Vytúžený deň. Dokonalá láska. A podmanivá krása

Je tu tretia časť série o napĺňaní túžob po porozumení a vášni. Jennifer Probstová a Hľadanie podmanivej krásy. Novinka od „jednej z najvzrušujúcejších autoriek romantických príbehov,“ ako ju nazval prestížny denník USA Today.

Genevieve MacKenzieová je lekárka a budúca chirurgička. Svoj život má úplne pod kontrolou. Vlastnú veľkolepú svadbu si naplánovala do posledného detailu – až na to, že len pár minút pred tým, než má vysloviť áno primárovi oddelenia a neodolateľnému mužovi snov, nevesta vyskočí von oknom... rovno do náručia svojho potetovaného priateľa Wolfa.

Na pár dní sa v útulnom zrube ukryjú pred svetom, aby si Gen mohla všetko ešte raz dôkladne premyslieť. Lenže ich dávne priateľstvo je odrazu vystavené nečakanej skúške a vzájomné iskrenie sa už nedá poprieť. Obaja stoja pred neľahkým rozhodnutím: vyberú si istotu platonického priateľstva, alebo nájdu v sebe dosť odvahy a dotknú sa plameňov vášne s rizikom, že sa pri tom popália?

„Svet zlomí každého, no len niektorí sa vďaka tomu stanú silnejší.“
– Ernest Hemingway

„Hľadanie podmanivej krásy je sexi, vášnivé a zábavné čítanie,“ píše New York Times o novinke, ktorá získala na Amazone veľmi vysoké hodnotenie – 4,6 hviezdičky z maximálnych 5.

Objednajte si Hľadanie podmanivej krásy.

Jennifer Probstovánapísala prvú knihu ako dvanásťročná a dnes sa zameriava najmä na romantické príbehy s nádychom erotiky.
Podľa rebríčkov New York Times, USA Today a Wall Street Journal patrí medzi najpredávanejšie autorky súčasnej erotickej literatúry.

Jennifer je aj autorkou bestsellerovej milionárskej manželskej série zo života rodiny Conteovcov so štyrmi voľnými pokračovaniami Dohodnuté manželstvo, Manželská pasca, Manželský omyl a Manželský zväzok.

Hľadanie podmanivej krásy voľne nadväzuje na prvé dve časti série Hľadanie vytúženého dňa a Hľadanie dokonalej lásky. Rozpráva príbeh ďalšieho, tentoraz adoptívneho člena rodiny Conteovcov.

Začítajte sa do novinky Hľadanie podmanivej krásy:

Prvá kapitola

Musí čo najrýchlejšie zmiznúť.
Genevieve MacKenzieová sa predklonila a sústredila na hlboký nádych. Tylový závoj jej pri tom padol do tváre a zlomyseľne ju pošteklil. V panike si zakvačila prsty do perlového náhrdelníka, akoby ho chcela strhnúť, no potom sa znovu zaprela dlaňami do kolien s nádejou, že azda ešte chvíľu vydrží pri zdravom rozume.
Svadba. Jej svadba. O necelých päť minút sa vydáva. Na druhej strane dverí netrpezlivo čaká celá rodina, kedy sa v nich objaví v celej svojej snehobielej nevestovskej kráse. David už určite prešľapuje pred bránou kostola v novučičkom smokingu, z jednej strany jeho najlepší priateľ, ktorého si pozval za svedka, z druhej farár. Predstavila si jeho vlnité zlatisté vlasy, neodolateľný úsmev, iskriace zelené oči. Ako vždy dokonalý. Skôr než sa stihla vychystať z domu, zazvonil pri dverách poslíček s dvomi tuctami bielych ruží s jemným nádychom ružovej uprostred nežných lupienkov. Na priloženej kartičke stálo: Neviem sa dočkať, kedy budeš konečne moja.

