Cudzinec – Podobnosť čisto nenáhodná

Poďme si najprv povedať, o čom to je. Príbeh s prímesou tajomstva paralelne rozvíjajú dvaja rozprávači – úspešná dokumentaristka Catherine a bývalý učiteľ na dôchodku Stephen.
Catherin žije život spokojnej manželky a matky, a keby nebolo čudnej knihy, ktorú jej ktosi podhodil, tak by ho žila aj naďalej. Manžel je tu milujúcim a chápajúcim tvorom, no a syn… no dobre, veď nemusí mať každý vysokú školu a plat. Jediným problémom je len ten prekliaty román, ktorý akoby skopírovali podľa jej vlastného života. Niečo v tom románe… vlastne niečo v Catherininej minulosti je také znepokojujúce, že sa o tom nesmie nikto dozvedieť. Naozaj nikto.

To by tu ale nesmel byť Stephen. Nakoniec, ten román je jeho dielo. Autorkou je v skutočnosti jeho mŕtva žena Nancy, ale koho to zaujíma? Dôležité je, aby sa dostal k správnym ľuďom. Stephen je starý mrzutý chlap, ktorý rozotiera svoju krivdu ako výkal po ľuďoch, ktorí za nič nemôžu. Ženskú, ktorá jemu a Nancy nenávratne zničila život, treba náležite potrestať. Nesmie byť šťastná, lebo mu zabila syna.
Nesmie byť šťastná, beštia.

Asi by ste sa mi nepoďakovali, keby som vám prezradila viac. Musím však dopredu povedať,  že to ani pre vás, a ani pre autorku neboli zbytočne vyhodené peniaze. Na kurze tvorivého písania sa naučila to, čo o technike a štýle spisovateľského remesla hlásajú všetky múdre príručky. Že každý poriadny príbeh musí mať úvod, zápletku, zauzľovanie, vyvrcholenie, zvrat i záver. Že texty treba osekávať z každej strany o prívlastky a zbytočnosti (a tiež to, že veta by sa nemala začínať slovom že).
Angličanka Renée Knightová vás v troch štvrtinách textu zahrnie negatívnymi emóciami, aby na vás na konci vyvalila skvelú, aj keď trochu očakávateľnú pointu (nič skrátka nie je také, akým sa byť zdá). Vytušila som ju síce skôr, ako to mala v úmysle autorka, čo v konečnom dôsledku až tak veľmi neprekážalo. To uvoľnenie, že sa všetko vysvetlilo, prišlo presne v takej intenzite, v akej to máme my čitatelia radi. Ak totiž do príbehu zamiešate ťaživé tajomstvo, máte nielen frázu do upútavky pre vydavateľa, ale aj istotu, že ste lapili rybku na návnadu. Rybka (čitateľ) sa skrúca presne podľa krmiva, ktoré jej dávkujete, až kým si všetky postavy všetko nevysvetlia.
No dobre, možno som až tak celkom neverila okamihu, keď Stephen pochopil, ako to bolo naozaj – zdalo sa mi to byť príliš jednoduché. No kapitola o vývoji vzťahov v Catherininej rodine “po tom všetkom” bola až príliš reálna. Niečo podobné totiž zažívali aj ľudia, ktorých osobne poznám, to je však iný príbeh.
Niektoré kapitoly by sa iste dali skrátiť aj viac, no pri prvotine sa dajú mnohé nedokonalosti odpustiť. Až druhá kniha býva ozajstnou skúškou talentu, a ten Renée má. Budem sa na jej druhotinu tešiť.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11113