Dá sa nájsť stratené šťastie? Vždy máte na výber...

Máš na výber

Je to naozaj tak? A ešte dôležitejšia otázka – ak ste mali zlé detstvo, musíte mať zákonite aj zlý celý život? Máte na výber. A vždy je šanca, aby ste našli to, čo hľadáte...

Toto je príbeh o sile a dôležitosti harmonickej rodiny. O (ne)správnych rozhodnutiach a o tom, že aj tie nás v konečnom dôsledku môžu posúvať vpred. Novinku Máš na výber výborne vystihuje citát v úvode knihy od L.N.Tolstoja: „Šťastný je ten, kto našiel šťastie v rodine.“

Áno, pretože toto je príbeh Paľa a Lindy, ktorí kvôli domácemu násiliu, či alkoholu v rodine prežili nešťastné detstvo a v dospelom veku sa zo svojej traumy vyrovnávajú každý po svojom.

Ak však nenašli šťastie v rodine, do ktorej sa narodili, môžu ho nájsť v rodine, ktorú si sami založia... Pretože vždy máme na výber.

Objednajte si novinku Máš na výber.

Paľo a Linda, poznačení detstvom plným strachu a domáceho násilia, opúšťajú rodičovské hniezdo a vydávajú sa každý po vlastnej ceste.

Linda si zakladá rodinu, avšak po boku workoholika Adama rýchlo precitne z predstavy o dokonalej rodinnej idylke. Na materskej dovolenke neprežíva šťastné chvíle a nastupujú prvé problémy. Chýba jej opora, pochopenie, uznanie a oddanosť manžela. Myslí si, že ak nastúpi do zamestnania, všetko sa zmení. Ale opak je pravdou.
Začínajú sa jej otvárať oči, koho si to vlastne zobrala za manžela. Uvedomila si paradox života, všetko na svete musí byť vyvážené. Mladá mamička má pocit, že vždy stojí na tej horšej strane. Náročná starostlivosť o dieťa, manželova hyperaktivita a nenaplnené ambície v práci ju postavia pred zrkadlo minulosti.
Nájde Linda opäť svoje stratené šťastie?

Problémový Paľo sa zasa neváha spájať s kriminálnymi živlami. Pred sťahujúcou sa slučkou zákona a vďaka vidine slobodnejšieho života ujde do Veľkej Británie, kde sa konečne rozhodne zarobiť peniaze legálnym spôsobom. Osud však opäť zmení Paľove plány a vrhne ho priamo do pazúrov pakistanskej mafie obchodujúcej s drogami a bielym mäsom. Bezhlavo sa zamiluje do ukrajinskej prostitútky a je nútený bojovať o život...

Príbeh Máš na výber sa opiera o skutočné udalosti. Ak ste mali pekné a šťastné detstvo, máte vyhraté. Mnohí z nás ho však také nemali. Traumy, smútok a sklamania z detstva si väčšinou zo sebou nesieme po celý život. A často je len na nás, ako sa s tým dokážeme počas života vyrovnať.

Autorka Martina Novotová s dvomi dcérkami:

Prečítajte si 2 úryvky z novinky Máš na výber:

1.úryvok
Niečo po polnoci pomýšľala na nenápadný odchod. Po dvoch pohároch červeného vína jej horeli líca a mierne sa zauzľoval jazyk – neklamné signály jej tela, že má dosť. Práve sa chcela zdvihnúť a odísť, keď k stolu docupitala usmievavá čašníčka a položila pred nich ďalšie kolo nápojov. Nechápavo zazrela na šéfku. Tá s úsmevom na perách pokrčila ramenami a ďalej sa venovala postaršiemu finančnému riaditeľovi. Podľa pohľadov a mimiky ich tvárí išlo naozaj o neformálnu debatu. Linda kde-tu zbadala, že sú pri sebe priveľmi blízko a riaditeľova ruka sa niekoľkokrát dotkla šéfkinho drieku. Čím bola pokročilejšia nočná hodina, tým si dovoľoval odvážnejšie fyzické prejavy. Vždy sa jej javil úlisný a otravný, mal to v očiach, a teraz sa v tom nadobro uistila. Radšej siahla po pohári, chytila ho za stopku a nervózne si odpila.

„Všetko v poriadku, pani Hemská?“ ozval sa druhý spoločník, asi štyridsaťročný obchodný riaditeľ.
„Ale áno,“ napochytro odpovedala. „Len som akási unavená,“ pravdivo dodala a položila víno na stôl. V mysli ďakovala Bohu, že riaditeľ sa správal distingvovane a slušne, bez akýchkoľvek sexuálnych narážok. Celý večer rozoberali aktuálnu kampaň, regionálne výsledky a pomedzi to jej položil zopár zvedavých otázok týkajúcich sa súkromia. Aj on jej o sebe čo-to prezradil. Päť rokov šťastne ženatý, dve deti, obaja chlapci.

Pôsobil na ňu profesionálne a zároveň ľudsky, bol príjemným spoločníkom. Ak by mala zhodnotiť jeho vzhľad, musela by uznať, že je zaujímavý a sympatický. Vysoký bol asi ako Adam. Uhladený strih tmavých vlasov, štýlové okuliare ohraničujúce hnedé prenikavé oči, hranatá sánka a jemné strnisko z neho poľahky robili objekt častého ženského záujmu. Široké ramená a hrudník, pevný pás a svalnaté stehná sa nedali prehliadnuť, hoci ich ukrýval pod oblekom šitým na mieru. Bolo evidentné, čomu sa venuje vo voľnom čase.

