Prežijú aj napriek bolesti...

Tento príbeh je pre každého, kto prišiel o milovaného človeka. Pre toho, kto sa niekedy prebudil s plačom a líhal si s ním spať. Je určená každému, kto sa musel naučiť, že treba prijať aj to, čo nás bolí.
Prežiť neznamená len zostať silný. Znamená to aj naďalej dýchať.
Byť silný znamená naučiť sa žiť aj napriek bolesti.

Takto začína svoju novú knihu Strácam sa v tebe Jasinda Wilderová. V slovenčine už od nej vyšiel erotický román Alfa a toto je opäť vynikajúce čítanie.

„Nebola som vždy zaľúbená do Coltona Callowaya. Najprv som ľúbila jeho mladšieho brata Kyla. Kyle bol moja prvá ozajstná láska v každom ohľade.
Potom raz v jeden augustový večer prišla búrka a Kyle zomrel. A druhý človek, ktorý zomrel s ním, som bola ja.
Colton ma nenaučil, ako mám žiť. Nevyliečil moju bolesť. Neurobil zázrak, aby som sa pozviechala. Naučil ma, ako to musí prebolieť a že človek sa nemusí vždy cítiť dobre. Naučil ma, ako to prekonať.“

Objednajte si novinku Strácam sa v tebe.

Osemnásťročná Nell Hawthornová sa zaľúbila do svojho dlhoročného priateľa z detstva Kyla Callowaya. Ich mladá láska je krásna a budúcnosť je plná prísľubov. Potom však Kyle tragicky zahynie a Nell to navždy zmení.

 Na pohrebe sa prvý raz stretne s Kylovým starším bratom Coltonom. Obaja sa prebíjajú životom, ako najlepšie vedia. Asi o rok sa ich cesty znova skrížia v New Yorku. Colton pochopí, že Nell sa ešte vždy nezmierila s Kylovou smrťou. Ešte vždy v nej tlela bolesť, pocit viny a ľútosť. Vie, že by sa do toho nemal starať, ale nemôže si pomôcť. Cestu k sebe nenájdu ľahko a obaja majú svoje tajomstvá. Spolu sa však naučia, ako prekonať bolesť a ako zaceliť staré rany. Zistia, aké dôležité je odpúšťanie.

Začítajte sa do úryvku z novej knihy Strácam sa v tebe:

Nell
Prvá kapitola

Najlepší priateľ alebo frajer?
September

Nebola som vždy zaľúbená do Coltona Callowaya. Najprv som ľúbila jeho mladšieho brata Kyla.

Kyle bol moja prvá ozajstná láska, bol môj prvý vo všetkom.

Vyrastala som hneď vedľa Callowayovcov. Kyle a ja sme boli v rovnakom veku, naše mamy nás porodili v tej istej nemocnici len dve izby od seba a dva dni po sebe. Kyle bol starší, čo ma hnevalo. Iba o dva dni, ale stačilo mu to, aby si o sebe namýšľal a nemilosrdne ma podpichoval. Ako batoľatá sme sa hrávali u jeho mamy v jednej detskej ohrádke. Požičiavali sme si kocky a bábiky (Kyle sa asi do troch rokov rovnako ako ja hral s bábikami, za čo som si ho neľútostne doberala). Naraz sme sa naučili jazdiť na bicykli. Oboch nás to naučil môj otec, pretože pán Calloway bol kongresman a veľa cestoval. Spolu sme sa učili, domáce úlohy sme písali spoločne. Predovšetkým sme však boli najlepší priatelia. Asi každý trochu očakával, že sa dáme dokopy.

Niežeby to bolo nevyhnutné, len sa to predpokladalo. Jeho otec bol ambiciózny kongresman, môj generálny riaditeľ a veľmi úspešný podnikateľ. Ich nádherné dokonalé deti a spolu? Ach. Chcem povedať, že viem, že to vyznie arogantne, ale je to jednoducho pravda. Pravdaže, ani ja nie som dokonalá. Mám svoje chyby. Na svoju výšku mám širšie boky a trochu priveľké prsia, ale to je jedno. Viem, ako vyzerám, ale prisahám, že nie som namyslená.

