I.Radičová: Sme krajinou hrubých čiar!

 V knihe Krajina hrubých čiar Radičová ostro a bez ružových okuliarov predkladá svoje názory na spomínané témy formou rozhovoru s novinárkou Ľubou Lesnou.

Fico na mňa útočil ako sršeň
V knihe spomína viaceré známe mená - mal by mať teda niekto obavy? „Obavy určite nie,“ odpovedá I.Radičová, no k niektorým sa stavia tvrdo a kriticky. Napríklad o Robertovi Ficovi v časti o blížiacom sa páde vlády a snahách, aby Radičová odišla z politiky, bývalá premiérka píše:
„Predovšetkým si to želal Fico. Útočil ako sršeň. Útočil na politika, ktorý ho ako jediný preferenčne ohrozuje. Zvolil taktiku: premiérka – klamárka. A klamal neskutočne. A naďalej klame. Nesmierne mi pripomína Mečiara v jeho prvých rokoch. Každá výpoveď ako mix lži, polopravdy a občas aj trochu pravdy. Nesmierne rafinované a pre oponenta komplikované.“

Portál demagog.sk ho vyhodnotil ako najväčšieho klamára na našej politickej scéne – viac ako každá druhá veta je lož. Podľa Radičovej klamal o nezamestnanosti, o čerpaní eurofondov, o privatizácii strategických podnikov, o výjazdových zasadnutiach vlády, o našom deficite, klamal o faktoch v programovom vyhlásení vlády. „Ale najmä klame voličov,“ dodáva v knihe Radičová.

Machizmus  v politike
Expremiérka zároveň poukazuje na machizmus v našej politike - silné ramená, kde hurónstvo a silné reči prekrývajú činy a skutky. Hlavne v situácii, keď treba prekryť neexistenciu skutočných činov a skutkov siláckymi rečami. „Skoro každá Ficova tlačovka je machizmus.“

Možno aj preto sa Radičová odmieta vrátiť do politiky. Stále dostáva ponuky, aby kandidovala na post prezidenta, čo však odmieta. „Nesmierne si vážim podporu ľudí, ale v súčasnosti som presvedčená, že do politiky nevstúpim. Už som sa rozhodla,“ povedala expremiérka.

Provízia a korupcia sú u nás normálne!
Keď sa Radičovej dostal do rúk spis Gorila, „bola som šokovaná,“ spomína v knihe Krajina hrubých čiar. Podľa nej je fungovanie našej spoločnosti popretkávané od tých najmenších prípadov až po tie najväčšie menšími, väčšími, alebo obrovskými províziami. „Žiaľ, provízia a korupcia sa považujú za normálnu súčasť fungovania spoločnosti. Za normálne sa považuje, že vám niekto príde opravovať dom a vo dverách sa spýta, či potrebujete aj doklad, aby si nemusel svoj príjem priznať,“ píše v knihe I.Radičová.

Problém Slovenska dodnes je podľa nej ten, že kauzy sa – v lepšom prípade – vyšetria, padnú obvinenia, a nikto nie je potrestaný. „Prečo sa potom čudujeme, že občania zaraďujú politikov medzi klamárov?“

Veľké ryby sú u nás nepostihnuteľné!
„Ak niekoho nemám rada, tak nemám v obľube ľudí, ktorí sa vozia do práce po dunajskej hrádzi so zákazom prejazdu motorových vozidiel, či sa vyjadrujú spôsobom, ako keď Trnka hovoril o trtošení a pregrciavaní.“ Aj túto vetu nájdete v novej knihe bývalej premiérky Ivety Radičovej.
V novinke Krajina hrubých čiar ďalej píše: „Občanom sa môže zdať, že voľba generálneho prokurátora sa týka len politikov. Pravda však je, že sa týka všetkých občanov, pretože v konečnom dôsledku ide o fungovanie práva a spravodlivosti, o vymáhateľnosť práva pre všetkých a o rovnosť všetkých občanov pred zákonom, bez ohľadu na ich majetok, moc, vplyv a spoločenské postavenie.“

Podľa Radičovej sú u nás veľké ryby a biele goliere jednoducho nepostihnuteľné, generálna prokuratúra zastavila viaceré veľké kauzy. „Nedostatkov je veľa a celé sa to skoncentrovalo v osobe generálneho prokurátora pri jeho voľbe, keď sa riešila otázka, či pokračovať rovnakým spôsobom, alebo sa má urobiť zmena na tomto poste,“ tvrdí expremiérka.

A ako znášala odvolávanie v parlamente?
Nebudem zastierať, že keď ma celú noc, vyše trinásť hodín, odvolávali v parlamente, tak v istej chvíli som si povedala:
„A ty tu prečo sedíš? Prečo nejdeš preč? Čo všetko ešte musíš ako premiérka vydržať? To snáď nie! To už je za hranicou!“
Som presvedčená, že keby môj manžel Stano žil, otvoril by dvere rokovacej sály a povedal:
„Ivka, poď okamžite domov! Toto nebudeš znášať!“
Asi to bol zlomový okamih.
To, čo dokázali rozprávať niektorí reprezentanti opozície, to vidím za hranicou elementárnej slušnosti. A nešlo len o výkriky do éteru, ale o verejne vyslovené slová, ktoré sa dostali do historických záznamov. Kto bude s odstupom času hodnotiť, do akej miery išlo o hlúpu invektívu, lož a nepravdu? A najmä, k čomu to viedlo? Kam to posunulo parlament alebo problémy, ktoré teraz potrebujeme aktuálne vyriešiť?

Prečítajte si viac o knižnej novinke Krajina hrubých čiar od Ivety Radičovej.

Milan Buno
Foto: Iveta Radičová (s dcérou, psom a bilbord v Novej Dedinke)