Všetky družičky obdivne vzdychali. Okrem Isabelly, Geninej dvojičky, ktorá prevrátila oči a chytila sa za hrdlo, akoby ju čosi škrtilo. Jej gesto sa však stretlo so všeobecným odsúdením. Zjavne všetky v duchu prosili nebesia, aby sa Isabell aspoň v tento deň držala a nespôsobila škandál. Prinajmenšom kým sa neskončí obrad. V poslednom čase to medzi sestrami dosť škrípalo, a tak bol zázrak, že si Izzy obliekla šaty ako ostatné družičky. Ruží sa ujala Genina najlepšia kamarátka Kate, dala ich do vázy a položila na stôl. Stáli tam, nádherné a vznešené, uprostred hlúčika ochkajúcich žien. Katina sestra Alexa si žartom doberala manžela, že ona vo svoj svadobný deň od neho nič nedostala, čo vzápätí vyprovokovalo pobúrenú reakciu prítomných mužov. Jednomyseľne sa zhodli na tom, že televízne programy vymývajú ženám mozog, a preto majú skreslené predstavy o skutočných vzťahoch a romantike.

Gen sa usmievala na všetky strany, na otázky odpovedala ako z príručky pre dokonalé nevesty a v rukách kŕčovito zvierala kartičku, ktorú jej poslík doručil spolu s ružami. Vzápätí sa všetkým ospravedlnila a zavrela sa do kúpeľne, kde sa urputne usilovala ovládnuť žalúdok, aby sa jej neprevrátil.

Nie práve najideálnejšia reakcia mladej nevesty. Nakoniec to pripísala nervozite, dôsledne odignorovala pocity, čo sa jej naliehavo dobýjali do pozornosti, a v určený čas sa nasúkala do dlhej limuzíny čakajúcej pred domom. Ďalej sa bezchybne usmievala a nadšene mávala rozjareným družičkám. Zatiaľ čo limuzína neodvratne hltala posledné metre vzdialenosti medzi bytom a kostolom, v duchu horúčkovito preberala posledné detaily, či naozaj na nič nezabudla. Ak David niečo ozaj neznáša, tak je to nedôslednosť, najmä ak ich svadba, na ktorú pozvali vyše tristo hostí vrátane niekoľkých zvučných mien, zaiste neujde pozornosti médií. Od začiatku navrhovala, aby starosti s organizáciou prenechali svadobnej agentúre, no David trval na tom, že to určite zvládnu lepšie. Samozrejme, že ju nakoniec presvedčil, aj tak sa človek na nikoho cudzieho nemôže stopercentne spoľahnúť. Bola nesmierne vyčerpaná, ale spolu s ostatnými aj tento pocit rozhodne zatlačila do úzadia. Zvládla to, určite na nič nezabudla. Veď sa za posledné dni takmer nezastavila a každučký detail skontrolovala najmenej trikrát.

Všetko malo byť absolútne dokonalé. Od hodvábnych šiat marhuľovej farby pre družičky až po poslednú stužku a orchideu. Vrátane svadobnej hostiny, na ktorú sa im nakoniec predsa len podarilo získať miesto, ktoré by si bez správnych kontaktov museli zarezervovať viac než rok vopred. Veľkolepý zámoček v Tarrytowne s očarujúcimi záhradami, klenutými stropmi, so sálou, ktorá by mohla poľahky súperiť s tou v Buckinghamskom paláci, a s preslávenou francúzskou kuchyňou vyzerá ako z rozprávky. Hoci keby bolo na nej, určite by dala radšej prednosť hotelu pri Mohonkskom jazere uprostred nádherných lesov a v omnoho uvoľnenejšej atmosfére, kam by to mali bližšie aj jej rodičia. Aspoňže David nakoniec pristal na sobáš v kostole. A podarilo sa jej ho presvedčiť, aby na svadbu pozvali aj Izzy. David ju nemá rád, no v tomto si postavila hlavu, takže v tento veľký deň mala po boku celú svoju rodinu.

