Čo čítajú celebrity?

No dobre, nevieme to všetko zodpovedne dokázať a možno sa nájdu aj takí, čo si len „rochnia“ v zábleskoch svoje slávy.

My sme však našli mnoho takých, čo čítajú radi a veľa. A často sú to veľmi zaujímavé tipy, ktoré by vás mohli inšpirovať.
BUX.sk  vám bude každý deň prinášať jednu známu tvár a jej tip na čítanie.
Herci, moderátori, spisovatelia, speváci... Každý deň jedna celebrita, ktorá dokáže, že niet nad dobrú knihu.

ČO TEDA ČÍTAJÚ CELEBRITY?

HONZA NEDVĚD, český pesničkár

Český pesničkár Honza Nedvěd je veľký čitateľ. Doma má vraj neuveriteľných 30-tisíc kníh, takže toho prečítal naozaj už veľa.  Jeho dedko bol  učiteľ a pradedko zasa senátorom, takže tam niekde tkvie základ jeho čitateľskej mánie.

„Prečítal som už všetko možné – od románov pre mužov, pre ženy, cez kovbojky, detektívky...poéziu mám v sebe snáď celú a presne viem, ktorých autorov a ktoré knihy môžem, ktoré zasa nie,“ vysvetľuje H.Nedvěd. Dnes je už vyberavý, no sú autori, ktorých miluje. „Je to napríklad český básnik Jiří Wolker, americký poet a jedna z hlavných osobností beatnickej generácie Allen Ginsberg. No a zbožňujem vášho Milana Rúfusa, jeho Modlitbičky, Studnička, Vernosť...“

Posledných asi päť rokov číta Honza Nedvěd už iba literatúru faktu, životopisy. „Pretože toto ma ešte môže prekvapiť,“ dodáva pesničkár, ktorého naposledy prekvapila naša najobľúbenejšia spisovateľka Táňa Keleová-Vasilková. Neveril, že také malé žieňa predalo vyše milión kníh... „Tak som sa pýtal u nás, že ako je to možné a povedali mi, že ona naozaj píše pravdu...ale veď množstvo ľudí, spisovateľov už povedalo, že píše pravdu, že toto je skutočné. A nedosiahli taký megaúspech ako vaša Táňa. Možno si ju raz prečítam, hoci ako som povedal, teraz čítam hlavne literatúru faktu.“

Ale vráťme sa k tomu neskutočnému číslu 30.000 kníh. „Viete, mám dva domy, to sa zmestí,“ usmieva sa Honza Nedvěd. „Knihy, ktoré mám rád, sú v takom záhradnom domčeku, kde to je všetko usporiadané. U seba v dome mám takzvanú príručnú knižnicu s asi tisíckou kníh. A pri posteli mám čisto moju knižnicu, kde je asi päťdesiat kníh a z nich si bežne beriem,“ popisuje.

Dnes vychádza neuveriteľné množstvo kníh a Honza Nedvěd má jednoduchý recept na to, ako sa v nich vyznať a vyberať si: „Ja si nevyberám. Ja prečítam všetko, čo mi príde pod ruku. Ak ma to nezaujme, odložím to po štvrtine. Doma nemám knihu, ktorú by som neprečítal, aspoň kúsok. Každý večer bez výnimky čítam a keď si spočítate, že čítam od roku 1970, tak to je už veľa, však?“

----------------------------------------------------------------------

MIRKA PARTLOVÁ, herečka a PETER CMORIK, muzikant

 „Ja mám doma všetky knižky od Jožka Heribana, tie milujem,“ priznáva Mirka Partlová a vymenúva Intimitu vlkov, Posadnutosť, Ružový trojuholník, najnovšiu Schovaný, neschovaný, idem, ale tiež jeho staršie knižky Úspech má srdce žraloka či Niekto na mňa stále píska.

„Tak to potvrdzujem,“ prikyvuje jej partner Peter Cmorik a Mirka dodáva, že jej vyhovuje jeho štýl písania (teda Heribanov, nie Cmorika:-)), aj témy, ktoré si vyberá. „Veľmi sa mi páčia jeho príbehy, v mnohých sa dokonca môžete nájsť. Niekedy si pri čítaní jeho kníh aj zaspomínam na určité situácie, ktoré mi už vyfučali z hlavy...práve preto, že sú zo života a predsa sú iné. Neviem to nejako exaktne vyjadriť, zadefinovať.“

Mirka Partlová po pár sekundách priznáva, že vlastne miluje celú rodinu Heribanovcov. Do oka jej padla aj nová kniha Tamarky Misia Eva, prísne tajné. „Hneď ma zaujala, nielen obálkou, ale aj hlboko ľudským príbehom a tiež tým, že k nej vznikla špeciálna aplikácia pre detičky.“

Mirka nezvykne často kupovať knihy pod vianočný stromček, nemá najlepšie spomienky. „Raz som natešená kúpila knižku pod stromček...a presne taká istá už doma bola, takže radšej nie.“

Zato Peter Cmorik na Vianoce určite daruje knihu a možno aj Mirke, ktorá však s úsmevom kontrovala: „Nemáš mi už čo dať. Všetky, čo som chcela, som už prečítala.“ Nato Peter zareagoval: „No veď uvidíme, niečo sa nájde:-)

 „Ja práve čítam Misiu Eva, prísne tajné a celkom ma to baví,“ pokračuje známy muzikant.  „Inak ja som taký zvláštny čitateľ, lebo milujem sci-fi, a osobitne českého autora Jiřího Kulhánka.  Mám od neho všetko. Divocí a zlí, Vládci strachu, Noční klub... ja práve na rozdiel od Mirky mám rád všetko mimo toho reálneho života. Kde nie sú také tie typické naše problémy.“

Peter Cmorik si rád prečíta aj knihy o muzike – naposledy si všimol knižku Mekyho Žbirku Čo bolí, to prebolí. „Som tiež veľký fanúšik skupiny Queen a doma mám snáď každú knižku, ktorá bola o skupine a Freddiem Mercurym vydaná...a ešte mám rád životopisy klasických umelcov ako Beethoven, Mozart, Chopin.  Tam je okrem jej ľudskej stránky aj história a o to je to zaujímavejšie,“ dodáva Peter Cmorik.

