Holly Goldbergová Sloanová: Šťastná sedmička

Dvanásťročná Willow je malý génius plný nekonečného nadšenia pre botaniku a medicínu. Teoreticky to znamená, že Willow je strašne inteligentná. V praxi to znamená, že nemá žiadnych kamarátov.

Napriek tomu je Willow šťastná - a potom jej adoptívni rodičia zomrú pri dopravnej nehode. Willow vie, že tentoraz sa z detského domova pravdepodobne nedostane.

Willow je v depresiách, na ktoré jej jediná láska - učenie - nepomáha. Willow teda otvorí oči, vyjde von, začne spoznávať ľudí okolo... a možno zistí, že svet nie je taký krutý, ako sa občas zdá. 

Zhruba toľko sľubuje Šťastná sedmička: že vám vženie slzy do očí, ktoré o stranu neskôr osuší teplom pri srdiečku. Že sa vžijete do príbehu, ktorý s vami nemá nič spoločné, a napriek tomu o sebe niečo odhalíte. 

Najprv si ujasnime nasledovné. Ak má hrdinka dvanásť rokov, dostanete buď dlhšiu poviedku o sťahovaní, hádke s kamarátkou, prvých opatrných pohľadoch na chlapcov a iných veciach, čo dvanásťročné dievčatá trápia, alebo klasický, 300 stranový príbeh, ktorý má dvanásťročnú hrdinku len náhodou. Šťastná sedmička je to druhé. Ak máte pocit, že ste dospelý a bude to na vás aj tak hlúpe a infantilné, prehodnoťte svoj prístup k životu. 

Ak ste už pár kníh v tomto štýle "dojímavo zo života" čítali, viete, čo vás čaká. Nebude to extrémne zauzlený dej, pretože všetko je založené len na postavách. Willow sa zoznamuje s viac alebo menej nešťastnými ľuďmi. Veľa sa rozpráva, hľadí do neba, premýšľa. Na konci sa každého viac alebo menej nešťastný život zmení. Koniec. 

Celú dobu som však čakala na nejakú pridanú hodnotu. Na nejaký moment, pri ktorom by mi bolo tých nešťastných postáv ľúto. Príležitostí má na to kniha dosť (hlavnej hrdinke zomrú rodičia, jej vietnamská kamarátka nevie zapadnúť, výchovný poradca žije smutný život samotára...), ale autorka ma nikdy nepresvedčila,že by ma to malo trápiť. Dobrá rada pre vás: netešte sa na nič srdcervúce, hlboké alebo nebodaj vtipné. Namiesto vzrušujúcej emočnej jazdy som dostala lenivú výhliadkovú.

Dobre, nemusí byť kniha svižná, aby bola dobrá. Poznáte to, v knihe sa poriadne nemusí nič stať, pokiaľ je dobre napísaná. Pretože keď je dobre napísaná, dobre sa číta. A Šťastná sedmička by sa možno čítala dobre... keby to nerobím v preklade.

O preklade tejto knihy by sa dala napísať bakalárska práca. Nájdete v nej VŠETKO: nepochopenie originálu, falošných priateľov, nezmyselné konštrukcie, kostrbaté vety, anglický slovosled. Pri strane 100 som urobila fatálnu chybu a niekoľko pasáži porovnala s originálom. Takmer ma kleplo. Táto kniha nie je preložená, ale slovo za slovom z angličtiny PRESKLADANÁ, bez citu pre jazyk alebo štylistické zafarbenie, a je jedným z najhorších slovenských prekladov, aké som kedy čítala.

Faktom je, že ja som medzi knihami ako táto doma. Viete, ako často hrdinom v žánri Šťastnej sedmičky umiera rodina? Neviete. Ja viem. Bohužiaľ. Ak máte to šťastie a čítali ste takéto knihy aspoň tri, nemá vám Šťastná sedmička čo ponúknuť. Nie je to vyslovene zlá kniha, ktorá by si vyslúžila zadupanie do zeme... ale v rybníku je toľko rýb, že práve táto proti prúdu neprepláva. 

Recenzoval: Luu
http://luu-san.blogspot.sk/