Limuzína zastala pred kostolom. Zakryla si tvár pred zvedavými očami fotoaparátov, a keď otvorila dvere, Kate jej pohotovo priskočila na pomoc, aby jej dlhá, perlami vyšívaná vlečka pri vystupovaní z auta neskĺzla na chodník. Svadobné šaty od Very Wang boli hriešne drahé a pripadala si v nich ako ktosi cudzí, no nevesty a princezné zrejme nemajú na výber. Čipka, tyl, perly a diamanty, jednoducho povinná výbava. Na tom, že sotva dýcha, predsa v tejto chvíli vôbec nezáleží.

Po celý čas sa držala vskutku statočne a zvládla aj to, keď jej v prípravnej miestnosti kostola mama starostlivo naprávala závoj a so slzami v očiach vravela, že na ňu ešte nikdy nebola taká pyšná. Aj Alexa sa šťastne usmievala a jej rozkošná neter Lily s košíčkom ružových lupienkov v malej rúčke a šatôčkach podobného strihu, ako boli jej svadobné, vyzerala ako princezná z rozprávky. Genina druhá neter Taylor bola v detských šatôčkach farby, akou sa zľahka červenali ruže, ktoré dostala od Davida, jednoducho na zjedenie. Švagriná Gina na ňu žmurkla a vyhlásila, že nevesta zaiste potrebuje zostať pár minút sama, aby si vydýchla, skôr než vykročí uličkou kostola v ústrety nastávajúcemu manželovi a novému životu. Mala čo robiť, aby nahlas nevydýchla od úľavy, keď sa za všetkými konečne zatvorili dvere. Obklopilo ju požehnané ticho.

Všetko je v dokonalom poriadku. Tak ako to malo byť.

Bezchybné, ako si to David vždy prial.

Zalapala po dychu a v duchu si prikázala, že sa musí okamžite spamätať. Spoza dverí k nej doliehal šum hlasov a zvuk organovej hudby. S vypätím posledných síl pomaly podišla k nádhernému vitrážovému oknu s Madonou a dieťaťom a zúfalo pomykala kľučkou. Ani sa nepohla. Zatočila sa jej hlava. Dopekla! Ak sa hneď nenadýchne čerstvého vzduchu, určite skolabuje. Jej prsty s francúzskou manikúrou kŕčovite zovreli starú kľučku a znovu ňou naliehavo pomykali. Od nádherného diamantu na prste sa odrazil lúč svetla a na zápästí sa jej roztancovali dúhové odlesky. Konečne! Podarilo sa jej poodchýliť okno aspoň na malú škáročku. Nedočkavo sa k nej naklonila a plnými dúškami vdychovala horúci letný vzduch. Bože, to nemôže byť pravda! Teraz predsa nesmie podľahnúť panike! Určite je to len stres z príprav. Zvládne to. Otvorí dvere, pomaly a so vztýčenou hlavou prejde stredom kostola a potom pred oltárom povie svoje áno. Davida predsa ľúbi. Kto by ho neľúbil? Rozmaznáva ju ako kráľovnú, každý deň jej opakuje, ako veľa preňho znamená, a pomáha jej, aby sa neprestajne zdokonaľovala. Aby bola čoraz lepšia a lepšia. Najobdivovanejší dvojkariérový vzťah v celom okolí – známi chirurgovia, ktorí zachraňujú ľudské životy, angažujú sa v charitatívnej činnosti a nemalou mierou prispievajú k tomu, aby sa svet pomaly, ale isto menil k lepšiemu. A ako veľmi sa ľúbia!

