Kto chce vyhrať vo vojne, musí najskôr vyhrať v mieri

Mladému kráľovi chýbal ešte mesiac do osemnástych narodenín, ale podľa mohutných predlaktí s hustým čiernym ochlpením bolo jasnevidieť, že je Leonidov syn. Zúfalo túžil veliť pri Platajach, ale spartskí efori mu to nedovolili. Už prišli o kráľa v bitke pri Termopylách. Jeho syn bol tým najcennejším, čo Sparta mala. Namiesto neho stál na čele spartského vojska Pausanias

Perikles sprevádza hlavného veliteľa gréckej flotily Kimóna na trestnej výprave proti pirátom na ostrove Skyros, kde chcú nájsť aj pozostatky bájneho hrdinu Tesea. Súperí so svojím veliteľom nielen o vojenskú slávu, ale aj o náklonnosť krásnej tébskej zajatkyne Tetidy, ktorá ich zavedie k Teseovmu hrobu.

Grécke loďstvo zložené z aténskych a spartských trojveslíc dostalo za úlohu vyhnať Peržanov z Egejského mora. Neskúsený Perikles sa snaží získať uznanie Attika, veterána bitky pri Maratóne, ktorý na Xantippov príkaz dohliada na jeho bezpečnosť. Pritom v mnohých nebezpečných situáciách nebojácne a neohrozene bojuje proti perzským lodiam v Tráckom mori a preukáže aj svoje veliteľské schopnosti.

Po návrate do Atén stojí Perikles v tieni slávnejšieho Kimóna a vtedy pochopí, že kto chce vyhrať vo vojne, musí najprv vyhrať v mieri. Presvedčivo sa osvedčiť na domácej politickej scéne a zmerať si sily v múdrosti, dôvtipe a predvídavosti so skeptikmi, neprajníkmi a nepriateľmi. No slová ešte z nikoho neurobili vodcu. Nastal čas, aby sa hrdina vyznamenal veľkými činmi, aby sa jeho nepriatelia stiahli a aby priviedol Atény k veľkému kultúrnemu, demokratickému a mocenskému rozmachu. Blíži sa zlatý vek Atén.

„Využil som spisovateľskú licenciu a umiestnil som perzského veliteľa Artabaza na Cyprus v čase gréckeho útoku. Artabazos ako jediný vyšší veliteľ prežil bitku pri Platajach. Pomocou úplatkov, presviedčania, použitím sily a lží previedol asi dvadsaťtisíc Peržanov cez Macedóniu a dnešné Bulharsko (Tráciu) až domov,“ píše Conn Iggulden o svojej knihe Lev.

Tu sa ponúka nápadná paralela so Xenofontovou Anabázou (ako o tom písal v knihe Falcon of Sparta – Spartský sokol), z ktorej plynie poučenie: či už dejiny píšu víťazi alebo nie, niekto ich napísať musí. Keby Xenofón nezaznamenal veľkolepý návrat desaťtisícovej gréckej žoldnierskej armády z Malej Ázie do Grécka, navždy by sa stratili podrobnosti tohto príbehu. Xerxes privítal Artabaza s otvorenou náručou a ako odmenu za služby mu daroval satrapiu pri Helesponte. Ja som ho vložil do bitky pri rieke Eurymedón, hoci o tom záznamy nehovoria. Jeho vojenská kariéra pokračovala ešte dlho po tejto bitke...