----------------------------------------------------------------------

MARTIN PYCO RAUSCH, moderátor

 „Trochu sa hanbím, lebo za posledný rok som čítal málo beletrie, ale o to viac bedekre a kuchárske knižky. Mám však rozčítaného Haruki Murakamiho, som už na 40.strane,“ usmieva sa Martin Pyco Rausch, známy moderátor a hudobný dramaturg.

Škola Pycovi znechutila čítanie povinným čítaním...asi ako mnohým z nás a možno to tak funguje aj dnes. Žiaľ. „Zápasil som s tou nechuťou pomerne dlho a až keď som ukončil školu, začal som objavovať knihy. Na jednej strane sa bolo treba dovzdelať, keďže som nastupoval do práce. Na strane druhej som narazil na zaujímavé knihy, ktoré sa oplatilo prečítať. Vtedy som sa vrhol na krimiromány, ale aj na filozofiu a dnes holdujem najmä fikcii.“

Počas leta si Pyco vychutnáva napríklad rôzne poviedkové knihy. Určite môžeme odporučiť Roalda Dahla, Marqueza, ale aj zo slovenských povedzme zbierku poviedok Všetko, čo chcem.  Posledné mesiace však dokončoval svoju knižku, občas sa ušlo pár minút hudobným časopisom, ktoré sleduje pravidelne, a pred spaním bol už taký unavený, že na iné nezostal čas ani sily.

 „Z kuchárskych kníh mám napozerané tie, ktoré idú v telke ako Nigella, Židekove Nebíčko v papuľke, Jamie Oliver,“ rozpráva Pyco. „Občas si kúpim ich knižku, ale kuchárky kupujem hlavne na cestách. Niekde v cudzine spoznám zaujímavého človeka, šéfkuchára všeobecne málo známeho, ale šikovného, a ak napísal knižku, kúpim si ju. Vždy som hľadal anglickú verziu a najlepšie talianskej, francúzskej, španielskej alebo gréckej kuchyne,“ dodáva známy moderátor.

Blížia sa Vianoce a to je obdobie, keď Pyco kupuje knihy ako na bežiacom páse. „Najradšej dávam knihy, ktoré už mám nejako overené – či už som ich prečítal sám, alebo mám na ne vrelé odporúčania. A som človek pohodlný, v kníhkupectve nevydržím dlho, lebo vždy sa niekam ponáhľam,“ usmieva sa Pyco. A tak prichádza na rad internetové kníhkupectvo ako je napríklad Bux.sk, kde robí objednávky pri pohári vína. „Potom príde obrovský balík a potom rozdeľujem , komu čo pôjde.“

Pyco s humorom dodáva: „Najradšej teraz obdarúvam svojich blízkych a priateľov vlastnou knihou Moje jedlo.  Keď idem za niekým, koho som dlho nevidel, v taške mám dve-tri knihy a obdarúvam - ´Ahoj, už dávno som ti ju chcel dať, ale dlho sme sa nevideli.“J:-)

----------------------------------------------------------------------

JOZEF BEDNÁRIK, režisér

Je nás, fanúšikov kníh z vydavateľstva Ikar, už veru celá armáda. Je len zákonité, že tak ako v armáde vojenskej, aj v tejto našej čitateľskej „ikarmáde“ sa špecializujeme, delíme, združujeme… Namiesto vojenských odborností tu hrá rolu čitateľský vkus, štýl a posolstvo ikarovských kníh…

A tak pod zástavou pani Táne Vasilkovej kráča rota „Kelevasiľnáčov“. Od založenia rastie a s každýn novým doktorským trilerom mocnie pluk čítajúci knihy pána Cooka. Jeho veliteľkou a hlavnou „Cookinou“ je tuším Zdena Studenková. O priazeň v „Steelovej aréne“ bojujú knihy pani Daniely. Existujú už útvary poetických „Peterajmaniakov“, čaty „Filan- manov“, vzniká skupina „Banášistov“, rodí sa mužstvo „Piškárov“. Dámy majú svoje ženské pluky kulinarmádne a slečny sa grupujú okolo „románov do kabelky…“

Ja sa hrdo hlásim k elitnej jednotke  „Kingáčov“  . V tomto našom tábore máme momentálne sviatok: generálky a plukovníci Ikaru nám perfektne a pohotovo dali preložiť (širák dole, pani a pán Gállisovci!) najnovší opus nášho trilerového guru Stephena Kinga, ktorý sa volá 22.11.1963. Vyšiel opäť v edícii tzv. obéznych kníh (800 strán!) Ale napína vás a vzrušuje temer na každej strane. A nielen to: pán King vie aj dojímať, učiť, núkať geniálne bonmoty a „hlášky.“ Maestro vymyslel nádherný námet, zasvätene historizuje, múdro psychologizuje a tak nesmierne kvalitne spája v tejto knihe všetko, čo má moderný triler 21. storočia mať. Stephen King znovu vyhráva v boji s armádou svojich kolegov a náš slovenský pluk „Kingáčov“ kričí „Hurá!“

----------------------------------------------------------------------

PETER DVORSKÝ, operný spevák

 „Milujem túto herečku, je to žena i profesionálka par excellence, takže som nesmierne rád, že vyšla takáto kniha,“ povedal operný spevák Peter Dvorský na margo novinky Emília V a tí druhí. Pred pár dňami knižku spolukrstil notami, pretože stretnutia, rozhovory s ňou sú vraj úžasnou hudbou. Kto má rád jej herecké umenie, nemal by túto knihu obísť. „Knižka rozpráva o nej ako o človeku, herečke, kolegyni, kamarátke. Takýchto ľudí, ako je ona, nájdete pramálo. Ako herečka je naozaj hviezda. Niektoré hviezdy dnes rýchlo vzplanú, rýchlo však aj zhasnú, ale Milka Vášáryová je v tomto fenomén. Takáto kniha tu mala byť už skôr a ja ju dočítam, aj keby som na jedno oko nevidel,“ dodal s úsmevom operný spevák.

 Peter Dvorský rád číta knihy o velikánoch, skladateľoch, pretože „ak niečo rád počúvam, chcem byť k autorovi ešte bližšie a spoznať ho osobnejšie.“  Tiež vyhľadáva knihy o ľuďoch, ktorých pozná, s ktorými pracuje, no vďaka knihám sa o nich dozvedá ešte viac. Miluje aj publikácie z oblasti výskumu. „Napríklad knihy o vesmíre, objavovanie, netušené možnosti. Stephen Hawking je v tomto geniálny vedec i autor.“ Nepohrdne ani detektívkami, jeho obľúbeným je Alfred Hitchcock, prečíta si aj súčasnejšie krimi. V kurze sú najmä severské detektívky – Stieg Larsson a jeho trilógia Millennium, Jo Nesbo, Haning Mankell, Lars Kepler a ďalší.

