Muž, ktorý vyslobodzuje slová z kníh

Toto nie je obyčajná kniha. Je to príbeh, do ktorého sa zamilujete...ak milujete knihy, tajomstvá a lásku k písmenkám. Ak si občas pripadáte ako vyvrheľ, pretože ste stále zahrabaní v knihách a chvíľku čítania by ste nevymenili (takmer) za nič na svete.
Čitateľ z vlaku je nádherný príbeh o neviditeľných ľuďoch, mimoriadne ľudský, zábavný a dojímavý. Zahraničné médiá prirovnali tento výnimočný román k dielam Jonasa Jonassona, autora svetoznámeho Starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Na francúzskom trhu spôsobila kniha malé zemetrasenie a práva následne kúpilo množstvo krajín vrátane Slovenska.

Niektorí ľudia sa narodia hluchí, nemí alebo slepí. Iní sú škuľaví, majú zajačí pysk alebo škaredý vínovočervený fľak na tvári. Ardlo Buret prišiel na svet s bremenom zákernej prešmyčky. Keď sa pohráte s jeho menom, z takmer normálneho mena Ardlo Buret razom vznikne Bulo Retard. Táto nechutná slovná hračka mu zunela v ušiach od prvých krokov a prischla mu na celý život...

Objednajte si príbeh Čitateľ z vlaku o 6:24.

Ako už viete, Ardlo pracuje so strojom, ktorý sa volá Zerstor 500. Meno utvorené zo slovesa zerstören, čo v prekrásnom Goetheho jazyku znamenalo ničiť. Zerstor Fünf Hundert bolo monštrum s váhou takmer jedenásť ton. A šrotovalo knihy.
Ardlo občas zachránil aspoň zopár stránok, ktoré potom čítal vo vlaku o 6:27.
A nebol jediný, kto slovám prejavoval úctu.
Vrátnik z tejto skazonosnej továrne recituje verše klasikov i vlastné a umravňuje nimi nespratníkov.
Toaletárka na verejných WC Julie píše texty, ktoré povznášajú i zabávajú, ale zároveň si bez ľútosti podávajú všadeprítomnú hrubosť, hlúposť a ľahostajnosť. Práve USB kľúč s jej textami náhodou Ardlo nájde a rozhodne sa vypátrať tajomnú Julie...

Začítajte sa do úryvku z novinky Čitateľ z vlaku o 6:27:

Kľúč vstúpil do života Ardla Bureta ako jedna z najväčších možných náhod. Nemohol ho nezbadať alebo sa jednoducho tváriť, že ho nevidí. Mohol takisto skončiť v iných rukách a stretnúť sa s celkom iným osudom. No stalo sa len to, že keď jedného zimomravého marcového rána sklopil, ako vždy, sedačku vo vlaku, vypadol z nej kľúč. Nepatrná plastová vecička, len o máličko väčšia než dominový kameň, poskočila na podlahe vagóna a zastala medzi jeho chodidlami. Najskôr sa nazdával, že je to zapaľovač, no potom zistil, že ide o kľúč USB, o celkom bežný typ USB kľúča tmavočervenej farby. Zodvihol ho, poobracal v prstoch a netušiac, čo s ním urobí, vložil si ho do vrecka saka.

...keď sa večer vrátil domov, nešiel, ako každý deň, nakŕmiť rybičku Rougeta de Lisle, ale vrhol sa na prenosný počítač, zasunul kľúč do portu a dvakrát klikol na ikonku „otvoriť“.
Zarmútený  Ardlo neveriacky hľadel na devätnásťpalcovú obrazovku. Na kľúči sa otvorila iba prázdna stránka. V svetielkujúcej nekonečnosti obrazovky napokon objavil jedinú zložku, ktorá však mala neveľmi sľubný názov „Nový priečinok“ a nesľubovala nič vzrušujúce. Ukazovákom ťukol na tlačidlo myši a zrazu sa odomkli brány neznáma. Bolo ich tam sedemdesiatdva, sedemdesiatdva textových priečinkov bez akéhokoľvek iného označenia, len s príslušným poradovým číslom. Cítil sa zaskočený. Nastavil kurzor na prvý súbor a nedočkavo klikol.

Jean-Paul Didielaurent je dlhoročným zamestnancom filiálky informatického gigantu Orange v rodnom vogézskom regióne. Pred vydaním prvého románu Čitateľ z vlaku o 6.27 sa zúčastnil na mnohých literárnych súťažiach a za svoje krátke prózy získal viacero ocenení (Hemingwayova cena 2010 a 2012, Cena mesta Nanterre, Cena francúzskej komunity v Belgicku, Cena za gurmánsku poviedku).
Román Čitateľ z vlaku o 6.27, ktorý napísal na tvorivej dovolenke, je jeho knižný debut. Kniha, skôr knižočka, spôsobila na francúzskom knižnom trhu malé zemetrasenie. Vyšla v malom regionálnom vydavateľstve Au diable vauvert v náklade 8 000 výtlačkov a vypredala sa div nie v deň vydania.
Nasledovali dotlače, autorské práva kúpilo zatiaľ 25 zahraničných vydavateľstiev, autora začali obliehať filmári a producenti.

Milan Buno, 19.2.2015