James Dashner - Labyrint: Útek

"Čo sme urobili inak?""Neviem. Ťažko sa opýtaš mŕtvoly, čo urobila zle."

Labyrint má zaujímavý príbeh, ktorý sa v podstate odhaľuje postupne počas knihy, keďže hlavný hrdina nemá žiadne spomienky a čitateľ len sleduje Thomasov osud v novom prostredí. Skupinka chlapcov žije na mieste zvanom Flek, ktorý je zároveň stredom obrovského bludiska odkiaľ niet úniku. Každý mesiac jeden chlapec pribudne, avšak keď sa objaví Thomas, všetko sa začne meniť.
Labyrint spolu s filmom Zostaň so mnou sa pre mňa minulý rok stali experimentom, kedy som skúšala pozrieť si film skôr, než prečítam knihu. A záverom experimentu je, že to už nebudem robiť, pretože som si úplne pokazila zážitok z knihy. Na jednej strane bol film od knihy odlišný, aj keď hlavnú podstatu vystihli, na druhej strane si však neviem predstaviť knihu bez filmu, pretože sa skvelo dopĺňali. V jednom bolo lepšie vysvetlené to, v druhom to, v jednom bolo lepšie ukázané to, v druhom to.
Autor síce píše pútavo a čitateľne, ľahko a rýchlo sa to čítalo, no niektoré rozhovory mi prišli ukrutne strojené a situácie opísané príliš zložito. Vtedy som bola vďačná tomu, že som film videla a mohla som si to ľahšie predstaviť.
Na celý dej série mám dva názory. Páči sa mi tá myšlienka s tými katastrofami, ktoré opantali zem a ani ten Labyrint nebol zlý nápad, avšak tu to končí. To vysvetlenie, prečo vlastne tí mladíci sú na
Fleku mi absolútne nedávalo logiku a dúfam len, že to bude v druhom diely lepšie vysvetlené. Nie len pri tomto mi chýbalo poriadne vysvetlenie. V knihe sa vyskytovalo niekoľko podobných momentov, kedy som len krútila hlavou a nechápala, prečo to autor tak urobil a načo to tam je. Vadilo mi aj to, že si Thomas nič nemal pamätať, no s radosťou prirovnával veci k niečomu, čo by podľa mňa nemal poznať. Či už to bola rakovina, alebo pach nejakého starého skladu.

James Dashner má však talent na vytváranie postáv. Do knihy ich zakomponoval niekoľko, ale len niektorí skutočne prehovorili. Dokázal vytvoriť odstrašujúcu, ale zároveň rešpekt vzbudzujúcu postavu - Albyho, citlivého a ukecaného Chucka, vodcovský typ, ale zároveň skromného a priateľského Newta, večne nahnevaného a arogantného Gallyho, zapáleného a inteligentného Minha a uplakaného, miestami odvážneho, ale prevažne hlúpeho Thomasa.
Postáv bolo neúrekom, ale autorovi sa naozaj podarilo vystihnúť každú osobnosť samostatne. Najviac si ma získali Minho a Newt, ktorý mi prídu ako skutoční hrdinovia knihy a nie Thomas. Buď je to autorov zámer, alebo mu to len s Thomasom nevyšlo a v ďalších dieloch sa jeho osobnosť rozvinie.

Kniha ma síce zo začiatku úplne neoslovila a ťažko som sa do čítania dostávala, od polovice už to išlo rýchlo a nevedela som sa od toho odtrhnúť. Pri posledných stranách som na nič iné nemyslela iba na to, ako sa to skončí, aj keď som to už vďaka filmu vedela. Film mi z časti naozaj pokazil zážitok, lenže vďaka tomu, že okrem príbehu sa nedržal presných okamihov z knihy, čítalo sa to, akoby som nevedela, čo sa udeje v ďalšej kapitole.
Hneď po dočítaní som síce mala problém s hodnotením, lebo som si nebola istá, no keď som si to takto zhrnula do recenzie, vyjasnila som si myseľ a ohodnotiť to bolo jednoduchšie.
Knihu odporúčam všetkým, či už starším alebo mladším čitateľom, podľa mňa to totiž zaujme každú vekovú kategóriu. Pobavia a nahnevajú vás postavy, budete s nimi súcitiť no zároveň behať pri rôznych akčných scénach a nahlas ich povzbudzovať. Možno sa vydesíte pri prechádzke Labyrintom, alebo sa potešíte rôznym kamarátstvam, ktoré tu sú dosť podstatné a na nich je založený celý systém.

Recenzovala: Denisa Lesniaková
http://danybooks.blogspot.sk/2015/09/rc-james-dashner-labyrint-utek.html