 Peter Dvorský, ktorý vlani oslávil okrúhlu šesťdesiatku,  je vychýrený gurmán, takže nemohol chýbať pred časom ani na krste limitovanej edície knihy receptov Jarda Žídeka. Knižku pokrstil aj svojmu bývalému spolužiakovi a kamarátovi Vladovi Francovi. V knihe Túto hudbu mám rád nájdete  15 vybraných rozhovorov, ktoré odzneli v jeho rovnomennej relácii v Slovenskom rozhlase. V priebehu ôsmich rokov sa v relácii predstavilo tristo zaujímavých hostí z kultúrno-spoločenského života a Peter Dvorský bol úplne prvý.

----------------------------------------------------------------------

BEÁTA DUBASOVÁ, speváčka

Pred pár dňami sme Beátu Dubasovú stretli na krste edície Príbehy z kabelky, v ktorej vyšiel aj Milenec od jej kamarátky Mariky Studeničovej. Takéto knižky do kabelky, oddychovú literatúru si Beáta rada prečíta na dovolenke.

 Pred časom ju napríklad oslovila kniha od Eli Elias Zdochnuté srdce. „Ak by sa táto knižka raz sfilmovala, viem si predstaviť herečku, ktorej by sadla hlavná rola ako uliata: Zuzka Fialová,“ prezradila. „Tá kniha je výborná, šťavnatá, otvorená až drsná, ale plná skvelého humoru,“ dodala autorka hitov ako Účesy, Maznáčik, Sme také, aké sme, Za dverami mojej izby, či Vráť mi tie hviezdy.

Na Zdochnutom srdci sa jej páčili najmä priame, vynikajúce a trefné prirovnania. A tiež súčasný jazyk, žiadne prikrášlené omáčky. „Zhltla som to jedným dychom,“ usmieva sa speváčka. Podobne sa jej páčil hit Nový život bez chlapa od anonymnej dvojice Buless. „Ľahko ma to vtiahlo do deja a je nepostrehnuteľné, že to písali dvaja autori," čudovala sa.  

 „Ženám tiež odporúčam knihu So šarmom Parížanky od francúzskej exmodelky Ines de la Fressange. Aj keď časť knihy je akoby cestopisom po butikoch, v prvej polovičke sa nájdu naozaj dobré rady,“ upozorňuje Beáta na novinku z vydavateľstva NOXI.
Knihy ju sprevádzajú už od detstva a dopriala ich prirodzene aj deťom. Synovi čítala knihu Môj macík, čo je knižka ešte z roku 1956. „Pamätám si ju ešte z môjho detstva. Adamko ako trojročný ju už vedel naspamäť. Potom som mu čítala Dobšinského rozprávky, Zlatú a Striebornú knihu, Gulliverove cesty s Hložníkovými ilustráciami. Ešte keď bol taký menší, čítala som mu Tri prasiatka – tie vedel celé naspamäť,“ usmieva sa Beata.
Čítať deťom, keď sú malé, je nezaplatiteľná vec, pretože to utužuje vzťah. Je to rituál, ktorý dieťa miluje, myslí si Beata Dubasová.

----------------------------------------------------------------------

RASŤO PIŠKO, humorista a spisovateľ

„Nedávno som prečítal knižku írskeho autora Columa McCanna ´Čo svet svetom stojí´.  Mal som trochu problémy s expozíciou, ale keď som prebehol zhruba 50 strán, kniha ma úplne pohlita,“ pochvaľuje si Rasťo Piško, ktorý tento rok oslavuje okrúhlu 50-tku a knihu ako darček by určite prijal veľmi rád.

Rasťo je známy najmä ako humorista – podieľal sa na výrobe zábavných programov Apropo, Apropo TV, Halušky, Telecvoking, O 3 štart!, Pošta Horný Výplach, Bravissimo, a mnohých ďalších. Písal fejtóny a postrehy pre Mosty, Domino, Moment a Pravdu.

Popri písaní však veľmi rád aj číta a tiež o tom hovorí. Spolu s kamarátmi Jozefom Banášom a Gustom Murínom cestovali po Slovensku a na besedách diskutovali so žiakmi o knihách a prečo je dobré čítať. „Povedali sme si, že urobíme niečo pre propagáciu literatúry. Zameriavame sa na besedy s mladými ľuďmi, aby sme sa dozvedeli, čo stredoškoláci čítajú, ako myslia, čo ich zaujíma,“ vysvetľuje Rasťo Piško. Študenti sa pýtali napríklad aj na to, či je potrebné čítať povinnú literatúru. „Ja sa musím priznať, že roky sa vraciam ku knihe Zbojnícka mladosť od Ľuda Ondrejova a podľa mňa je dobré prečítať si aj klasiku,“ podčiarkol Piško.
Rasťo dosiahol viacero úspechov - za predaj kaziet a CD-čiek s autorským hovoreným slovom získal šesť Zlatých a sedem Platinových platní. Dávnejšie mu vyšla kniha humoresiek „... z druhej ruky“, pred dvomi rokmi vydal román Hačava, s ktorým získal na 30. ročníku Stredoeurópskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy Zlatého gunára v kategórii literárne diela. Vlani mu vyšla Bohémska kolonáda.

 „A moja najobľúbenejšia kniha? Je ich viac, ale ak by som mal spomenúť len jednu, tak určite román Milana Kunderu Žert. Je v ňom obsiahnuté všetko, čo mám v literatúre rád – humor, tragika, konflikt človeka a doby, trochu sentimentu i nostalgie. A samozrejme vášeň. A to všetko napísané jedinečným štýlom, ktorý je zrozumiteľný každému,“ dodáva Rasťo Piško.

----------------------------------------------------------------------

KLÁRA JANEČKOVÁ, česká spisovateľka

 Klára Janečková patrí medzi najobľúbenejšie české autorky. Známa sa stala pred 12 rokmi, keď ju uniesli a únoscovia dokonca pripravili jamu, kde ju chceli pochovať. Stalo sa to v piatok 13-teho... Napokon prežila a vznikla z toho kniha Unesená. Za posledné roky jej vyšlo viacero úspešných príbehov a novinku Temnota príde zajtra predstaviť do Bratislavy. Čo číta Klára Janečková?

