Vyžeňte diabla | Krimihoror Zbav nás zlého

Zbav nás zlého

Je to napínavý krimihoror, v ktorom autor skĺbil klasické vymietanie diabla s akčným policajným pozadím. Schlaďte sa extra porciou vrážd, krvi a pekla na zemi. Odhaľte zverské skutky ľudí zahrávajúcich sa s ohňom.

Pozor, nejde o vymyslené príbehy, ale o skutočné prípady Ralpha Sarchieho, ktorý pracuje pre 46. okrsok a rieši vraždy, prepadnutia, krádeže.

Newyorský policajt Ralph Sarchie pracoval pre NYPD a jeho skúsenosti len potvrdzujú, že existuje spojenie medzi skutočnými zločinmi v našich životoch a neprirodzeným terorom, pri ktorom tuhne krv v žilách. 

Sarchie je vyškolený množstvom exorcistických rituálov. V novinke Zbav nás zlého spísal všetko, čo pri posadnutiach démonmi videl a zažil.

Toto nie je obyčajná kniha,
ale strhujúca kronika nevysvetliteľného zla.

V príbehu Zbav nás zlého Ralph Sarchie odštartuje vyšetrovanie série ohavných a zdanlivo nevysvetliteľných trestných činov. Prípady mu pomáha objasniť  nekonvenčný kňaz špecializujúci sa na rituály spojené s exorcizmom. Obaja sú odhodlaní urobiť čokoľvek, aby zbavili mesto démonických síl, ktoré terorizujú tamojšie obyvateľstvo.

Existuje totiž iný druh zla. Taký, ktorý človek nemusí vždy pochopiť. A ten je Ralphovou „prácou“. Pri takejto robote však nestačí bežné policajné vyšetrovanie.

Objednajte si krimihoror Zbav nás zlého

V našich kinách už je film nakrútený podľa skutočných prípadov seržanta Sarchieho, ktorého zasvätili do tajov démonológie známi manželia Warrenovci. Hororový triler Zbav nás zlého je od režiséra kultových hororov The Exorcism of Emily Rose, Sinister a Hellraiser: Inferno.

Prečítajte si úryvok:

Halloweensky horor

NEZNÁŠAM HALLOWEEN. Predtým to bolo iné: keď som bol malý chlapec, rád som sa preobliekal a zbieral sladkosti od susedov; a keď som bol trošku starší, bol som jedným z tých chalanov, ktorí vybehli von s vajíčkami a penou na holenie, pripravení na noc špinavej zábavy. Keď som sa stal policajtom a hliadkoval v nebezpečných, štátom dotovaných sídliskách, spoznal som odvrátenú tvár tohto sviatku: každý zvrhlík v New Yorku si myslel, že je zrazu poľovnícka sezóna na deti. V štyridsiatom šiestom okrsku v južnom Bronxe, kde som pracoval ako seržant, sa začali sypať tiesňové volania. Lietali sme z jedného miesta činu na druhé, sirény húkali a zvery, čo lovili deti sme zatvárali tak rýchlo, ako sa len dalo. I keď sú ľudia schopní hrozných zločinov – a počas šestnástich rokov v službách polície som videl viac krvi, než si dokážete predstaviť – nie je to to jediné zlo, ktoré so sebou 31. október prináša.

            Halloween ma zlovoľnú minulosť: podľa legiend starých vyše dvetisíc rokov, je to noc, počas ktorej duše mŕtvych okupujú svet, aby vystrájali hrôzostrašné kúsky. Aby uchlácholili duchov, naši predkovia im zvykli nechávať pred dverami domov jedlo a obetúvať zvieratá. Starí Európania sa domnievali, že títo záškodnícki duchovia mali oveľa temnejší zámer: poľovať na živé telá, ktoré by mohli obývať. Ako prevencia proti posadnutosti sa na Deň Mŕtvych, tak je tento sviatok známy v niektorých krajinách, zvykla sa nosiť maska alebo kostým. Dávny strach z tohto dátumu je zakorenený oveľa hlbšie ako len vo folklóre a poverách, ako som to sám zistil, keď som nastúpil do niečoho, čo teraz nazývam Práca – skúmanie strašidelných miest a posadnutostí démonmi. Takmer vždy okolo konca októbra, buď priamo na samotný Halloween alebo noc predtým, ktorá sa zhodou okolností volá Diabolská noc či Noc zla, náhle pribúdajú prípady.