Neuvedomovali sme si, čo sa od nás očakáva, až do druhého ročníka na strednej. Až dovtedy sme boli najlepší priatelia, ale len priatelia. Nikdy som nebola typ dievčaťa, ktoré stále s niekým randí. Po prvé, môj konzervatívny otec by mi to nedovolil, a tak či onak som nemohla chodiť na rande až do šestnástich. Týždeň po oslave sladkých šestnástich ma Jason Dorsey pozval na rande. Jason sa snažil predbehnúť Kyla, aby bol úplne dokonalý. Bol blondín, kým Kyle mal havranie vlasy. Jason bol v porovnaní s Kylom mohutnejší a svalnatejší, Kyle bol štíhly a chudý s pôvabom bitkára. Jason však nebol ani zďaleka taký šikovný a okúzľujúci ako Kyle. Možno som však zaujatá.

Ani som nezaváhala, keď sa ma Jason opýtal, či by ma mohol pozvať po škole na večeru. Pravdaže, jasné. Asi každá baba z našej školy snívala o tom, že ju Jason alebo Kyle pozvú na rande. Ja som bola Kylova najlepšia priateľka a mala som ísť na rande s Jasonom. Pozval ma pri mojej skrinke, ktorá stála na rušnom mieste, takže to bola verejná vec. Všetky dievčatá to videli a všetky žiarlili. Hneď vám to rozpoviem.

S Kylom som sa ako vždy stretla pri jeho nadupanom camare po šiestej hodine a vyrazili sme, až zapískali pneumatiky. Kyle zvykol šoférovať, ako keby ho vo vysokej rýchlosti ešte aj prenasledovali. Bol veľmi zručný vodič, preto som sa nikdy nebála. Jeho otec sa postaral, aby Kyle absolvoval kurz bezpečnej jazdy so skutočným agentom FBI, takže Kyle jazdil lepšie ako väčšina miestnych policajtov.

„Hádaj!“ ozvala som sa rozrušene, keď sa Kyle hnal širokou odbočkou vľavo na neupravenú cestu vedúcu do našej štvrte. Kyle zdvihol obočie. Stlačila som mu biceps a zvýskla: „Jason Dorsey ma pozval na rande! Dnes ma pozýva na večeru!“

Kyle takmer zišiel z cesty. Dupol na brzdu a šmykom nasmeroval auto na bočnú prašnú cestu vedúcu k našim domom. Obrátil sa na koženom sedadle a jednu ruku si položil na opierku môjho sedadla. Hnedé oči mu horeli. „Čo si povedala?“ Znelo to nahnevane a to ma zmiatlo. „Mohol by som odprisahať, že si práve povedala: Jason ma pozval na rande.“

Cítila som, ako lapám dych, ako na mňa Kyle intenzívne hľadí. „Naozaj,  pozval?“ Vyznelo to skôr ako plachá a zmätená otázka. „Príde po mňa o siedmej. Ideme k Brannovi. Prečo sa tak správaš?“

„Prečo sa...?“ Kyle stisol zuby, zmĺkol a potom si prešiel dlaňami po tvári. „Nell, nemôžeš ísť von s Jasonom.“

„Prečo nie?“ Konečne som sa spamätala z náhleho Kylovho hnevu. Cítila som sa urazene a ešte rozpačitejšie ako zvyčajne a začínala som sa hnevať. „Je milý a zlatý. Je to tvoj najlepší priateľ, čo je na ňom zlé? Som nadšená, Kyle. Presnejšie, bola som. Ešte nikdy ma nikto nezavolal von, a keď už mám konečne šestnásť a môžem randiť, ideš sa zblázniť. Ja to nechápem. Mal by si mi dopriať šťastie.“

Kyle zvraštil tvár a prebehlo mu po nej aspoň pol tucta emócií. Otvoril ústa, potom ich zase zatvoril. Nakoniec zanadával, vyrazil dvere, vyskočil z auta, zabuchol ich a zmizol v kukuričnom poli pána Ennisa.

Váhala som, bola som ešte zmätenejšia než inokedy. Tesne predtým, ako sa vrhol preč, to vyzeralo, ako keby žiarlil. Mohol žiarliť? Prečo ma teda nepozval na rande on? Rozpustila som si vlasy a znova ich uviazala do chvosta. Myšlienky mi v hlave vírili takou rýchlosťou, že som takmer nedýchala.

Milan Buno, 6.5.2015