„Dočetla jsem knihu Liána smrti od Jarmily Loukotkové. Úžasná kniha od začátku do konce. Pojednává o profesorovi, který pracuje v Amazonii, v Jižní Americe, vyhledává a studuje tamní kmeny divochů a do toho má najít neznámou rostlinu, o kterou mají zájem mnozí bohatí a nebezpeční lidé,“opisuje Klára knihu, ktorá ju naozaj chytila a nepustila. Dlho nič nečítala, len odbornú literatúru, tak možno aj preto túto knihu priam hltala. Hladná po zaujímavej zápletke...

 „Jinak mám ráda historii a dějiny,“pokračuje česká spisovateľka. „Kniha, kterou často žiju, hlavně v období, kdy potřebuji vypnout, je Dáma v Toweru, od Jean Plaidy. Je o druhé ženě Jindřicha VIII. Anně Boleynové. Matce královny Alžběty I.
Ráda čtu o jejím osudu. Vždy se zamýšlím nad tím, proč si zvolila tak krátký život. Zaprodala jej za krátkou a neobvyklou slávu a úspěch. Pak následovala smrt. Také vždy sleduji vášeň a lásku Jindřicha VIII. k ní. A jak se po jejich svatbě a během krátké doby změnila touha a posedlost v nenávist a chlad. Když Annu dal popravit, měl již v plánu sňatek s jinou ženou. A tento fakt nemohu zatím pochopit.“

Niekedy sa Klára pozerá na túto knihu aj s humorom, prezerá si mužov vo svojom okolí a pýta sa, koľko máme okolo seba takýchto Henrichov VIII. A koľko by ich chcelo popraviť vlastnú manželku:-)

Klára tiež prečítala knihu Mexické drama. „Je to stará kniha, kterou mi koupila má tchýně na jedné mé besedě ve výprodeji. Ví, že chci letět do Mexika. Je to o pádu Aztécké říše,“ dodáva Klára Janečková, ktorá v piatok 17.februára o 17:00 predstaví svoju novinku Temnota v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici. Nebudú chýbať zaujímaví hostia: Petr Novotný ako moderátor, Milan Markovič a Maroš Kramár ako krstní otcovia.

Tak ak máte chuť, rozhodne príďte – na záver môžete ochutnať pravé moravské koláče a slivovicu:-)

----------------------------------------------------------------------

JOZEF BANÁŠ, spisovateľ

 Jeden z najúspešnejších slovenských spisovateľov súčasnosti Jozef Banáš nielen píše, ale aj veľa číta. Rozhodol sa poukázať nielen na to čítavé, príjemné, ale aj na jedno veľké sklamanie. „Priznám sa, že Folletove ´Piliere zeme´ boli pre mňa naozaj sklamaním v porovnaní s propagáciou, ktorá románu predchádzala. Okrem toho, že téma bola výsostne anglická, bola to v podstate rozprávka pre dospelých s niektorými priehľadnými zápletkami. Málo skutočných historických faktov, len rámcovanie do obdobia kráľa Štefana a kráľovnej Maud. Mimoriadne veľa postáv, je to zbytočne dlhé a počul som podobné názory aj od iných čitateľov,“ hovorí sklamane J.Banáš.

Oproti ´Mužovi zo Sankt Petersburgu´, ktorý od Folletta čítal v nemčine to bolo zdĺhavé. Vezmime si napríklad Dostojevského Bratia Karamazovovci („až sa hanbím priznať, že tento skvost svetovej literatúry som ešte nečítal“). Štýl a dynamika románu samozrejme zodpovedá dobe a dnes by musel autor knihu napísať najviac na päťsto a nie na deväťsto strán. „A to bola, obávam sa, aj Follettova chyba.“

 Nedávno Banáš dočítal Vilikovského novelu ´Pes na ceste´. „Milé, príjemné, pútavé čítanie,“ pochvaľuje si.
Keďže už pracuje na pokračovaní románu Kód 9 s pracovným názvom Kód 1, číta okrem množstva cudzojazyčnej literatúry o Ježišovi v Kašmíre znovu aj svoj vlastný román Kód 9 – nie z egocentrizmu:-). Ale chce si pripomenúť konanie a niektoré motívy hlavných postáv, aby pokračovanie plynulo nadviazalo a bolo efektným doplnením.

----------------------------------------------------------------------

PETRA BERNASOVSKÁ, moderátorka

 „Keďže máme malé dieťa, na čítanie mi zostáva čas, len keď idem na stacionárny bicykel,“ usmieva sa známa moderátorka Petra Bernasovská. A podobne sú na tom asi mnohé mamičky s malými deťmi: na čítanie veľa času nezostáva, preto si treba vyberať starostlivo...a vyberavo:-)

„V poslednom čase ma úplne chytila trilógia Millénnium od Stiega Larssona a tak som na čas ostala pri detektívkach. Momentálne som  zahĺbená do detektívnych príbehov z lekárskeho prostredia od Robina Cooka, ktoré som pred tým  nikdy nečítala. Akurát mám pocit, že sa už budem báť vkročiť do nemocnice,“ dodáva Petra, čo sa jej v aktuálnej krízovej situácii ani nečudujeme:-).

Páčili sa jej aj knihy od Johna Grishama Partner a Odvolanie. „Prešpekulovaná a napínavá zápletka a prekvapivý neamerický koniec. Príbehy so zlým koncom mi ešte dlho vŕtajú v hlave.“ S manželom si v lete na dlhých cestách autom púšťali knihy na počúvanie od Dominika Dána a už má pripravené knihy od Jana Krausa. „Teším sa na to počúvanie,“ zastrája sa moderátorka.