Neviem sa dočkať, kedy budeš konečne moja.
Chrbtom jej prebehli zimomriavky. Pohľad jej padol na dokonalý trojkarátový diamant, lesknúci sa na prste. Znak vlastníctva. Keď zloží sľub, bude to navždy. Z tohto sa viac nevyvlečie. Nikdy jej nedovolí odísť.
Uteč.
Vnútorný hlas, ktorý sa doteraz krčil v strachu kdesi v kúte, to zrazu nevydržal a o to naliehavejšie sa ozval. Gen sa s námahou chytila obomi rukami podobločnice. Absurdné! Nemôže predsa zdupkať.
Jasné, nemôže. Nie je predsa vo filme. A Davidovi by čosi také nespravila.
Uteč.
Za dva roky strávené po Davidovom boku sa dôkladne naučila, ako sa nedať chytiť do osídiel rozbúrených emócií, a raz a navždy pochopila, že všetko má svoje racionálne dôvody, ktoré pri troche dobrej snahy objaví každý. Jej snúbenec opovrhoval impulzívnosťou a nikdy by sa pri rozhodovaní neopieral o čosi také vrtkavé, ako sú pocity. Smrť a skaza, to boli podľa neho nezvratné dôsledky takého správania a vtĺkal jej to do hlavy tak dlho, až jej vnútorný hlas, ktorý v nej síce občas falošne, no vždy s nesmiernou radosťou prespevoval, celkom zmĺkol. Hádam sa jej ho podarilo zatlačiť do úzadia tak veľmi, že sa už v živote neozve. To by však nemohla byť taká smoliarka. Jasné, že sa ozval, a práve v tej najnevhodnejšej chvíli.
Utekaj, kým nebude neskoro.
Mozog jej pracoval na plné obrátky. Nezostáva veľa času. O chvíľu sa otvoria dvere a bude po všetkom. Nahrnú sa sem, začnú ju presviedčať, že je to len stres zo svadby, a odvlečú ju k oltáru. Vydá sa za Davida. A nikdy viac už nebude taká ako predtým.
Po tom predsa vždy túžila, či nie? Po pokojnom manželskom prístave. Navždy. Po trvalom zväzku a vernosti. Po živote s Davidom.
Obzrela sa ponad plece k dverám. To, čo o niekoľko minút urobí, navždy zmení jej život. Nemá však ani minútu nazvyš, aby zvážila, čo tým získa a čo stratí, aby porovnala výhody a nevýhody svojho rozhodnutia a usporiadala ich do úhľadnej tabuľky. Rozhodla sa teda spoľahnúť na to, čo ju doteraz zachránilo v každej ťažkej chvíli, vždy keď išlo o život, a to aj vtedy, keď jej pod rukami ležalo krvácajúce detské telíčko: obrátila sa na svoj inštinkt, ktorý v nej neumlčal ani David, inštinkt, ktorý tvoril jadro jej duše. Duše chirurgičky a ženy. Ženy, ktorá prežila.
Uteč.
Nesmie stratiť ani minútu.
S búšiacim srdcom znovu mykala kľučkou, kým sa jej podarilo otvoriť okno takmer dopoly. Kútikom oka zachytila Madonin vyčítavý pohľad. Zvládne to. Aspoň raz v živote má jej hobitia výška nejaké výhody. Vystrčila sa do pol pása z okna a pomaly sa celá vysúkala von na slobodu.

