Poznáte zásady magickej výchovy detí?

Magická výchova

Knižná novinka Magická výchova má podtitul „Počítam do troch a ďalšie účinné triky“. Presne o tom je – o tipoch, radách, obsahuje rutinné postupy nevyhnutné pre harmóniu v rodine.
Jednoduchou a dôslednou metódou zvládnete nevhodné správanie detí, povzbudíte ich dobré správanie a posilníte svoje vzájomné vzťahy.
Samotné „kúzlo 1-2-3“ je taktika založená na odpočítavaní, ktoré dieťa výrazne motivuje k zmene správania, a je veľmi vhodná pre vekovú kategóriu od 2 do 12 rokov.

Autorom je skúsený detský psychológ, ktorý rozdeľuje „rodičovské povolanie“ do troch úloh:
1. Ako zvládnuť nevhodné správanie. Nájdete tu jednoduché techniky, ako primäť deti, aby sa prestali správať nežiaducim spôsobom, ako je fňukanie, hádanie, záchvaty hnevu, súrodenecká rivalita.
2. Povzbudzovanie dobrého správania. Táto časť ponúka účinné triky, ako nenápadne donútiť dieťa, aby robilo to, čo od neho chcete. Napríklad upratovať si po sebe, navečerať sa, ísť bez reptania spať.
3. Posilňovanie vašich vzťahov s deťmi. Tu zasa nájdete efektívne postupy, ako posilniť vaše vzájomné vzťahy.

Viacerí rodičia sa zhodli, že kniha Magická výchova sa odlišuje od ostatných knižiek o výchove práve tým, že ide o veľmi jednoduchý proces a že dáva príklady naozaj každého možného scenára, s ktorým sa môžete stretnúť.

Magická výchova je svetový bestseller, z ktorého sa predalo viac ako 1,3 milióna výtlačkov!

Spoznajte tajomstvá Magickej výchovy a objednajte si knihu TU.

Prečítajte si úryvok z knihy Magická výchova:

1. Čo keď dieťa neodíde na time-out?
Ak dieťa neodíde do svojej izby po dosiahnutí čísla 3, pamätajte si, že nesmiete používať pokusy na presviedčanie malého dospelého ako „Tak švihom, urob, čo ti otec povedal. Je to iba päť minút a potom sa môžeš vrátiť a zase sa hrať. Nechcem predsa tak veľa...atď. atď.“ Čo urobíte namiesto toho, záleží na tom, aký veľký ste vy a aké veľké je dieťa.
Malé deti. Povedzme, že vážite šesťdesiat kilogramov a váš päťročný syn váži dvadsať
kilogramov. Ak neodíde na 3 do svojej izby, jednoducho choďte smerom k nemu. Niektoré
deti potom zostanú pol metra od vás počas celej cesty do izby. To je v poriadku; čoskoro tam začnú odchádzať samy. Iné deti však treba „eskortovať“ (majte ústa na zámok, keď to budete robiť). Môžete ich jemne vziať za ruku, tiež ich môžete ťahať alebo odniesť – kopajúce a kričiace (ony, nie vy) – do izby. Žiadne bitie ani udieranie. Tak je to, keď máte šesťdesiat kíl a dieťa dvadsať.
Väčšie deti. Teraz sa pozrime na to, ako to bude vyzerať o päť rokov neskôr. Váš desaťročný syn teraz váži štyridsať kilogramov a vy – aj napriek prísnemu programu diét a cvičenia – stále šesťdesiat. Už nie ste v takej pozícii, aby ste s chlapcom urobili čokoľvek fyzické. Je veľmi veľký a zápasenie z vás robí hlupáka.
Vaším záchrancom sa tu stane alternatíva time-outu. Pokiaľ sa po vašom „To sú 3, daj si 10“ nezdá, že by sa mladík niekam chystal odísť, informujte ho, že má na výber. Môže odísť na time-out alebo si vybrať jeden z nasledujúcich trestov: pôjde spať o pol hodiny skôr, strhnete mu 1 euro z vreckového alebo mu až do zajtrajška zakážete všetku elektronickú zábavu (vrátane tej, ktorá je poháňaná na batérie). Peknou voľbou sú tiež „komunitné služby“ – nejaká menšia domáca práca (niektorí rodičia vyberajú pletie záhrady alebo drhnutie drezu či toalety). Mnoho rodičov dieťaťu umožňuje, aby si následok vybralo samo. Ak dieťa odmietne, trest za neho vyberie dospelý. Tu sa však objavuje problém, pretože dieťa neodišlo do svojej izby a vy dvaja tu stále stojíte tvárou v tvár. Mnoho detí v tejto situácii chce začať polemizovať o tom, akú hlúpe sú vaše pravidlá, aké hlúpe je Kúzlo 1-2-3 a aký hlúpy musel byť ten chlapík, čo ho vymyslel. Viete, že nemáte dovolené hádať sa. Čo teda urobíte?

Môžete zvoliť „obrátený time-out“, pri ktorom sa vy proste otočíte a odídete z miestnosti. Choďte do svojej izby, alebo ak je to nutné, napríklad aj do kúpeľne, kam si vopred nachystáte niečo pekné na čítanie a počkajte si, kým sa búrka preženie. Alebo sa párkrát prejdite po dome. Ale nehovorte. Niektorí rodičia sa pýtali: „Prečo to mám byť ja, kto odíde? Koniec koncov ja som tu dospelý.“ Dobre. Zostaňte, ak dokážete ostať ticho a vyhnúť sa ako tomu byť provokatívny, tak aj tomu, že sa nenecháte vyprovokovať. Ale ak je vaším skutočným motívom túžba zostať a užiť si poriadnu hádku, nie je to dobrá stratégia.

Milan Buno
2.4.2014