Pred časom sa jej veľmi páčili knihy od Stephena W. Hawkinga Stručná história času a Vesmír v orechovej škrupinke. Laickou formou vysvetlené tie najťažšie záhady vesmíru, fyziky a matematiky. „Bavilo ma to,“ spomína si. „Neviem však odpovedať na otázku, ktorá je moja najobľúbenejšia kniha. Vždy sa mi páči tá, ktorú práve čítam, ak samozrejme vydržím až do konca. Mám skôr také obdobia, kedy ma baví istý žáner. Vraj ľudia vyhľadávajú žáner podľa toho, čo im v živote chýba. Teraz mám asi veľmi pokojné obdobie plné lásky a starostlivosti o deti, tak mi zrejme chýba trocha napätia. Preto tie detektívky:-)“

----------------------------------------------------------------------

JANA HOSPODÁROVÁ, moderátorka

„Môj psychický relax je čítanie kníh,“ tvrdí sympatická moderátorka Janka Hospodárová. Je známa tým, že miluje zvieratá, je vášnivá kávičkárka, výborne sa predviedla s Martinom Chrenom v Let´s Dance, no knihy sú absolútny relax. „V poslednom období sa mi dostali do ruky knihy dvoch slovenských autoriek. A od jednej z nich som sa doslova nevedela odtrhnúť. Kniha Lucie Piussi Láska je sliepka ma mimoriadne zaujala, pobavila a zhltla som ju takmer na posedenie,“ vysvetľuje.

Podľa Janky má Lucia Piussi povestné ľahké pero a neuveriteľný štýl, ktorý ju dostal. „Veľmi sa s vecami nemazná a pomenuje ich absolútne trefne a výstižne. Všetko vo veľkom spisovateľskom štýle.“ Janke sa pred rokmi dostala do rúk jej poviedka a už vtedy nad jej spisovateľským talentom skladala pomyselný klobúk z hlavy.
„Tiež som sa stotožnila s hlavnou hrdinkou knihy, ktorá spoznáva mužov rôznych vekov, charakterov či postavenia. Nuž, myslím si, že Piussi by mohla písať na akúkoľvek tému a bolo by to výborné,“ domnieva sa moderátorka.

Vlastnú knihu má na konte dokonca samotná Janka Hospodárová. Spolu s kolegyňami z Telerána Adrianou Polákovou a Lenkou Šóošovou vydali knihu Pečieme s Teleránom, ktorá je tak skvelou kombináciou troch sexi moderátoriek a lahodných zákuskov, po akých si rozhodne oblížete prsty. Myslíme samozrejme po zákuskoch:-)

Lahodné rezy, mafiny, bábovky, rolády, štrúdle, sušienky, torty...kniha Pečieme s Teleránom ponúka desiatky jednoduchých a rýchlych receptov, ktorými určite potešíte svojich blízkych. Janka Hospodárová kedysi príliš nepiekla, no vypekanie v štúdiu ju zmenilo. Dnes pečie pre susedov, pre seba a z každého upečeného koláča má obrovskú radosť. A keď si potom s upečenou lahôdkou sadne do kresla a chytí do ruky obľúbenú knihu, nič viac jej netreba.

----------------------------------------------------------------------

MARIANA ČENGEL SOLČANSKÁ, režisérka a spisovateľka

 „Nedávno vyvrcholili prípravy na nakrúcanie môjho nového filmu s jesenným názvom Dušičky. Okrem toho dokončujem rukopis mojej druhej knihy, románu zo súčasnosti, ktorý sa bude volať Jaskyňa. No a ešte musím stihnúť kadečo iné,“ usmieva sa sympatická Mariana, takže je nám jasné, že až toľko času na čítanie nemá. Je rodáčkou z Nitry, mnohé domáce i zahraničné festivaly uviedli jej filmy ako Pošta pre teba, Ábelov čierny pes, Raňajky na cintoríne či Legenda o lietajúcom Cypriánovi, ktorá vyšla aj knižne.

Knihy však miluje a ak má voľný čas, okamžite siaha po pekných príbehoch... najčastejšie už prečítaných. „Naozaj, keď mám konečne čas a môžem si čítať, nevládzem nič iné, iba čítať knihy, ktoré som už aspoň raz prečítala a teda viem, do čoho idem. Teraz sa dostal na rad Harry Potter. Som práve pri štvorke.  Mohla som si vymyslieť, že čítam niečo iné, svetovú klasiku, alebo čosi nové a strašne intelektuálne, ale klamať sa nemá.“ To veru nie...napokon, aj Harry Potter je už takpovediac klasika:-)

„Pred desiatimi rokmi som bola čerstvo vydatá študentka posledného ročníka na UKF v Nitre a zaháňala som prázdninové horúčavy prvým dielom. Náš vzťah s Potterom trval presne desať rokov a ja sa s ním dočítaním siedmeho dielu a zhliadnutím posledného filmu rozlúčim. Teda minimálne na desať rokov. :-)“

----------------------------------------------------------------------

KRISTÍNA FARKAŠOVÁ, herečka

„Naposledy som čítala Rada Ondřejíčka a jeho knižku Homo sapiens o ľuďoch z marketingu, reklamy, PR,“ hovorí herečka Kristína Farkašová. Príbeh o obetovaní sa práci, o hľadaní a nenachádzaní, o úspechu, frustrácii, zodpovednosti, zmysle pre povinnosť. Homo asapiens je príbeh o jednom radovom zamestnancovi, nie je to skutočný príbeh, no poskladaný z reálnych kúskov reálnych ľudí, ktorých autor spoznal v reklamkách či na strane klientov.

Kristína toho číta naozaj veľa, knihy ju sprevádzajú odmalička a už od gymnázia má zvyk čítať viac kníh naraz. Podľa nálady. A niekedy ich aj hladká, najmä tie, čo ukradla mame z knižnice, keď sa sťahovala do svojho.

Naposledy sa jej tiež páčil Dážď slivkových kvetov od Eleny Hidvéghyovej-Yung, Harukiho Murakamiho Po otrasoch a absolútne jej sadol Stieg Larsson a jeho trilógia Millennium.

Obľúbených knižiek má množstvo – Coelhovu knižku Veronika sa rozhodla zomrieť, Hry od Čechova a jeho poviedky, Silu zámeru Valerija Sinelnikova, ale aj rozprávkové knižky, napríklad Dušan Taragel - Rozprávky pre neposlušné deti.

Napríklad Tracyho tigra od Saroyana prečítala viackrát, no Annu Kareninovú ani nedočítala. Jej prvou knihou bola klasika Kto chytá v žite od Salingera, ktorá ju ako tínedžerku pritiahla k čítaniu. Neskôr Dostojevského Zločin a trest.

Kristína miluje kníhkupectvá aj antikvariáty, v ktorých musí vždy niečo nakúpiť. Má napríklad zbierku Williama Shakespeara a neustále si rozširuje divadelnú literatúru. „Keď miniem peniaze za knihy, nikdy nemám výčitky z utrácania,“ usmieva sa sympatická herečka.