Druhá kapitola

Wolfe si zapálil a previnilo sa poobzeral okolo seba. Dofrasa! Jediná slabosť, ktorá ho zakaždým dostane. Sawyer by sa určite naštval a Julietta by ho zdrvila vyčítavým pohľadom, na ktorý má patent len ona. Šťastie, že sú v Taliansku, na míle ďaleko. Vôbec sa o tom nedozvedia. Nie sú síce rodina ani si ho neadoptovali, no zachránili ho a dali mu šancu na nový život. Ľúbi ich viac, než keby boli pokrvní príbuzní. Dá si len túto a balíček zahodí.
Slastne sa nadýchol cigaretového dymu, a len čo ho zacítil v pľúcach, zmocnil sa ho hlboký pokoj. Nikto ho tu neuvidí. Všetci sú dávno nastúpení v kostole, o chvíľu sa predsa začína obrad. Aj on by tam mal byť spolu s ostatnou Geninou rodinou a so širokým úsmevom na perách, aby sa stal svedkom toho, ako jeho najlepšia priateľka odprisahá vernosť najväčšiemu idiotovi pod slnkom. A aj tam bude. Najskôr však potrebuje zopár minút ticha a aspoň jednu cigaretku, aby zvládol zvyšok večera a nikto ani len nezapochyboval, že sa úžasne baví.
Zahanbil sa. Sám je idiot. Nikoho lepšieho, ako je David Riscetti, si predsa Gen nemohla vybrať. Je takmer dokonalý. Určite si ju zaslúži. Aj keď sa Wolfe dosiaľ nevedel zbaviť pocitu, že niečo tu celkom nesedí. Ako sa na ňu díva. V jeho pohľade je vždy toľko majetníckej pýchy, akoby sa díval na vzácneho dostihového koňa a nie na vzdelanú a nezávislú ženu. A diriguje ju ako nejakú svoju sekretárku. Gen sa však dosiaľ nikdy nesťažovala a vždy o ňom hovorí len to najlepšie. Dopekla, veď toho chlapa miluje a dnes si ho dokonca berie za muža, takže do toho naozaj nemá čo hovoriť. Sám vie o vzťahoch prd.
Keby sa zahral na terapeuta a našiel v sebe odvahu pozrieť sa trochu hlbšie, asi by musel priznať – štve ho to hlavne preto, že odkedy je s Davidom, s prehľadom naňho kašle. Boli spolu päť rokov. Vymetali bary, chodili do kina, robili všetko, čo robia najlepší kamoši. Ostatné ženy od neho vždy niečo chcú: peniaze, pozornosť alebo sex. Okrem Gen. Dopekla, vedel to od prvej chvíle. Dodnes si pamätá ten pocit. Akoby niečo dokonale zapadlo. Akoby sa poznali celé roky. Veľmi mu pripomínala Juliettu a ostatné ženy z jeho adoptívnej rodiny. Bola milá a láskavá, ani ona sa nikdy na nič nehrala. V momente si padli do oka. Musela to predsa tiež cítiť. Azda nevie, že čosi také sa v živote nestáva len tak?
Davidovi sa ich vzťah, samozrejme, od prvej chvíle nepozdával a Gen si s postupom času čoraz častejšie nachádzala výhovorky, prečo sa s Wolfom nemôže stretnúť, aby snúbenca zbytočne nedráždila.
Nakoniec je to jedno. Bude sa cez to musieť nejako preniesť.
Prehltol ľútostivý vzdych. Ozval sa mohutný hlahol zvona. Raz. Druhý raz. Pred kostolom poslušne stáli nablýskané limuzíny, na schodoch posedávali unudení novinári ovešaní fotoaparátmi a čakali na svoju príležitosť. Jasná správa. Genin doktorko musí byť poriadne zviera, keď ich to sem prilákalo. Stiahol sa za roh. Nechce nikoho vidieť. A vôbec nemieni riskovať, že sa s ním pustí do reči nejaký oneskorenec. Počká na koniec obradu a potom sa pripojí k ostatným. Labužnícky vychutnal zvyšok cigarety, oprášil pár kúskov popola, ktoré mu pristáli na chlopni čierneho smokingu, a pripomenul si, že nesmie šúchať nohami, aby si nedoškriabal podošvy nových drahých topánok. Aj po rokoch strávených vo svete biznisu a módy sa najlepšie cíti v teplákoch. Akoby bol navlečený v cudzej koži, keď má na sebe oblek. Alebo nejakú značkovú bielizeň, ktorá stála viac, než niektorí ľudia zarobia za celý rok. Kto by to bol o ňom kedysi dávno povedal? Jeden deň býva pod mostom a žobre o jedlo, a na druhý stojí na vrchole rebríčka časopisu Fortune ako najmladší zo všetkých milionárov. A to má ešte len dvadsaťšesť.
