Bola som tu

Cora Reynoldsová sa s Meg priatelila prakticky odjakživa, dokonca by povedala, že vyrastala skôr v Meginej rodine, ako v tej vlastnej. Žije v dome s matkou, ktorá nie je práve prototypom vzorného rodiča - pravidelne strieda vzťahy s pochybnými mužmi a málokedy bola Core naozajstnou rodičovskou oporou. Napriek tomu mala destvo šťastné - práve vďaka Meg a jej rodine. Chodievala s nimi na večere, výlety, trávila s nimi prázdniny. Boli pre ňu jednoducho rodina. Po ukončení strednej školy sa Meg podarilo získať štipendium a odísť študovať mimo mesto, zatiaľ čo Cora ostala doma a začala pracovať. Pravidelne boli s Corou v kontakte, dokiaľ jedného dňa neprišla šokujúca správa - Meg spáchala samovraždu. Jej rodina požiada Coru, aby šla do Tacomy a priniesla jej veci, pretože by to oni nezvládli. A tak sa Cora s výčitkami, že netušila o kamarátkiných úmysloch vydáva na cestu.

Meg mala na prvý pohľad dokonalý život - bola na vysnívanej škole, mala milujúcu rodinu a množstvo priateľov. Čo mohlo mladé dievča tak neskutočne trápiť, že sa rozhodlo pre to najradikálnejšie riešenie? Prečo sa s tým Core nezverila? Tú po celú knihu trápia výčitky, či nemohla Meg nejako pomôcť, prípadne ju od samovraždy odhovoriť. A taktiež, že si zrejme neboli tak blízke, ako si Cora myslela. Inak by jej predsa povedala pravdu, nie?
Po príchode do Tacomy sa zoznámi s Meginými spolubývajúcimi a začne sa dozvedať viac o Meginom tamojšom živote s novou partiou ľudí, ktorí boli jej priateľmi. Chce sa dozvedieť pravdu - dôvod, pre ktorý Meg zomrela. Tá si však všetko dokonalo naplánovala, nezanechala žiadne stopy, podľa ktorých by sa Cora mohla spätne riadiť, prípadne skúsiť nejakých podozrivých ľudí vyhľadať. Meg bola veľmi obozretná, no aj tak sa Core predsa len podarí pátrať. A s pátraním neprestane, dokiaľ neodhalí celú pravdu.

Viackrát som sa zamýšľala nad tým, ako by som asi ja reagovala, keby sa niečo podobné stalo niektorej z mojich kamarátok. Neviem si predstaviť, že by sa trápili a ja by som o tom nemala ani tušenia. Chápem preto Corino odhodlanie a úsilie za každú cenu odhaliť, čo sa za jej smrťou skrýva. Celý čas je kniha postavená na zápletke pátrania. Páčili sa mi časti, v ktorých autorka dovolila nakuknúť do Meginho života, prišla mi ako veľmi zaujímavá postava (škoda, že je mŕtva...). Čo ma však v poslednej dobe v YA literatúre pomerne irituje je fakt, že sa tam začína veľmi často vyskytovať smrť sestry/blízkej kamarátky. A naša hrdinka je vždy tá, ktorá žila v tieni dokonalej kamarátky. Tá, ktorá iných priateľov v podstate nemala. Tá, ktorej charakter býva neucelený a nedobre rozvitý. Vlastne, jej charakter je taký nemastný - neslaný. A presne takto mi to prišlo aj v prípade Cody. Neberte to tak, že by som potrebovala, aby hlavná hrdinka bola zakaždým niečím špeciálna, to nie. Ale Cora mi jednoducho vo viacerých častiach prišla nijaká, nezaujala ma a oveľa viac som sa sústredila na opis hry mačiatok na záhrade, ako na samotnú postavu. Viem, bola tak vytvorená ako kontrast oproti Meg, ktorá bola naopak zaujímavá a excentrická až príliš. Aj tak som však od nej čakala trocha viac. A potom tie jej hlúpe rozhodnutia. ACH JAJ, chcela som ju niekoľkokrát prefackať, tak naozaj poriadne. Lebo ona je nezávislá hrdinka, ona má vlastnú hlavu a ona pôjde. Skôr by som povedala, že ona spanikárila a tak spraví prvú hlúposť, ktorá jej napadne.
Ostatné postavy z knihy, teda Megini priatelia z vysokej školy a Ben (ktorého neviem, do akej kategórie mám zaradiť) mi prišli ako úplne vedľajšie postavy a priestor, ktorý by autorka venovala ich rozvitiu bol úplne, úplne minimálny. Boli tam viackrát spomenutí, dokonca by som povedala, že priam kľúčový, ale o chalanovi, ktorý Core pomôže vlastne celú záhadu odhaliť, vieme maximálne jeho pôvod a to, že je veriaci. Fakt? A mne pritom prišiel ako zaujímavá postava, o ktorej by som sa chcela dozvedieť viac.

Zápletka, s akou sa autorka pohráva, sa môže zdať nezaujímavá, no mne sa napriek tomu páčila. Kniha sa číta rýchlo a dej je tiež zaujímavý. Aj keď, ten koniec sa mi teda nepáčil. Nielenže sa to skončilo totálne klišoidne, ale aj celá zápletka ohľadom Meginej smrti... tým som ostala naozaj sklamaná.
Ak máte trocha času popri škole (narozdiel odo mňa ;P), tak táto kniha je ideálnou voľbou k čaju a deke. Nie je na čítanie alebo chápanie náročná, dokonca od čitateľa nevyžaduje ani nejaké extra rozmýšľanie. A nie, nie je to detektívka. Fakt nie.

Recenzovala: Kristína Veselská
http://live-with-books8.webnode.sk/news/bola-som-tu-gayle-formanova/