----------------------------------------------------------------------

BORIS FILAN, spisovateľ

 „Mám rád  tituly, na ktoré sa už vopred teším. Ale ešte radšej mám také, ktoré ma prekvapia. Okolo knižky Snežienky od A.D. Millera som dlho chodil a ona na mňa vyžarovala silnú energiu,“ rozpráva Boris Filan. Príbeh ho nadchol - je to neodolateľne napísaný román zo súčasnej Moskvy, o mladom anglickom právnikovi na šialenom ruskom kolotoči, tvrdí Filan.

„V Snežienkach je krásna aj jedovatá láska,  takmer detektívny príbeh. A najmä obrovské množstvo informácií o Moskve a o nových aj starých Rusoch. O tom, čo iba tušíme, predpokladáme, čoho sa aj podvedome bojíme, že je to pravda.  Raz za čas sa mi stáva, že knihu zhltnem. Snežienky boli mimoriadne chutné sústo. A.D. Miller má o čom písať a veľmi dobre vie ako. Závidím tomu, kto Snežienky ešte nečítal,“ usmieva sa skúsený spisovateľ a cestovateľ.

Román Snežienky bol nedávno nominovaný na prestížnu Man Bookorovu cenu, o ktorej rozhodovala porota na čele so Stellou Rimington. Hoci Snežienky nevyhrali, z nominovaných kníh sa jej vo svete predalo najviac. A.D.Miller je tak autorom komerčne najúspešnejšieho románu v rámci Man Bookerovej ceny.

Snežienka znamená v ruskom slangu mŕtvolu zasypanú snehom, ktorú objavia až po odmäku. Príbeh ponúka strhujúci obraz postkomunistickej Moskvy a jej obyvateľov. Plný hriechu, cynických ľudí, ktorých srdcia sú chladnejšie ako ruská zima. Je to príbeh vystavaný s mimoriadnou štylistickou obratnosťou, čistotou a eleganciou. 

Prečítajte si ukážku z knihy Snežienky.

----------------------------------------------------------------------

MICHAL HVORECKÝ, spisovateľ

 „Ešte stále intenzívne žijem knihou Gepard, ktorú napísal sicílsky spisovateľ Giuseppe Tomasi di Lampedusa,“ hovorí Michal Hvorecký. „Prečítal som si ju v lete druhýkrát, pretože som ju poznal iba v češtine, kedysi dávno mi ju totiž odporučil Egon Bondy. Tentoraz som román čítal na Sicílii v slovenčine vo výbornom preklade Michaely Jurovskej, je to nové, mierne upravené vydanie.“

Pre Michala je to jeden z najsilnejších príbehov o rozpade nielen tradičnej rodiny a medziľudských vzťahov, ale aj celej epochy a krajiny. „Svet sa v tej knihe radikálne zmení a ja som mal po dočítaní pocit, že som sa trocha zmenil tiež.“

Príbeh tohto románu, ktorý vyšiel až po smrti autora, je úplným protikladom dnešného tvrdo komerčného literárneho trhu. Podľa Michala Hvoreckého sa oplatí vidieť aj klasický rovnomenný film Gepard od Luchina Viscontiho, kde hlavné postavy z knihy hrajú Burt Lancaster, Alain Delon a Claudia Cardinale.

Z filmových adaptácií kníh je však väčšinou sklamaný a niekde sa vraj stáva, že kniha získa iný rozmer a je akoby pre neho neznáma. K pozitívnemu príkladu Geparda ponúka ďalší: film od Bertolucciho o trojici mladých ľudí v Paríži, ktorý spracúva skoro zabudnutý román a fantastickým spôsobom oživuje šesťdesiaty ôsmy rok magickej revolty, ľavicu toho času, sexuálnu revolúciu. „Toto je symbióza dobrej knihy a dobrého filmu, aká sa vidí len zriedkavo.

Michal Hvorecký, autor kníh Lovci a zberači, Plyš, Silný pocit čistoty a najnovšie Dunaj v Amerike, zbožňoval v detstve Huckleberryho Finna, mušketierov a rôzne indiánske príbehy, ktoré veľmi prežíval. Neskôr čítal komiksy ako Rýchle šípy, ktorých postavy sprevádzali jeho tínedžerské roky.

Michal je aj „komerčný“ čitateľ, takže prečítal Dana Browna aj Rowlingovú a jej Harryho Pottera, ktorý má dokonca malú úlohu v jeho knižke.

----------------------------------------------------------------------

ROBO OPATOVSKÝ, spevák

 „Knižky čítam veľmi rád,“ prezradil spevák Robo Opatovský a aj preto takmer vždy kývne na akciu spojenú s knihami: či už to bola naša Ikariáda, kde spieval celý večer i noc a podiskutoval aj o knihách...alebo sú to krsty kníh, naposledy Hazard od Martiny Solčanskej.

„Celkom často chodím do kníhkupectva, kde si dávam načas -  vyberám a prehrabávam sa v knihách, listujem v nich. Občas sa nechám ovplyvniť aj tým, čo sa dozviem z recenzií. Takto som si prečítal napríklad Dominika Dána.“

Robo tvrdí, že potrebuje v knihách viac napätia, ktoré v jeho pokojnom živote inak absentuje. „Užívam si ho aspoň prostredníctvom knihy," usmieva sa sympatický spevák. Pri spomienke na nedávnu anketu Naj kniha sa hneď chytí a vraví: „veľmi sa mi páčila knižka Ja Malkáč od Ľuba Dobrovodu.“ Tento „smutno-srandovinový“ román si už získal srdcia mnohých čitateľov a bol označený za jednu z najzábavnejších  kníh slovenskej literatúry tretieho tisícročia. Pohľad päťročného chlapca na svoju rodinu a svet okolo seba na konci 60.rokov minulého storočia rozhodne pobaví a vyčarí úsmev na tvári.

Robo Opatovský pomerne často cestuje a vždy si do kufra pribalí aj niekoľko kníh. "Čítam naozaj celkom intenzívne. Je to pre mňa relax." Rád knihami aj obdarúva, nie však svoju polovičku Katku, ktorá má skôr iné záujmy a tak dáva knihy svojmu otcovi. "Je veľkým fanúšikom 60. rokov, zbiera knihy o Johnovi Lennonovi, Rolling Stones a Beatles, takže viem, že týmto sa mu vždy zavďačím."

