Človek a pes. 5 tajomstiev dobrého vzťahu

Pes je najlepší priateľ človeka, kamarát a spoločník. V tom sa asi zhodneme.
Medzi človekom a psom odnepamäti vládne prirodzené spojenectvo. No nie vždy je vzájomný vzťah taký harmonický, ako by sme si želali.
Chcete si vytvoriť so svojim psom naozaj dobrý vzťah, vždy sa naňho spoľahnúť a nájsť v ňom spoločníka, ktorý bude stáť pri vás v dobrom aj zlom?
Siahnite po novej knihe Päť tajomstiev šťastného vzťahu medzi človekom a psom od José Arceho.

José Arce je terapeut a expert na správanie psov. „V každom z nás drieme schopnosť pochopiť, čo náš pes potrebuje,“ tvrdí José. Má výborný cit pre prirodzené správanie psov. Vycíti ich rozpoloženie a nevyvíja na ne tlak, naopak, v zaobchádzaní s nimi je pokojný, vyrovnaný a sebaistý.

Spozná, kedy by mohli nastať konflikty, kedy sa cesty križujú a kedy vládne vzájomné porozumenie. Rešpektuje povahu psov.

Keď človek pozná správanie psov, je ľahké s nimi vychádzať. Každý, kto chce, sa môže naučiť, ako spoznať pravú povahu svojho psa. José má talent umožniť ľuďom, aby lepšie pochopili svojho miláčika.

Vo svojej knihe vám neukáže nejaké triky. Len sa niečo udeje vo vašej hlave, vo vašom srdci, vo vašej duši.

Tu je 5 tajomstiev, ktoré José rozoberá vo svojej knihe:

1. tajomstvo: prebrať vedenie

Čo robiť, keď sa naruší rovnováha a ako sa stať vo vzťahu jednotkou, ktorá rozhoduje.

2. tajomstvo: opätovné objavenie prirodzených inštinktov

Ako si prirodzene získať u psa rešpekt?

3. tajomstvo: postarať sa o úlohy a činnosť

Disciplína pri vychádzkach a to najlepšie na koniec...

4. tajomstvo: dopriať psovi oddych

Každý pes potrebuje prirodzený rytmus, musí si oddýchnuť a občas k tomu potrebujú našu pomoc.

5. tajomstvo: nájsť správnu reč

Novinka Päť tajomstiev šťastného vzťahu medzi človekom a psom ponúka množstvo zaujímavých tipov.

Cesta k vytvoreniu správneho vzťahu k nášmu psovi závisí od našich inštinktov i od inštinktov psa. Ak sa ho naučíme akceptovať a komunikovať s ním na vhodnej úrovni, bude sa cítiť bezpečne a dôverovať nám. Vtedy oceníme pravé spolunažívanie a vytvoríme ozajstný tím!

Objednajte si novinku Päť tajomstiev...

Čo naše psy naozaj potrebujú

Medzi človekom a psom vládne prirodzené puto, ktoré sa však v našom modernom svete môže rýchlo stratiť. Cesta k vytvoreniu pravého vzťahu závisí od našich inštinktov i od inštinktov psa.

Človek a pes sú si na prvý pohľad veľmi podobní. To však zďaleka neznamená, že ich spoločný život je vždy bezproblémový.

„Keď sa dnes prechádzam po Palme de Mallorca alebo po inom európskom meste,“ píše José Arce v knihe, „stretávam čoraz viac žien a mužov so psom. Teší ma to, lebo psy vskutku milujem.

Žiaľ, často je už na prvý pohľad zrejmé, že vo vzťahu medzi človekom a zvieraťom niečo nie je v poriadku. Niektoré psy ťahajú za vôdzku ako besné, iné bežia niekoľko metrov pred svojím pánom či paničkou, ďalšie zaostávajú tak, že človek ani nevie, komu patria.

Ďalšie sa vrhajú na druhé psy, akoby ich uhryzla tarantula, iné štekajú na každého cyklistu či smetiara, prípadne sa bojazlivo schovávajú za svojho pána, keď sa zdá, že situácia je napätá.

A čo ľudia?

Daktorí si ovinú vôdzku niekoľko ráz okolo zápästia, keď v diaľke zbadajú iného psa, a upokojujúco sa prihovárajú vlastnému štvornohému sprievodcovi. Keď sa im zdá, že „hrozí nebezpečenstvo“, zoberú svojho miláčika do náručia, ak to, pravda, dovoľuje jeho veľkosť.

Existujú však aj ľudia, ktorí nechajú psa vyrútiť sa na samonavíjacej vôdzke, alebo sa oň vôbec nestarajú, keďže sú presvedčení, že ich bude poslušne nasledovať na každom kroku.

Pripúšťam, že tieto príklady sú krajné. Chcem tým však poukázať na to, že človek často nemá situáciu pod kontrolou a vychádzka sa môže rýchlo zmeniť na stres.

