cas-odist/