Zomrel slávny kolumbijský spisovateľ Gabriel García Márquez

Marquéz patril medzi najvýznamnejších autorov španielsky písanej literatúry druhej polovice 20. storočia. Bol hlavným predstaviteľom magického realizmu, literárneho smeru kombinujúceho prvky skutočnosti a iracionálna.

Držiteľa Nobelovej ceny za literatúru hospitalizovali začiatkom apríla v Mexiku s infekciou pľúc a močových ciest a dehydratáciou. Po prepustení z nemocnice bol jeho stav síce stabilizovaný, no vážny. Niekoľko dní pred úmrtím Márquezova rodina oznámila, že sa jeho stav zhoršil a môžu nastať komplikácie.

Mexický denník El Universal nedávno informoval, že spisovateľ má rakovinu, ktorá zasiahla pľúca aj pečeň, a dostáva už len prostriedky na utíšenie bolesti. Denník sa odvolával na nemenované zdroje. V posledných rokoch sa na verejnosti veľmi neukazoval. Naposledy sa tak stalo v deň narodenín 6. marca, keď sa pred jeho domom zišli susedia, fanúšikovia a novinári a zaspievali mu tradičnú narodeninovú pieseň Las Mañanitas.
Vyšiel pred dvere, dostal kyticu žltých ruží a tortu, nič nepovedal, len sa usmieval a na konci zatlieskal, spomína denník El País.

Odporúčame vynikajúci a mimoriadne silný príbeh Spoveď stroskotanca.

Gabriel García Márquez, ktorého familiárne prezývali Gabo, sa narodil 6. marca 1927 na severe Kolumbie. Rozsiahla tvorba rodáka z kolumbijskej Aracatacy je vďaka mnohým prekladom známa aj na Slovensku, kde vo vydavateľstve Ikar vyšli mnohé jeho knihy – z najpopulárnejších spomeňme Sto rokov samoty, za ktorú v roku 1982 získal Nobelovu cenu. Básnik Pablo Neruda ju označil za „dona Quijota našich čias“.
Medzi jeho obľúbené knihy patria aj Láska v čase cholery, Opadané lístie, Generál v labyrinte alebo napríklad Patriarchova jeseň. Ako posledná mu v roku 2004 vyšla kniha Spomienka na moje smutné pobehlice.
„Tisíc rokov samoty a smútku kvôli smrti najväčšieho Kolumbijčana všetkých čias! Solidarita a úprimná sústrasť rodine,“ napísal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.

"Život nie je to, čo človek prežil, ale čo si z neho pamätá a ako si to pamätá, aby o tom mohol rozprávať," stojí v záhlaví vlastnej autobiografickej spovede Gabriela Garcíu Márqueza nazvanej Žiť, aby som mohol rozprávať.
V jeho osobe zomrel nielen najvýraznejší predstaviteľ magického realizmu, ale aj strojca tých najčarovnejších príbehov, ktoré dodnes zajmú ​​študentov, filmových režisérov aj "profesionálne" vášnivých čitateľov.

Marquézove diela
·        1955 - Opadané lístie
·        1959 - 90 dní za železnou oponou
·        1961 - Plukovníkovi nemá kto písať
·        1962 - Pohreb Veľkej matky
·        1962 - Oči modrého psa
·        1962 - Zlá hodina
·        1967 - Sto rokov samoty
·        1975 - Patriarchova jeseň
·        1970 - Rozprávanie stroskotanca
·        1978 - Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej ukrutnej babičke
·        1978 - Z ciest po socialistických krajinách
·        1981 - Kronika vopred ohlásenej smrti
·        1985 - Láska v čase cholery
·        1989 - Generál v labyrinte
·        1992 - Dvanásť príbehov z cudziny
·        1994 - O láske a iných démonoch
·        1996 - Správa o únose
·        2002 - Román môjho života
·        2004 - Spomienka na moje smutné pobehlice

Milan Buno
18.4.2014