Cheryl Strayedová – Divočina

Divočina

Po knihe Divočina som siahla, kvôli anotácii, ktorá ma na ňu nalákala a ja som si povedala, že príbeh bude stáť za to, keďže mám príbehy zo života rada. Veľmi rýchlo som si však zložila ružové okuliare, pretože už po niekoľkých desiatkach strán som si uvedomila, že siahnuť po tejto knihe bol omyl.

Divočina je autobiografiou autorky Cheryl Strayedovej. Jej štýl je plynulý, avšak nechytil ma natoľko, aby som dychtivo prevracala stánky. Síce sa mi príbeh pozdával a ja som Cheryl držala palce, aby svoju túru zvládla a našla to, čo hľadala, jej charakter zabil všetko dobré, čo som v príbehu našla. Snažila som sa pochopiť jej činy, avšak niekedy to bolo nad moje sily.

Na svojej ceste stretla nejedného turistu a práve tieto dialógy pre mňa knihu oživili, pretože v častiach, kde autorka opisovala svoju púť a miesta, cez ktoré prechádzala ma uvrhli do akéhosi stereotypu a ja som len túžobne očakávala, kedy sa tam objaví nejaká ďalšia postava, s ktorou sa bude môcť porozprávať a prípadne na istý čas sa k nej pridať.

Jedno sa musí avšak autorke nechať, hoci ma niektoré časti nudili a ja som sa cez ne len ťažko preniesla, má dar opisovať veci, tak aby si ich čitateľ vedel dokonale predstaviť. Cheryl Strayedová napísal svoj životný príbeh, do ktorého sa buď začítate a oslní vás alebo sa budete príbehom predierať s obrovskými problémami, ako to bolo v mojom prípade.

Autorka do svojho príbehu zasadila nejednu peknú myšlienku, ktorá stojí za povšimnutie a zamyslenie a ja sa s nimi stotožňujem. Tešte sa aj z drobností v živote, pretože aj to málo, čo máte vám môže priniesť radosť. Ľudia často chcú viac a než to, čo majú a pritom nedokážu oceniť, ani tú trochu, ktorú majú.

Ako som už povedala, Divočina nie je pre každého. Buď vám sadne alebo nie. Nedokázala som sa stotožniť s hlavnou hrdinkou o to viac, že je to skutočný človek. Jej činy som nechápala. Vlastne tri roky po smrti jej matky jej preplo v hlave a začala sa správať ako pubertáčka hoci mala 26 rokov. Začala podvádzať manžela, brať drogy. Klesla až na úplné dno a túra po PCT jej mala pomôcť nájsť samú seba. V závere knihy som nemala pocit, že sa jej to podarilo, avšak obdivovala som ju kvôli jej odvahe a odhodlaniu.

Ak máte radi príbehy, ktoré píše sám život, neváhajte a siahnite po tejto knihe. Možno práve vám sa zapáči a vyrazí vám dych.

Moje hodnotenie:

**

Za poskytnutie reading copy výtlačku knihy sa chcem poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kniha Divočina vychádza 13. augusta a objednať si ju môžete TU.

Recenzoval: Sue