Úspešná Beznádejná pokračuje. Je tu Stratená nádej

Stratená nádej

Už totuo knihou Colleen Hooverová očarila a mnohých rozplakal. Príbeh o dievčati, ktoré stretne dávno strateného priateľa z detstva a k tomu čerešnička na skvelom rozprávaní - odhalenie šokujúceho rodinného tajomstva. Teraz to všetko môžete zažiť opäť z iného pohľadu. A k tomu BONUS....

Prvá časť románu Colleen Hooverovej Beznádejná  bol príbeh o Sky. Stratená nádej je ich príbeh, vyrozprávaný z pohľadu Deana Holdera.

Mladíka Holdera celý život prenasleduje predstava dievčaťa, ktorému v detstve nedokázal pomôcť. Bola to Sky, ktorú ako malé dievča uniesla neznáma žena rovno spred domu a Holder tomu nemohol zabrániť. Preto je jeho život naplnený smútkom a výčitkami, preto Sky nikdy neprestal hľadať.

Raz v obchode náhodou natrafí na dievča priam neskutočne podobné stratenej Sky. Toto dievča sa však volá Hope a má to uvedené aj vo vodičskom preukaze.
Holder v kútiku srdca tuší, že je to jeho priateľka z detstva Sky. Postupne nachádza dôkazy a presvedčí sa, že je to pravda. Chce to prezradiť aj Hope, no zároveň sa obáva, či ju tak navždy nestratí.

Jedného dňa Hope u Holdera natrafí na fotografiu z detstva, na ktorej je aj dievča, čo sa na ňu nápadne podobá. V tej chvíli ju zaplavia pochybnosti. Zabudnuté bolestné spomienky sa odrazu vracajú. Netrvá dlho a Hope si spomenie na desivé tajomstvo zo svojej minulosti.

ÚRYVOK

Pobozkám ju. Neveriacky mi hľadí do očí. Bozkávam ju znovu a znovu, po každom bozku sa odtiahnem a počkám. Čakám, ako zareaguje. Je mi jedno, či mi dá facku, pobozká ma alebo mi povie, že ma ľúbi. Chcem len, aby nejako zareagovala na to, čo som povedal. Namiesto toho na mňa len hľadí a ja som z toho nervózny.
„Povedz niečo,“ prosí ma.
Ešte chvíľu mi hľadí do očí. Snažím sa nestratiť trpezlivosť. Ona ju so mnou má, hoci je bystrá a na všetko príde rýchlejšie. Teraz by som chcel, aby bola trochu rýchlejšia a zareagovala.
Hocijako. Len nech zareaguje.
„Byť rád s niekým,“ zašepká konečne.
Nečakal som takúto reakciu, ale aspoň mi niečo povedala. Zasmejem sa a pokrútim zmätene hlavou. „Prosím?“
„Byť rád. Keď vezmeš časť zo slova ‚ľúbiť‘ a časť z výrazu ‚mať rád‘ a trocha sa s tým pohráš, dostaneš byť rád. To je pre mňa niekde medzi mať rád a ľúbiť. Čo ty na to?“
Nielenže ma tým dostala a teraz sa na mňa usmieva, ale podarilo sa jej vymyslieť dokonalé slovné spojenie, ktoré som hľadal od chvíle, čo som ju zbadal v obchode.

Objednajte si novinku Stratená nádej

Prečo by ste si mali prečítať aj príbeh z pohľadu Deana Holdera? Prečo siahnuť aj po Stratenej nádeji?
Je to jednoduché – už jednotka Beznádejná bola skvelá a teraz sa dozviete, ako prežíval Holder rôzne situácie. Všetko vám bude dokonale do seba zapadať a najmä koniec bude iný: je oveľa rozsiahlejší, takže sa dozviete o osudoch hlavných hrdinov viac, ako to bolo v Beznádejnej. A aj keď už viete, čo sa udialo v prvej knihe a ako to všetko vypálilo, budete si dvojku rovnako užívať. Pretože sa konečne dozviete, čo bolo po skončení Beznádejnej...