            Jedna z mojich najotrasnejších vyšetrovačiek nadprirodzeného sa začala práve na Halloween roku 1991. Môj spoločník v Práci, Joe Forrester, práve pripravoval sladkosti pre koledníkov, keď dostal telefonát o dome, v ktorom straší. Volajúcim bol otec Hayes, exorcista pre  katolícku diecézu v susednom štáte. Chcel, aby sme prešetrili hlásenie o aktivite démonov vo Westchesterskom kraji, kúsok na sever od New Yorku. Aj keď farár rozpoznal pár znakov prítomnosti diabla už počas telefonátu s rodinou, nepovedal Joeovi žiadne podrobnosti o ich problémoch. Keďže obaja sme otca Hayesa poznali z iných prípadov, bolo nám jasné, že by nás tam neposielal zbytočne.

*  *  *

Joe, rovnako ako ja, pozná prostredie trestných činov, i keď on pracuje v úplne inom odvetví, a síce ako expert na detektor lží pre Spoločnosť právnej pomoci. Aj keď vyzerá ako mních v strednom veku, s okrúhlou a pokojnou tvárou a hnedovlasou ofinou dookola plešivejúcej hlavy, v skutočnosti je extrémne šikovným vyhľadávačom démonov. Nielenže je chodiacou encyklopédiou okultizmu – je to ten správny človek, keď ide o rýchly prehľad kultov nigérijského krokodíla alebo rituálov brazílskej čiernej mágie – je dokonca vietnamský veterán s medailou. Joe má toľko guráže, aby sa postavil zoči voči nadprirodzeným silám. K tomu pridajte zabudovaný detektor na keci, ktorý si zdokonalil, keď roky sledoval ako sú na detektore lží testovaní podvodníci, darebáci každého druhu a neprávom obvinení, a máte vynikajúceho vyšetrovateľa.

            Keď sa s Joeom ako bádatelia démonov zaoberáme prípadmi mimo našich stránkových hodín, neúčtujeme si ani cent. Pomáhať ľudom, ktorí majú problémy duchovného charakteru nie je pre nás zamestnaním – je to naše poslanie. Ako zbožní kresťania, Ježišov biblický príkaz „v mojom mene […] vyháňať zlých duchov“ berieme doslova.

            Pred tým, než idem na výjazd, odložím pištoľ a policajný odznak a vyzbrojím sa svätenou vodou a relikviou Pravého kríža.

            Nechápte ma zle, nie som náboženský fanatik, a už vôbec nie som svätý, to vám potvrdí hocikto, kto so mnou robí na štyridsiatom šiestom okrsku. Som policajt a omnoho radšej by som vykopával dvere a zatýkal holými rukami desať ozbrojených lupičov, ako bojoval proti démonom. Diabol ma jednoducho desí oveľa viac ako čokoľvek, čo som kedy videl počas pouličných hliadok -  a počas celých tých rokov v službe som už zažil asi každú hrôzu, akú si ľudia dokážu navzájom urobiť: absolvoval som výjazdy k nespočetným prestrelkám a dobodaniam; dával som putá ľuďom, ktorí znásilňovali a zabíjali, ako by to nič nebolo.

            Musel som ľuďom zvestovať, že ich milovaní zomreli pri autonehode alebo že boli obeťou akéhokoľvek zločinu, aký si len dokážete predstaviť. Videl som dolámané telá malých detí, zranených pri nezmyselných nehodách, lebo ich rodičia boli príliš zaneprázdnení fajčením marihuamŕtvoly – a matku, ktorá predala svoju desaťročnú dcéru na sex, len aby mala na dávku cracku. Nedávno som bol povolaný do domu, kde som našiel ženu sfajčenú takmer do bezvedomia. To by nebolo také zvláštne, ibaže ona sa tackala s novorodeným dieťaťom medzi nohami – s ešte neodstrihnutou pupočnou šnúrou – a pritom ani netušila, že porodila. Ukázalo sa, že toto bolo jej desiate dieťa: všetky ostatné už vzala do opatery sociálka, práve pre jej závislosť na cracku.

