Jediná slza môže zachrániť svet

Už niekoľko týždňov sa nadšení fanúšikovia Lauren Kateovej nevedeli dočkať druhej časti fantasy série Atlantída. Autorka opäť nesklamala. Romantický príbeh plný tajomnej mágie je prísľubom príjemného čitateľského zážitku.  

Stalo sa
Sedemnásťročná stredoškoláčka Eureka je z pokolenia žien s temným prekliatím: jej slzy môžu rozpútať potopu sveta, rovnako desivú, ako bola tá biblická. Preto nesmie nikdy plakať. To všetko sa však dozvie až po matkinej tragickej smrti. Zo smútku ju vytrhne Ander, záhadný chlapec, ktorý sa objavuje v tých najnečakanejších chvíľach. Ani on však nedokáže odvrátiť osud: Eureka sa slzám neubráni a svet sa ocitá pod vodou.

„Nezáleží na tom, čia je to vina, keď sa to už stalo.
Záleží na tom, ako reaguješ.
Ako sa z toho spamätáš.“

Romantickú fantasy sériu odporúča aj Mária Čírová. Pozrite si video.

Nájdi cestu z líščej diery, dievča
Líščie diery sú malé, tesné a maskované. Pre Eureku znamenajú klaustrofóbiu, ktorá vždy bola jej nepriateľom, a zároveň jej pripomínajú slová jej mŕtvej mamy: Nájdi cestu z líščej diery, dievča. Aj preto sa s Anderom, svojou rodinou a najlepšou priateľkou vydáva cez oceán do tureckých hôr. V jaskyni, ktorá je ukrytá pred očami iných, žije Solón, odpadlík Nositeľov rodu. A len on jej môže pomôcť odvrátiť pohromu.

Objednajte si novinku Vodopád

Eureka sa dotkla svojho náhrdelníka a znovu intenzívne pocítila, ako jej mama chýba.
„Diana vedela, že si budeme rozumieť,“ povedal Solón.
Eureka prižmúrila oči. „Vedela to? Rozumieme si?“
„Myslím, že to povedala takto: Ak obaja prežijete, stanete sa veľkými priateľmi,“ povedal Solón. „Mal by som ťa varovať, že je veľmi ťažké ma zabiť.“
„O mne platí to isté,“ povedala Eureka. „Ver mi, pokúšala som sa o to.“

Tá, o ktorej mŕtvi rozprávajú v našich snoch
Uprostred skazy, ktorú spôsobili  jej slzy, musí Eureka čeliť posmechu a narážkam atlantídskych čarodejníc, útokom nahnevaných zúfalých miestnych obyvateľov, no aj nečakaným odhaleniam o sebe. Ak bude dosť silná, môže poraziť Atlasa a zachrániťsvet. No musí obetovať to najdrahšie, čo má – svojich najbližších, svoju lásku i svoje sny.

"Človek musí milovať, aby mohol mať zlomené srdce."

 Začítajte sa do novinky Vodopád:

„Predstav si odvrhnutú čarodejnicu,“ pokračoval Solón. „Predstav si najčernejšie srdce spálené do ešte tmavšej černoty. A vynásob to štyrmi. To je ohrdnutá Delphine.“
„To nie je spôsob, ako by sa Eureka mala...“ protestoval Ander.
„Práve sa dostávam k tej lepšej časti,“ nedal sa zastaviť Solón. „Delphine nemohla zabrániť Leandrovi, aby sa zaľúbil do inej, ale mohla sa postarať, aby sa jeho láska skončila nešťastne. Prekliala ho – a tú kliatbu mali zdediť všetci jeho ďalší potomkovia. Aj tvoj frajer a ja sme zasiahnutí tou kliatbou: láska nám odčerpáva život. S láskou rýchlo starneme, o desaťročia za chvíľku.“
Eureka sa pozrela z Andera na Solóna a potom naspäť. Boli iba chlapci. „Nechápem to. Povedal si, že si sa kedysi zaľúbil.“
„Ó, áno, áno,“ prudko odvetil Solón. Prehltol poslednú kvapku portského. „Naša láska sa nijako nedala zastaviť. Je to osud – chlapci Nositeľov rodu sa vždy zaľúbia do dievčat z rodokmeňa slzy. Je to ako choroba.“
Eureka pozrela na Andera. „Už sa to niekedy predtým stalo?“
„Nie,“ uštipačne odsekol Solón. „Všetko sa to začalo iba v tej chvíli, ako si začala dávať pozor. Dobrý bože, dievčatá sú také hlúpe.“
„S nami je to iné,“ povedal Ander. „My nie sme ako...“
„Nie ako ja?“ povedal Solón. „Nie ako vrah?“
Vtedy Eureke svitlo, čo sa stalo Byblis. Zachvela sa a potom sa začala potiť. „Zabil si ju.“
Nositelia rodu mali zabíjať dievčatá z rodokmeňa slzy. Ander mal zabiť Eureku. No Solón to skutočne aj dokonal. Zavraždil svoju skutočnú lásku.
Ander sa načiahol k Eureke. „To, čo my k sebe cítime, je skutočné.“
„Čo sa stalo s Byblis?“ spýtala sa Eureka.
„Po jednom nádhernom mesiaci plnom lásky, ktorý sme strávili spolu...“ Solón sa oprel na stoličke a ruky si položil na prsia, „sme sedeli v kaviarni na brehu rieky, obrátení k sebe tak, ako ste teraz vy.“ Solón ukázal na Eurekine a Anderove kolená, ktoré sa pod stolom dotýkali.
„Vetchou rukou som sa načiahol ponad stôl, aby som pohladkal jej rozviate vlasy,“ povedal Solón. „Hľadel som jej do polnočných očí. Zozbieral som všetky svoje ubúdajúce sily a povedal som jej, že ju milujem.“ Natiahol ruku, preglgol a zovrel prsty do päste. „Potom som jej zlomil väz. Tak ako ma učili.“ Hľadel do prázdna a päsť mal stále zdvihnutú. „Bol som vtedy starec, zošúverený starobou, ktorú mi spôsobila láska.“
„To je hrozné,“ hlesla Eureka.
„Má to však šťastný koniec,“ pokračoval Solón. „Len čo jej nebolo, moja artritída zmizla, oči sa mi vyjasnili, znova som kráčal vzpriamene. Mohol som behať.“ Uškrnul sa na Andera. „Som si však istý, že môj príbeh sa nepodobá na váš.“ Dotkol sa Anderových očí. „Ty nemáš ani najmenšiu stopu po vráskach.“
Ander sa zahnal po Solónovej ruke.
„Je to pravda?“ spýtala sa Eureka.
Ander sa vyhol jej pohľadu. „Áno.“

Lauren Kateová si mladých čitateľov získala už pred niekoľkými rokmi sériou kníh o Padlých anjeloch. Novým strhujúcim príbehom Vodopádsvoju pozíciu podčiarkuje a smelo ju môžeme vyhlásiť za nekorunovanú kráľovnú tínedžerských sŕdc. Exkluzívny rozhovor s autorkou nájdete v Buxcafé.