S vynaložením všetkých síl zahnal prízraky minulosti hroziace, že mu zamoria myseľ, a vrátil sa znovu do prítomnosti. Gen sa vydáva a on je tu, aby jej stál po boku, keby ho náhodou potrebovala. A nie aby tu dymil ako vagabund a utápal sa v sebaľútosti. Hodil ohorok na zem a rozhodne ho zašliapol špičkou topánky. Potom si napravil manžety a otočil sa.
„Preboha!“
Neveriacky vytreštil oči na výjav pred sebou.
Na chodníku pred ním ležala nevesta a vymotávala sa z oblaku čipky a saténu pošitého drobnými perlami. Biela nádhera len tak pohodená na chodníku za kostolom. Wolfovo srdce stratilo rytmus, zaváhalo, no potom sa rýchlo spamätalo. Bola úchvatná. Gen bola vždy nesmierne príťažlivá žena, no dnes vyzerala ako porcelánová bábika, krehká a nedotknuteľná. Zrejme si pred týmto nečakaným výstupom strhla závoj, lebo namiesto zložitého svadobného účesu mala na hlave rozkošné vrabčie hniezdo, z ktorého na všetky strany trčali vlásenky. Vo vlhkom vzduchu sa jej zvlnili vlasy, a tak vyzerala ako neskrotná amazonka. Prenikavé belasé oči sa vďaka čiernej linke a tieňom zdali ešte žiarivejšie. Gen obyčajne nepoužívala mejkap. Dnes však jej nádherné oči dominovali milej tvári so zmyselnou zádumčivosťou, ktorú v nich doteraz nevidel. Pod záplavou bieleho tylu zazrel čipkový podväzok, nádherné svalnaté lýtko aj perličkami a diamantmi pošité topánky na neuveriteľne vysokých podpätkoch. V zlomku sekundy všetko, okrem tých podpätkov, zakryla snehobiela látka. „Nehovor, že si si zapálil na mojej svadbe! Sľúbil si predsa, že s tým prestaneš. Julietta ťa zabije!“ vybehla naňho, len čo lapila dych.
Potreboval zopár sekúnd, aby sa popasoval s takmer celkovou paralýzou a podozrením, že halucinuje. „Nezabije, ak jej to nepovieš,“ dostal zo seba nakoniec.
Odfrkla. „To určite! Aby som ťa mala na svedomí, keď budeš umierať na rakovinu pľúc, čo? Nestoj tam, prosím ťa, a pomôž mi! V tomto tu sa vôbec nedá hýbať.“
Takže je to predsa len ona. Jeho najlepšia priateľka, občas neskutočná harpya, no inak najúžasnejší človek, akého kedy stretol.
Wolfe priskočil a pomohol jej vstať. „Stalo sa ti niečo? Vypadla si z okna?“
Zaknísala sa na neuveriteľne vysokých podpätkoch, potom znovu nadobudla rovnováhu a mávla rukou. „Ale čoby, nerob si starosti. Zasekol sa mi tam síce zadok, ale nakoniec som to zvládla.“
Nedbalo si oprášila snehobielu sukňu, akoby skoky z kostolného okna boli súčasťou jej každodenného programu. Dopekla, to je ženská! „Ehm, bejby? Hráš sa na nevestu na úteku? Alebo si si len overovala, či je funkčný núdzový východ?“
Odvážne vystrčila bradu, no spodná pera sa jej roztriasla. „Som v kaši. Pomôžeš mi?“
Na tvári sa mu nepohol ani sval, len dlane sa mu spotili. Netušil, čo hrozné sa jej prihodilo, vedel len, že ho potrebuje a že sa bleskovo musí spamätať. Teraz nesmie stratiť hlavu. „Púšťame ženícha k vode?“