----------------------------------------------------------------------

MARTIN BABJAK, operný spevák

 „Asi vás všetkých prekvapím, ale moje najobľúbenejšie sú knihy o letectve a pilotoch. Mojím koníčkom je totiž pilotovanie modelov akrobatických lietadiel rádiom riadených zo zeme,“ prezrádza svoju milú zábavku operný spevák Martin Babjak. Má na konte množstvo ocenení, je napríklad laureátom svetovej speváckej súťaže Luciana Pavarottiho v americkej Philadelphii, či víťazom 27.ročníka medzinárodnej speváckej súťaže Totti dal Monte.

 51-ročný Banskobystričan hosťoval od Nemecka, Talianska, cez USA, Kanadu až po Egypt či Taliansko. Aj preto potrebuje relax a vypnúť pri niečom jednoduchom. „Možno ste čakali, že som ponorený do románov alebo filozofických kníh, ale nie je to tak. Práve čítam knihu Libora Režňaka Ocelový hřebec MIG 19 a československé letectvo 1958-1972,“ hovorí Martin Babjak. Táto takmer 600-stranová kniha je podľa neho autentickou prácou, aká doposiaľ v československej literatúre nevyšla. Autor približuje fakty o zavádzaní, používaní a postupnom vyraďovaní prvého nadzvukového typu čs. vojenského letectva.

Martin Babjak vidí z okna oblohu nad starým bratislavským letiskom, takže k lietaniu ho to ťahá o to viac. Vyberie nejaký svoj model, vybehne von a krúži...za babami však nelieta, ako s úsmevom dodáva.

Ku knihám má však veľmi pozitívny vzťah – naposledy napríklad krstil knihu Emine slzy kvetmi zlatého dažďa. Martin je mimoriadne sympatický človek, ktorého spev vám spôsobí zimomriavky, a diskusia s ním vyčarí úsmev na tvári. „Veď na každom je niečo pekné... ako na ženách,“ žmurkne operný spevák Martin Babjak.

---------------------------------------------------------------------- 

JURAJ ČERVENÁK, spisovateľ

„Musím sa priznať, že čítam čoraz menej beletrie – naposledy Krvavý poludník Cormaca McCarthyho a Zmiju AndrzejaSapkowského. Prvú knihu jednoznačne odporúčam, u druhej by to bolo zložitejšie,“ tvrdí Juraj Červenák, úspešný autor fantasy, filmový recenzent a redaktor. Preslávil sa najmä knihami o barbarovi Conanovi, černokňažníkovi Roganovi či o českom legendárnom bohatierovi Bivojovi.

V knihách je Juraj Červenák zahrabaný prakticky neustále. Väčšinou v takých, ktoré potrebuje pre vlastnú tvorbu. „Takže momentálne mám poruke Prastaré pověsti české Petra Maška alebo Nepriateľa pred bránami Andrewa Wheatcrofta. Listujem si aj zborníkom zbojníckej a vojenskej ľudovej poézie z čias protitureckých a napoleonských vojen Perečko belavé, červený dolomán. Znie to asi bizarne, veď kto už dnes číta niečo také, ale stačilo túto knihu spomenúť na Facebooku, kde mám medzi priateľmi veľa šermiarov a členov „living history“ spolkov a prišli mohutná vlna pochopenia a závisti ;-).“

A jeho obľúbená kniha? „Klasicky Sapkowského séria Zaklínač, hlavne úvodné poviedkové zbierky, Americkí bohoviaNeila Gaimana alebo cyklus Merlinov kódex Roberta Holdstocka,“ prezrádza Juraj Červenák. A samozrejme už spomínaný McCarthy. Jeho Cesta je učebnica úsporného a pritom dokonale obsažného písania „bez zbytočných kecov“.

„Tak by som chcel vedieť písať, keď budem veľký,“ usmieva sa Juraj.

----------------------------------------------------------------------

 ANDREA CODDINGTON, spisovateľka

 „Momentálne som fanúšikom Malcolma Gladwella - najprv som čítala jeho knihu Výnimoční a zopár ráz ju odložila, pretože som s jeho teóriami nesúhlasila. V tejto chvíli môžem povedať, že ju mám prelúskanú niekoľkokrát astále sa k nej vraciam, začala som ju mať rada a aj jej autora,“ tvrdí spisovateľka Andrea Coddington, ktorej o pár dní vychádza už tretia kniha Cudzia krv. Po prvých dvoch bestselleroch, z ktorých sa predalo spolu asi 50.000 výtlačkov, čitatelia netrpezlivo čakajú na jej nový príbeh.

Andrea síce usilovne píše, ale najnovšie si na Gladwella nájde čas kedykoľvek. Je to kanadský žurnalista a spisovateľ jamajsko-anglického pôvodu, ktorý vo svojich knihách mení zaužívaný pohľad na svet a myslenie. V roku 2005 ho týždenník Time zaradil medzi 100 najvýznamnejších ľudí na svete. „Už teraz sa teším na jeho knihu Čo videl pes a iné dobrodružstvá,“ usmieva sa Andrea Coddington. V tejto knihe sa zaoberá otázkami ako - Prečo sa niektorí ľudia zaseknú a iní spanikária? Prečo máme veľa druhov horčice, ale kečup zostal rovnaký? A ako nám farba na vlasy rozpovie históriu dvadsiateho storočia?

„Teším sa tiež na knihu od Jaromíra Slušného Najväčšie slovenské záhady. Dostala som ju na narodeniny a konečne mi odpovie na otázku, ktorá z čarodejníc bola slovenskou kráľovnou,“ usmieva sa Andrea Coddington, rodáčka z Radošiny, ktorá momentálne žije v New Yorku.

---------------------------------------------------------------------- 

ĽUBOŠ ZEMAN, textár a básnik

 „Práve som dočítal historický thriller od Stephanie Merrittovej – Parisovej  s názvom Kacír,“ rozpráva Ľuboš Zeman, ktorý písal texty pre Roba Grigorova, Karola Duchoňa, Elán či Vaša Patejdla. „Vždy ma fascinovala osobnosť Giordana Bruna  a tak som si nenechal ujsť túto zmes faktov a fantázie o istom časovom úseku života tohto mysliteľa. Inkvizícia, detektívna zápletka, historické kulisy, ale aj poučenie -  to je dobre namiešaný príbeh.  V jednej dejovej rovine dominuje výborný jazyk autorky vďaka ktorému je to dynamické čítanie na jeden dúšok. Výborná kniha nielen na leto...“

Ľuboš Zeman má doma asi dvetisíc kníh a až na pár výnimiek ich prečítal všetky. Kedysi prečítal dve knihy za mesiac, no odkedy odišiel z manažérskych postov na „odpočinok“, prečíta dve knihy za týždeň. „V sobotu mám taký rituál – nákup kníh a novín a zároveň kávička v kníhkupectve. Medzi knihami aj spím, lebo ich vôňu mám rád,“ usmieva sa známy textár.