Americká spisovateľka Colleen Hooverová je autorkou šiestich románov, ktoré sa umiestnili v rebríčku bestsellerov New York Times. Rada bloguje, píše, tvorí videá. Žije v Texase s manželom a tromi synmi.

 Prečítajte si prvé strany z novinky Stratená nádej:

Srdce mi vraví, aby som odišiel. Les mi už neraz povedala, že sa do podobných vecí nemám starať. Ona však nevie, aké je byť bratom. Nemôže vedieť, aké je nestarať sa, nechať všetko tak. Práve preto je tento darebák, ktorý predo mnou sedí na pohovke, mojou prioritou číslo jeden.
Vložím si ruky do zadných vreciek na nohaviciach a pevne verím, že ich tam aj udržím. Stojím za pohovkou a sledujem ho. Neviem, ako dlho bude trvať, kým si ma všimne. Ak beriem do úvahy, že má na kolenách nejakú babu, asi to chvíľu potrvá. Zábava pokračuje. Nikto si neuvedomuje, že chýba len kvapka, kým pohár mojej trpezlivosti pretečie. Najradšej by som vybral mobil a odfotil ich, aby som mal dôkaz pre Les. Ona však vizuálny dôkaz nepotrebuje.
„Ahojte,“ pozdravím ich napokon. Nedokážem mlčať už ani sekundu. Ak mám byť ešte raz svedkom, ako tej babe obchytkáva prsia, bez trochu úcty k Les a k ich vzťahu, odtrhnem mu tú posratú ruku.
Grayson sa konečne odlepí od jej úst a spýtavo na mňa pozrie. V očiach sa mu zračí strach. Dúfal, že sa tu neukážem. 
„Holder,“ osloví ma a rýchlo odstrčí dievča. Chvíľu jej trvá, kým sa trochu spamätá a vstane. Napraví si sukňu. Grayson na mňa pozrie s prosbou v očiach. „Nie je to tak... Nie je to tak, ako to vyzerá.“
Vytiahnem ruky z vreciek a prekrížim si ich na hrudi. Zvieram päste a predstavujem si, aké by to bolo, keby som mu jednu vrazil.
Radšej sklopím zrak a nadýchnem sa. Potom ešte raz. Zo zábavy. A nadýchnem sa ešte raz, len tak, lebo si naozaj užívam, ako sa krčí pod mojím pohľadom. Pokrútim hlavou, zbavím sa predstavy a zdvihnem pohľad, aby som mu videl do očí. „Daj mi svoj mobil.“
Keby som nebol napálený, celá táto situácia by mi pripadala smiešna. Grayson sa uškrnie, cúvne o krok dozadu a narazí do stola. Rýchlo sa ho chytí, aby udržal rovnováhu. „Zožeň si vlastný mobil,“ zamrmle. Nepozrie mňa, odstúpi od stola a obráti sa na odchod. Pokojne prejdem okolo pohovky a zdrapím ho za košeľu.
„Daj mi mobil, Grayson. Hneď.“
Nie som vo výhode, pretože sme fyzicky rovnako zdatní. Ženie ma však hnev, ktorý si Grayson určite všimol. Opäť cúvne, čo nie je rozumné, pretože sa ocitne v rohu miestnosti. Habká po vreckách a napokon vytiahne mobil.
„Na čo ti je, dopekla, môj mobil?“ spýta sa. Vezmem mu ho a vyhľadám Lesino číslo, ale nezavolám jej. Vrátim mu ho.
„Zavolaj jej sám. Povedz jej, aký si hajzel, a skonči to!“
Grayson pozrie na mobil a potom znovu na mňa. „Daj sa vypchať,“ odfrkne.
Nadýchnem sa, aby som sa trochu upokojil, privriem oči a nahnevane naňho zagánim. Keď to nepomôže, vykročím k nemu, chytím ho za golier a silno pritisnem k stene, pričom ho lakťom tlačím do krku. Uvedomujem si, že aj keby som ho nakopal zadku, skôr než jej zavolá, celé by to bolo nanič.