„Tak nejako.“
Takže dobrodružný útek? Fajn! Wolfe sa uškrnul. „Super. Kryjem ťa. Ale preč s topánkami.“
Bez zaváhania odkopla nepohodlné lodičky na smrteľne nebezpečných podpätkoch. „Sú tam vonku nejakí novinári?“
„Preto sa netráp, to zvládneme. Len si musíme trochu pohnúť. Chyť sa ma za ruku.“
Roztrasenými prstami mu zovrela dlaň. V duchu sa zaprisahal, že ju odtiaľ dostane, aj keby sa mu postavil na odpor celý Taliban. Zavezie ju do bezpečia. Porozprávajú sa neskôr. „Na ulici mám auto, poradíme si. Poď za mnou.“
Zahli za roh kostola a po schodoch zbehli medzi rozkvitnuté okrasné kríky. Pod bosými nohami zacítila kúsky mulčovacej kôry a drobné kamienky. „Au!“
„Nebuď baba! Nesmieme spomaliť, nechápeš?“ zafrflal, no vzápätí ju zodvihol do náručia aj s tylom, čipkou a so saténom, čo mala na sebe, a zamieril s ňou rovno pod konáre smutnej vŕby.
„Prečo, dofrasa, parkuješ tak ďaleko? Nepovedz mi, že si prišiel na poslednú chvíľu. To si mi teda pekný najlepší priateľ, len čo je pravda!“
„Mala by si mi poďakovať, že som bol taký prezieravý. Neviem, kto by iný by ťa teraz ťahal z kaše.“
Odfrkla. Pridal do kroku, lebo cítil, že niekde blízko za jeho chrbtom sa stupňuje napätie a hrozí, že čoskoro vypukne chaos a panika. Ak ju odtiaľ nedostane včas a niekto ich nebodaj stretne, kaša, o ktorej hovorila Gen, začne byť parádne horúca. Vymotali sa spomedzi konárov, prebehli zadným dvorom akéhosi domu a zabočili prudko doprava. Mlčala, no Wolfe tušil, že nepotrvá dlho, kým jej dôjde, čo urobila, a bude sa chcieť vrátiť.
Určite neušla z vlastnej svadby len tak. Niečo nie je v poriadku a to nesmie odignorovať. Späť ju určite nepustí, aspoň kým sa nedozvie viac.
Konečne uvidel svoj čierny športový mercedes. Voľnou rukou zašmátral vo vrecku a diaľkovým ovládačom odomkol dvere. „Nastúp!“
Odrazu sa jej zachvela spodná pera. „Wolfe, čo ak to bola chyba? Nemala by som sa vrátiť?“
„Naozaj sa chceš sa zaňho vydať, Gen? Nemyslím, či to chceš v hlave. To nestačí. Chceš si ho vziať tak veľmi, že to cítiš v žalúdku? V celom tele?“
Zahryzla si do roztrasenej pery. Tvár sa jej skrivila hanbou, strachom a ponížením. Z úst jej ako vzlyk uniklo jediné slovo: „Nie.“
Bez slova prikývol a pomohol je nastúpiť do auta. „Potom robíš to, čo si mala spraviť už dávno. Nejako to zvládneme. Sľubujem.“
Nasucho prehltla. Prikývla. A nastúpila.
Wolfe viac nestrácal čas. Naštartoval, elegantne vycúval a otočil auto v úzkej ulici. Potom plnou rýchlosťou vypálil, akoby za sebou nemali kostol, ale satanskú svätyňu a museli upaľovať, aby si zachránili nesmrteľné duše.
Len čo sa vymotali z bočných uličiek a vkĺzli do hustej mestskej premávky, presvedčil sa, že nemajú nikoho v pätách. Potom sa obzrel za seba. Sedela odovzdane na zadnom sedadle, strapaté vlasy jej padali na plecia, nádherná tvár bola ako vytesaná z kameňa. Uprene sa dívala vo oknom, akoby sa tam, na druhej strane, rozplýval do nenávratna celý jej život. A vlastne to bola pravda.
Vedel, čo jeho priateľka teraz potrebuje zo všetkého najviac. Preto natiahol ruku a stlačil gombík na prehrávači. Z reproduktorov sa mohutne a v celej svojej drsnej kráse rozozvučali Guns N’ Roses. Ďalej mlčal.
Sústredil sa na cestu.

Milan Buno, 6.9.2016