Najradšej číta v slovenčine, hoci niektoré české preklady považuje za absolútne vydarené. Bedekre a cestopisy číta v angličtine. Okrem spomínaného Kacíra ho zaujali napríklad u nás málo známy malajzijský autor Tan Twan Eng so skvelým románom Dar deště, vynikajúca je aj sága píšuceho španielskeho advokáta Ildefonsa Falconesa – Katedrála moře. A dostal ho aj prudko erotický román Sabbathovo divadlo od amerického autora Philipa Rotha, na ktorý ho upozornila spolužiačka herečka Zuzka Kocúriková. „Ktovie, prečo sa jej tak veľmi páčil...,“ uškŕňa sa šibalsky.

---------------------------------------------------------------------- 

MARIÁN GEIŠBERG, herec

 „Naposledy som prečítal Erlenda Loeho, Nóra a moderného naivistu, a jeho knižku Doppler. Hovorí o vnútornej slobode a nebezpečnosti toho, kam sa rúti naša skvelá spoločnosť. Je tam aj odpoveď na nedávne udalosti v Nórsku,“ vysvetľuje Marián Geišberg a dodáva: „Múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz.“

Loe je hviezda súčasnej nórskej literatúry a Doppler najvýznamnejšie dielo tzv. nového naivizmu. Hrdinom príbehu je muž menom Doppler, úspešný a usilovný človek, vzorový obyvateľ Osla. Stará sa o rodinu, maká v práci, dodržiava spoločenské konvencie...to všetko však len do chvíle, keď si po smrti otca vyjde na bicykli do blízkeho lesíka a stane sa mu nehoda. Spadne na hlavu, náraz, bolesť a život sa mu odrazu vyjasní. Ukáže sa jeho nezmyselnosť a k tomu aj cesta, ako napredovať ďalej...

Marián Geišberg je veľký fanúšik kníh a čítania. Vďaka svojmu neopakovateľnému hlasu načítal napríklad slávneho Alchymistu od Paula Coelha. Zúčastňuje sa na krstoch kníh, fandí mladým a aj preto bol na prezentácii laureátky Literárnej ceny Mám talent Katky Tholtovej a víťaznej knihy Nočné motýle. „Najradšej čítam kratšie útvary. Poviedky a novely,“ tvrdí Marián. „Často aj poéziu. Je to taký krátky román a možno dobrodružnejšie ako klasické dobrodružné romány.“ Príkladom je básnická zbierku Emila Babína s názvom Jar v raji - romantické, erotické verše, ale aj opisy prírody. S autorom sa pozná dlhé roky a váži si ho ako herca aj ako speváka.

S chuťou si prečítal knihu V tieni mafie od Jozefa Kariku či Hazard od Martiny Solčanskej.  „Mám okolo seba mladých, ktorí čítajú a sú to pekní ľudia,“ povedal na margo čítania, ktoré dnes akosi ustupuje do úzadia. „Ja čítam aj preto, že musím.  Niežeby som nechcel, ale patrí to k môjmu povolaniu. Preto aj často čítam to, čo mi dávajú a nie spravidla to, čo by som chcel čítať naozaj,“ usmieva sa Marián Geišberg.

----------------------------------------------------------------------

ADELA BANÁŠOVÁ, moderátorka

Momentálne mám obdobie, keď čítam knihy typu Eckhart Tolle – napríklad Nová zem či Moc přítomného okamžiku, pri ktorej sa analytické myslenie zatláča do úzadia a objavujete nové veci; zbavujete sa duševnej bolesti, čerpáte z toho silu, energiu. Keď má človek nejaké ťažšie, nazvime to zvláštne obdobie, siaha po podobných knihách. Ja som presne v takom rozpoložení teraz a za takúto literatúru som veľmi vďačná, lebo mi dáva strašne veľa.

Z podobného súdka je Návod na život od Valerija Sineľnikova s podtitulom Ako získať osobnú silu. Je to neuveriteľne drsný autor, ktorý vám vytkne celý váš život a povie vám, ako by ste mali čo robiť. Tiež veľmi osožné.

Takže teraz čítam takéto knihy, akoby z jedného vreca.  Ale najbližšie sa chystám začítať do otcovej knihy Sezóna potkanov – nie preto, že je to môj otec, ale čítala som aj predchádzajúce a veľmi sa mi páčia. Dostala som ju na narodeniny. Prečítala som Kód 9 aj Zónu nadšenia, ktoré mi sadli.

Mala som tiež obdobie, že „bolo by fajn si od tohto niečo prečítať“, takže vtedy som čítala Agathu Christie, tri knihy od Murakamiho a dobrá bola aj Biomanželka od Viewegha, hoci ju mnohí vieweghovci zaznávajú.

Čítam najmä v slovenčine a češtine, často aj v nemčine, ktorú mám chvalabohu dobrú a akoby som čítala v slovenčine. V angličtine mi pár slovíčok zvykne ujsť, ale keď človek číta pozorne, v kontexte to vždy pochopí. Napríklad Tisíc žiarivých sĺnk od Khaleda Hosseiniho v angličtine bola úplne super kniha a jazykovo zvládnuteľná.

Keď sme hovorili o tej nemčine, tam mám obľúbeného spisovateľa Davida Safiera – práve som dočítala jeho knihu Plötzlich Shakespeare. Možno by stálo za to priniesť ho aj na Slovensko, lebo píše veľmi dobre. Také beletristicko zábavné, ale vždy s nejakou zvláštnou duchovnou  myšlienkou. V tom príbehu „Náhle Shakespeare“ sa žena dostane do minulého života a zistí, že bola Shakespeare, ale zostane zároveň v jeho tele aj s jeho dušou. Takže Shakespeare má odrazu dve duše, ktoré sa v ňom hádajú, neskôr sa do seba zamilujú a  pointa je tá, že človek sa musí mať rád.

Milan Buno