            Toto bol môj svet, večer čo večer. Tragédie a devastácia, ktoré so sebou prináša trestná činnosť, ma do určitej miery pripravili na Prácu. Viem dokonale identifikovať zlo, keď ho mám pred očami. Keď sa policajti, s ktorými pracujem dozvedeli, že pomáham s exorcizmom a vyšetrujem démonické činy, mnohí z nich sa ma pýtali, „čo oprávňuje takého agresívneho a niekedy protivného chlapíka robiť také zbožné veci?“ „Vy nevidíte tú symboliku, že Boh bojuje so zlom prostredníctvom takého hriešnika ako som ja?“ hovorím im. Pravdou je, že ľuďom pomáham rád. Keď som sa dal k polícii, v prísahe som sa zaviazal, že dostanem zloduchov z ulíc, a za viac ako tri roky som práve preto zatkol viac ako tristo z nich. Ako oddaný kresťan, mám iné poslanie: zabasnúť Diabla a jeho démonov.

            Oficiálne som nikdy priamo nerobil na prípadoch pre Rímskokatolícku cirkev, no pracoval som na oficiálnych prípadoch pre jednotlivých kňazov. Väčšina mojej práce súvisí s biskupom Robertom McKennom, tradicionalistickým katolíckym kňazom a exorcistom, ktorý sa nikdy nevyhýbal boju so Satanom a jeho temnými silami. (Tradicionalistické cirkvi slúžia latinskú predkoncilnú omšu, tzv. tridentskú.) Počas asistovania mu s takmer dvoma tuctami exorcistov za posledných desať rokov, som si k tomuto zbožnému mužovi vytvoril maximálny rešpekt. Keby raz potreboval, aby som s ním išiel do hlbín pekla, išiel by som bez váhania.

            Väčšina náboženstiev má svoje postupy na vyháňanie zlých duchov. Rímsky rituál exorcizmu je starší ako štyristo rokov. Pred rokmi bolo katolíckym kňazom udelené nižšie svätenie exorcistu a s povolením svojho diecézneho biskupa mohli vykonávať úlohy spojené s týmto vysvätením. Dnes je problém v tom, že veľa kňazov, duchovenstvo iných vyznaní, ba dokonca aj biskupi katolíckej cirkvi neveria v Diabla napriek tomu, že sám Ježiš vykonával exorcizmus. Keď jeden môj priateľ – kňaz, hovoril o Satanovi počas kázne, dokonca povedal: „Diabol existuje. Je mi ľúto, priatelia.“ Manželka povedala, že som vyzeral, akoby som išiel vyskočiť z lavice. Keby bolo na mne, vôbec by som sa neospravedlňoval za to, že vravím ľuďom, že Diabol je skutočný, lebo som videl, čo stvárajú jeho satanskí kamaráti.

            Mnoho ľudí, ktorí nás s Joeom volajú na pomoc, tiež neveria v Diabla – až do okamihu, kým ich nemučia a neterorizujú bizarné, inak nevysvetliteľné javy. Keďže ani jeden z nás nikdy nevyhľadával publicitu kvôli našej Práci, naše prípady si nás nachádzajú cez ústne odporúčania. Obaja sme presvedčení, že ak Boh chce pomôcť ľuďom, dohliadne na to, aby sa im tá pomoc dostala, či už od nás alebo od niekoho iného. Žiadať o pomoc démonológa nie je prvé, čo ľuďom, ktorí nám volajú, napadne: väčšinou sme ich poslednou nádejou, keď už vyčerpali všetky logické vysvetlenia nepochopiteľných fenoménov, ktoré zažívajú, a niekedy dokonca pochybujú o svojom duševnom zdraví. Keď vytočia moje alebo Joeove číslo, väčšinou sú už v koncoch s rozumom a nemajú sa na koho obrátiť. Alebo sa obrátili na jedného z mnohých kňazov, ktorí nás poznajú, a ten nás odporučil, ako to bolo napríklad v našom halloweenskom prípade.

Milan Buno
22.7.2014