Keď správanie človeka a psa nie je v poriadku na vychádzke, často to nie je v poriadku ani v celom ich vzťahu. Môže to znieť znepokojujúco. No treba povedať, že vychádzky rýchlo prinesú radosť obom stranám, keď pochopíme, kde je chyba.

To isté platí aj o iných zlých návykoch psa, ktoré sťažujú vzájomný vzťah a vedú k dlhotrvajúcemu stresu, ak napríklad pes ustavične vyskakuje na svojho majiteľa, obsadí mu jeho miesto na pohovke alebo naňho vrčí pri kŕmení, prípadne naháňa iné zvieratá či deti, nechce sa viezť v aute, nedokáže zostať doma sám bez toho, aby nespustošil byt či svojím štekotom neuvádzal susedov do šialenstva.

Väčšina problémov súvisiacich so psami má často jednoduchého spoločného menovateľa: kde nie je kontrola, nie je ani harmónia.

Náš najlepší priateľ

V súčasnosti môžeme len predpokladať, prečo sa pred mnohými tisícročiami vlk a človek spolčili. Oba druhy žili v spoločenstve so sociálnou hierarchiou, navonok však vystupovali ako uzavretá skupina, ktorá spoločne lovila a delila si úlovok. Vlky aj ľudia sa potulovali divočinou a na rozdiel od mnohých iných druhov cicavcov nezáviselo prežitie ich potomkov len od matky, ale od celej skupiny. V mnohých ohľadoch bol preto vlk človeku bližší ako napríklad primáty, ktoré sú naši najbližší príbuzní v živočíšnej ríši. Bol to dobrý predpoklad na spoločný život. Keď sa naši predkovia usadili, niektoré vlky pochopili, že v blízkosti ľudských sídel sa vždy nájde nejaké jedlo. Počas mnohých generácií sa tieto zvieratá stávali čoraz dôverčivejšími. Časom sa vytvoril neporaziteľný tím: z divého zvieraťa sa stal prvý štvornohý spoločník človeka. Vychované krotké vlky dostávali časť koristi, okrem toho sa živili aj inými zvyškami ľudskej potravy, a na odplatu sa starali o to, že sídla nepriťahovali ďalšie predátory. Domestikovaním vlka „vytvoril“ človek nový živočíšny druh – psa. Po stáročia pes preukazoval človeku rôzne služby, či už pri love, v boji, ako strážny pes, pomocník pri preprave nákladov, alebo v súčasnosti aj pri záchranárskych a terapeutických činnostiach.

Napríklad v Nemecku žije v súčasnosti viac ako päť miliónov psov, ale len máloktoré z nich musia vykonávať práce, na ktoré boli kedysi vyšľachtené. Väčšina ľudí používa psy na iné úlohy – predstavujú priateľa a bezvýhradne verného spoločníka. Človek chce mať po boku stvorenie, s ktorým sa môže podeliť o pocity, a hoci aj bez slov s ním môže komunikovať. Túži po tom, aby mohol odhaliť svoje slabosti, svoje emócie, o ktorých si myslí, že v modernom každodennom živote, najmä v profesionálnom, musia zostať skryté. V dnešnom pretechnizovanom svete chce byť väčšmi spätý s prírodou. Všetky tieto sny prenáša na psa. Má dodať jeho životu „pridanú hodnotu“ a spraviť z neho šťastnejšieho človeka. Aby sme veľa nerečnili, človek vychádza z toho, že aj jeho štvornohý priateľ bude v takomto vzťahu šťastný. Pritom však prehliada, že na to, aby boli psy šťastné, potrebujú niečo celkom iné. Psy si totiž nevyžadujú len pravidelné vychádzky, dobré krmivo a teplý pelech. Nestačí im len láska a hladkanie, hoci ani to nesmie chýbať. Predovšetkým potrebujú vzťah, v ktorom sa cítia bezpečne a chránené, kde majú konkrétnu úlohu, ktorú plnia aj „vo sne“. Potrebujú vzťah, v ktorom môžu žiť tak, ako je pre ne prirodzené, čiže ako svorkové zvieratá. Na rozdiel od stáda je svorka viac ako len náhodné zoskupenie živočíchov. Je to plnohodnotný rodinný zväzok zvierat jedného druhu, kde môžu byť podľa okolností aj jedince, ktoré nie sú rodinne zviazané so svorkou. Svorka je uzavretá skupina, kde vládne sociálna hierarchia a členovia majú pevne dané úlohy a postavenie. Niektorí vedú svorku, iní vyhľadávajú nové zdroje potravy a ďalší sa starajú o bezpečnosť počas kŕmenia... To je základná štruktúra, v ktorej sa každý člen svorky cíti bezpečne a môže optimálne rozvíjať svoje individuálne schopnosti.

Našou úlohou je zabezpečiť psovi tieto istoty, či už v celej rodine, alebo pri spolunažívaní s jedným človekom. Musíme sa postarať o to, aby zaujal takú pozíciu v skupine, na ktorej sa cíti najlepšie.

Zlepšite svoj vzťah so psom vďaka novej knihe José Arca.

Milan Buno, 19.3.2016