Zatínam zuby, hľadím priamo pred seba, cítim, ako sa mi zrýchlil pulz. K nikomu som necítil toľko nenávisti, ako teraz cítim ku Graysonovi. Predstava, čo by som mu teraz mohol a chcel urobiť, desí dokonca aj mňa.
Pozriem mu rovno do očí, aby vedel, že to, čo mu poviem, myslím smrteľne vážne. „Grayson,“ precedím cez zuby. „Pokiaľ nechceš, aby som ti urobil to, čo by som teraz najradšej urobil, priložíš si mobil k uchu, zavoláš mojej sestre, skončíš to a už s ňou nikdy neprehovoríš.“ Stisnem mu krk silnejšie. Tvár mu očervenie od nedostatku kyslíka, takže ju má červenšiu ako tričko, ktoré má na sebe. 
„Okej,“ vytisne zo seba a pokúša sa mi vymaniť zo zovretia. Počkám, kým stačí jej číslo, až potom ho pustím. Priloží si mobil k uchu, stále mi hľadí do očí. Stojíme a čakáme, kým Les zdvihne.
Viem, že jej rozchod veľmi ublíži, ale netuší, čo jej Grayson vyvádza za chrbtom. Nezáleží na tom, koľkokrát to moja sestra počula od iných, ten hajzel sa jej vždy nejako znova votrie do života.
Tentoraz sa mu to však nepodarí. Pokiaľ mám kontrolu nad situáciou, tak nie. Nebudem nečinne sedieť na zadku a hľadieť, ako ubližuje mojej sestre.
„Ahoj,“ povie Grayson do telefónu. Snaží sa odo mňa vzdialiť, aby sa s ňou mohol porozprávať bez svedkov, ale ja ho opäť pritlačím k stene. Mykne sa.
„Nie, zlatko,“ vraví nervózne. „Som u Jaxona.“ Nastane dlhá pauza, kým počúva, čo hovorí Les. „Viem, že som ti to povedal, ale klamal som. To je dôvod, prečo ti teraz volám. Les, ja... myslím, že potrebujeme pauzu.“
Pokrútim hlavou, aby som mu dal najavo, že sa s ňou má nadobro rozísť. Nechcem, aby si dávali pauzu. Chcem, aby nechal moju sestru na pokoji. Prevráti oči a obráti sa ku mne chrbtom. „Rozchádzam sa s tebou,“ povie rázne. Zmĺkne a počúva, čo mu na to povie. Zdá sa, že je mu fuk, že sa s ňou práve rozišiel. To ma len utvrdzuje v domnienke, aký je sviniar. Ruky sa mi roztrasú a zovrie mi hrdlo, keď si uvedomím, ako Les trpí. Nenávidím sa za to, že som ho donútil, aby sa s ňou rozišiel, ale Les si zaslúži lepšieho, hoci ona si to nemyslí.
„Dobre, končím,“ povie Grayson do mobilu.
Znova ho pritlačím k stene a prinútim ho pozrieť sa na mňa. „Ospravedlň sa jej,“ zasyčím, aby ma nepočula. Grayson zatvorí očí, vydýchne a skloní hlavu.
„Prepáč mi, Lesslie. Nechcel som, aby sa to takto skončilo.“ Ukončí hovor a chvíľu hľadí na displej. „Dúfam, že si šťastný,“ fľochne na mňa. „Práve si zlomil srdce vlastnej sestre.“
To je posledná veta, ktorú Grayson vysloví. Uštedrím mu poriadne dve rany a on dopadne na zem. Pokrútim hlavou a odídem. Mobil mi vo vrecku začne vibrovať, skôr než sa dostanem k autu. Vytiahnem ho, ani sa nepozriem na displej a zdvihnem.
„Ahoj, Les,“ pozdravím sestru a snažím sa potlačiť hnev. Na druhom konci linky počujem plač. „Som na ceste. Všetko bude fajn, som na ceste.“

Milan Buno
24.6.2014