Pozrel na draho vyzerajúce náramkové hodiny a súhlasne pokýval hlavou.

„Navrhujem dopiť tento vzácny mok pravdy, a ak dovolíte, odprevadil by som vás. Aj na mňa doľahla únava. Darmo, na žúry som už asi starý, pôjdem si ľahnúť.“

Zodvihol pohár a pridržal ho vo výške očí. „Na úspech a nové výzvy, pani Hemská,“ pripíjal.

Linda štrngla pohárom o čosi silnejšie, ako chcela. Ozval sa hlasný zvonivý zvuk, aký dokáže vydať len pohár z pravého krištáľu. Zároveň však nebezpečne rozhojdala tekutinu a tá vyšplechla priamo na snehobielu košeľu jej nadriadeného. Vystrašene hľadela na skazu, ktorú spôsobila. Keď však zazrela prekvapený, ale pobavený pohľad riaditeľa, nesmelo sa usmiala.

„Prepáčte, toto som nechcela. Veľmi ma to mrzí,“ ospravedlňovala sa.

Naklonil sa k nej bližšie a šibalsky poznamenal: „Nič to, aspoň mám dobrý dôvod na rýchly odchod do izby.“

Vstali takmer súčasne a po krátkom vysvetlení sa pobrali na hotelové izby. Prešli okolo recepcie k bočnému schodisku. Zastala na prvom poschodí v chodbe, ktorá viedla k jej izbe.

„Ďakujem za spoločnosť a prajem dobrú noc. A ešte raz, prepáčte tú košeľu, je mi to trápne.“

„Stávajú sa aj horšie veci, pani Hemská,“ povedal. „Ale aj lepšie,“ doplnil zastretým hlasom a priblížil sa k nej.

2.úryvok
Na odpočívadlo sa vrútil čierny džíp, za ním sa rozvíril obrovský kúdol prachu, ktorý na chvíľu zahalil celé okolie. Ostal omráčene stáť. Prašný oblak sa pomaly usádzal, keď Paľo zbadal siluety dvoch postáv, ktoré sa vynárali z mračna. V momente, keď boli od neho na niekoľko metrov, zbledol. Spoznal ich. Od strachu temer prestal dýchať.

„Pozrimeže, koho tu nestretneme!“ zvolal Abel teatrálne. Jeho poskok sa postavil za Paľa.

„Čo to má znamenať,“ nechápavo pozrel na Joža. Ten podišiel k Abelovi, vzal od neho bankovky, ktoré mu podával, a na záver si potriasli rukou.

„Nechápem! Prečo? Prečo si ma oklamal!“ kričal tak nahlas, ako len vedel. Joži sa naňho pozrel, pristúpil k nemu a chvíľu mlčal, akoby rozmýšľal nad odpoveďou. Paľo mu spýtavo hľadel priamo do očí.

„Zapamätaj si jednu pravdu... Gadžo cigána ojebe iba raz!“ sykol mu do tváre a sebaistým krokom odkráčal k svojmu autu. Paľo za ním neveriacky pozeral, sledoval rozsvietené zadné svetlá, ktoré o niekoľko sekúnd zmizli v zákrute. Na chrbte pocítil štuchanec.

„Pohneš sa k autu sám alebo ti treba pomôcť?“ opýtal sa ho obor.

Kráčal pomaly, snažil sa zdržať čas. Hľadal východisko. Videl Abela, ako sa usadil na sedadle spolujazdca. Jemne pootočil hlavu doprava, ale len toľko, aby dokázal periférne zhodnotiť terén. Približne tridsať metrov od seba zbadal hustý lesný porast. Stačilo by dobehnúť k nemu a stratiť sa v lese. Mohlo by sa to podariť! Nemám inú možnosť... Urobil posledný krok dopredu, keď sa rozhodol.

Teraz alebo nikdy! Znenazdajky zmenil prudko smer a rozbehol sa. Za sebou začul kliatie. Bežal najrýchlejšie, ako vedel, do cieľa mu odhadom ostávalo necelých pätnásť metrov. Zrazu sa ozvala ohlušujúca rana a súčasne so zvukom ho obrovská sila zhodila na zem. Jeho telo urobilo premet, po ktorom ostal v šoku ležať. V nohe zacítil prudkú bolesť. Namáhavo dychčal a cez zuby sa mu dral bolestivý sykot. Dvihol hlavu a pozrel sa na lýtko. Na pravej nohavici sa objavila tmavá škvrna, ktorá sa rýchlo zväčšovala. Priložil dlane nad ňu a stlačil. Skríkol od bolesti, ktorá mu prešla celým telom. Ľahol si do trávy, prevalil sa na bok a snažil sa plazením dostať do bezpečia. Začul ťažké dunivé kroky. Prestal sa plaziť. Pochopil márnosť svojho pokusu. Kroky zneli čoraz hlasnejšie, boli blízko, veľmi blízko. Zbadal nohy, obuté v čiernych vojenských topánkach s hrubou podrážkou, ktoré zastali priamo v jeho zornom uhle. Ani sa nepokúsil pozrieť, koho nesú. Vedel to. Jedna topánka sa dvihla do výšky, na moment sa vzdialila a posledné, čo zahliadol, bol rýchly pohyb, ktorým sa topánka približovala k jeho tvári...

Milan Buno, 19.11.2014